Expert OECD: Slovensko musí obmedziť dotovanie oceliarstva a fosílnych palív

Slovensko by sa malo vydať cestou veternej energie. O konci ťažby uhlia musí rozhodovať celá verejnosť, hovorí expert OECD a autor štúdie „Ako zvýšiť materiálovú efektivitu slovenského hospodárstva“ Anthony Cox.

Vaša štúdia zistila, že efektivita využívania zdrojov je na Slovensku nízka? Čo to znamená a čo sa tým dá robiť?

Efektivita využivania zdrojov zohľadňuje účinnosť, s ktorou sú zdroje využívané vo výrobnom sektore. Meriame ju ako množstvo spotrebovaného materiálu v pomere k HDP alebo počtu obyvateľov.

Zníženie spotreby materiálu spravidla vedie k zvýšenej produktivite, zníženiu výrobných nákladov a väčšej konkurencieschopnosti.

Zvýšenie efektivity využitých zdrojov má tak hospodársky ale aj environmentálny dopad, pretože životnosť materiálu je dlhšia. Naša štúdia odhalila, že Slovensko čelí vicerým skutočným problémom. Je to napríklad vysoká miera skládkovania, ktorá je na úrovni 66 percent. Miera recyklácie je jedna z najnižších zo všetkých krajín OECD, pretože v súčasnosti sa na Slovensku recykluje  len 15 percent pevného komunálneho odpadu. Úroveň čistenia odpadových vôd je rovnako jedna z najnižších v OECD. Je nevyhnutné vyriešiť kavalitu vody, ale tiež efektivitu jej využitia, či zamyslieť sa nad spôsobmi jej opätovného použitia.

Ako sa to dá dosiahnuť?

Naša správa uvádza niekoľko možných riešení na politickej úrovni. Zameriavame sa hlavne na regulačné opatrenia. Je potrebné obmedziť dotovanie fosilných palív a produkcie dreva. Slovensko tiež musí zvážiť zvýšenie poplatkov za činnosti, ktoré škodia životnému prostrediu. Malo by sa zamyslieť aj nad zvýšením zdanenia skládkovania ako i zvýšením poplatkov za vodu, predovšetkým v poľnohospodárskom sektore, ktorý v súčasnosti platí veľmi málo za to obrovské množstvo vody, ktoré spotrebúva.

Obehová ekonomika: Medzinárodný megatrend, ktorý pochopili aj banky

Veľkú pozornosť venujeme potrebe vytvorenia koherentného plánu prechodu na zelenú ekonomiku. Jedna z vecí, ktorú sme zistili je, že efektivitu využívania zdrojov treba hľadať mimo sektoru životného prostredia. Preto sa musíme zamerať na politiku konkurencieschopnosti, daňovú politiku, a lepšiu informovanosť o envionmetnálnych opatreniach, či regulácie bankrotu. Nesmie to však byť založené na rezortizme, musí to fungovať na nadrezortnom prístupe.

Nie je pochýb o tom, že Slovensko už urobilo krok dopredu a prišlo s viacerými dobrými plánmi. Musíme ale dbať na to, aby sa naozaj uskutočnili. To si bude vyžadovať finančnú aj regulačnú podporu.

Ako môžeme dosiahnuť efektívnejšie využívanie zdorojov v oceliarskom priemysle, ktoré je pilierom hospodárstva východného Slovenska?

To je jeden z najťažie riešiteľných odvetví. My sme v OECD na začiatku roku vydali štúdiu s názvom „Investovanie do klímy, investovanie do rastu“, ktorá bola predstavená počas Petersbergského klimatického dialógu. Zamerali sme sa hlavne na prechod k nízkouhlíkovému hospodárstvu. Zistili sme, že transformácia odvetví ako oceliarstvo a cementárne  bude úplne najťažšia. Nie len z pohľadu efektívnosti využívania zdrojov ale aj z pohľadu dekarbonizácie. Nízkouhlíkové technológie sa však ešte musia plne rozvinúť a rozšíriť.

Čo sa týka využtia zdrojov, je toho veľa, čo sa v tomto odvetví dá spraviť. Je tu priestor na zlepšenie využitia vody a palív. Podľa nášho názoru treba tiež obmedziť existujúce dotácie pre oceliarsky priemysel. Úplný základ však je, aby toto odvetvie bolo schopné priniesť inovácie, využiť nové technológie a prispôsobiť sa novým biznis modelom.

Bohužiaľ, na Slovensku sú dodnes odvetvia, ktoré dostávajú veľmi silnú vládnu podporu. Toto stojí v ceste prechodu na nízkouhlíkové a dynamickejšie hospodárstvo.

Podľa vašej štúdie je podieľ obnoviteľných zdrojov pri výrobe elektrickej energie  pod priemerom OECD. Čo musí Slovensko spraviť, aby sa to zmenilo?

Úplne prvú vec, ktorú musí spraviť, je obmedziť dotovanie fosílnych palív. Existujú tiež dôvody pre prehodnotenie hospodárskej a evironmentálej účinnosti celého daňového systému – to je veľmi dôležité.

Treba sa pozrieť na možnosti lepšieho prepojenia elektrických sietí. Je dôležité využiť nové softvéry, ktoré dokážu udržiavať elektrickú sieť v rovnováhe (medzi dopytom a ponukou), prispôsobiť sa odberu elektriny a zabezpečiť lepšie zapojenie obnoviteľných zdrojov energie a technológií.

Ale ako som už povedal, hlavné je odstránanie dotácii, aby bol konkurečný boj medzi odvetviami férový. Ceny veternej enegrie neustále klesajú a v niektorých krajinách padajú na rekordne nízke urovne. Nevidím dôvod, prečo by sa Slovensko nemalo vydať rovnakou cestou.

Vaša štúdia Slovensku odporúča, aby postupne upustilo od uhlia. Toto je u nás predmetom veľmi polarizovanej diskusie. Ako môže OECD pomôcť Slovensku s prechodom?

OECD je fórum, kde môžu jednotlivé krajiny zdieľať  svoje skúsenosti a na základe toho prijímať i politicky náročné rozhodnutia. My v OECD môžeme poukázať na to, čo funuguje v ostatných krajinách a pomôcť tak ostatným pri ich rozhodovaní. V nedávnej dobe sme boli svedkami niektorých dobrých aj zlých praktík. Myslím si, že práve z tých zlých sa človek naučí viac ako z dobrých.

Aby sa to podarilo, treba splniť niektoré veci. V prvom rade musíte na svoju stranu získať verejnosť. Keď je ten prechod riadený zhora, bez začlenenia spoločnosti, nie je to dôveryhodné. Dôvera je kľučová pre úspešný prechod.

Koniec uhlia na hornej Nitre: Nádeje sa upínajú na Brusel

Preto sa veľa krajín zameriava práve na to, aby ten proces bol inkluzívny a aby mali šancu sa k nemu vyjadriť aj miestne komunity a odborníci.

Výborným príkladom je kanadská provincia Alberta, ktorá sa nedávno rozhodla ukončiť ťažbu uhlia. Toto rozhodnutie malo plnú podporu odborov, lokálnych komunít, priemyslu a vlády na provinčnej i federálnej úrovni. Áno, zabralo to vela času, ale potvrdilo to, akú silu má inkluzívne rozhodovanie.

Čiže OECD môže podporiť Slovensko tak, že bude zdieľať príklady dobrých postupov a opatrení. Naša spolupráca so slovenskou vládou bude pokračovať aj naďalej a budeme sa ju snažiť presvedčiť, aby prebiehala na všetkých úrovniach.

Vaša správa sa venuje aj slabej efektivite v produkcii dreva. Na Slovensku sa v poslednom období veľa hovorí o nadmernej ťažbe aj v niektorých chránených prírodných oblastiach. Zaznamenalo OECD tento problém? A čo by sa podľa vás dalo proti tomu robiť?

Realizácia už exitujúcich plánov by bol najlepší prvý krok. Musíme mať oveľa lepšie vybudovanú sieť informáci a omnoho transparentnejšiu databázu o úrovni ťažby. Podľa mojich informácii je jadrom sporu nedostatočná informačná základňa o vyťaženom dreve a pôvode vyťaženého dreva.

Spomenuli ste veľmi nízku mieru recyklácie komunálneho pevného odpadu. V správe sa píše o potrebe zlepšenia v oblasti odpadového hospodárstva. Čo je hlavným problémom nakladania s odpadom na Slovensku? A aké opatrenia by sa mali prijať pre zlepšenie situácie?

Veľký podiel skládok a nízka recyklačná úroveň sú kľučové problémy, pred ktorými Slovensko stojí. Je potrebné zaviesť  nové mechanizmy oceňovania odpadu, ktoré sú inak bežné vo väčšine krajín OECD. To prinúti spotrebiteľov aj producentov, aby obmedzili tvorbu odpadu a naopak zvýši ich motiváciu k recyklácii a opätovnému používaniu odpadu.

Obehové hospodárstvo v autopriemysle: Bez dotácií by to nešlo

Zároveň je dôležité, aby národná vláda, ale i miestna úroveň zaistili rozvoj lepšej infraštruktúry pre uľahčenie zberu, triedenia a recyklácie odpadu. Aby to dosiahla, musí začať s informačnou kampaňou cielenou na spotrebiteľov aj producentov. Musí to byť balík opatrení založený na holistickom prístupe.

Slovenská ekonomika je do veľkej miery závislá od automobilovho priemyslu. Ako veľmi môžu opatrenia potrebné na prechod k obehovej ekonomike vplývať na konkurencieschopnosť slovenského hospodárstva?

Naša práca v OECD jasne ukazuje, že environmentálne regulácie nemajú nutne negatívny vplyv na výrobný sektor. To do veľkej miery závisí od toho, ako sú firmy schopné inovovať a využívať nové dostupné technológie. Náš výskum vypozoroval len veľmi obmedzený vplyv ekologických regulácii na konkurencieschopnosť v ostatných krajinách. Myslím si, že slovenský priemysel by si veľmi dobre poradil so striktnými evironmentálnymi reguláciami. V skutočnosti by naopak mohol ťažiť z nových trendov zelených výrobných procesov.

 

Rozhovor vznikol v rámci konferencie Driving Towards Circularity, ktorú zorganizovalo 6. a 7. novembra 2017 Ministerstvo životného prostredia SR, Ministerstvo hospodárstva SR a UNIDO ako súčasť Bratislava Green Process, ktorý odštarovala konferencia Transition towards Green Economy počas Slovenského predsedníctva v Rade EÚ. Partnermi konferencie boli Zväz automobilového priemyslu, Inštitút cirkulárnej ekonomiky, Veľvyslanectvo Holandského kráľovstva a  Veľvyslanectvo Nórska.

Záznam z konferencie nájdete tu:

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA