Nórska veľvyslankyňa: Chceme pomôcť Slovensku k zelenej ekonomike

Nórske know-how v oblasti recyklácie, obnoviteľných energií či elektrifikácie dopravy sú spolu s Nórskymi fondami za mnohými zelenými projektami na Slovensku. O tom, prečo je to pre severskú krajinu priorita sa EurActiv.sk rozprával s veľvyslankyňou Nórskeho kráľovstva na Slovensku Ingou MAGISTAD.

Nórska ambasáda, ktorú vediete, je na Slovensku veľmi aktívna v podpore zelenej ekonomiky, transformácie na obehové hospodárstvo a zviditeľňovania príkladov z Nórska. Nórske veľvyslanectvo je partnerom viacerých podujatí k tejto téme. Čo je vašou motiváciou? Aký podiel na tom má hľadanie príležitostí prepojiť nórske riešenia so Slovenskom a aký politické presvedčenie?

Nórska vláda je veľmi odhodlaná pracovať na zelenej ekonomike a transformácii na obehové hospodárstvo – na národnej aj medzinárodnej úrovni. Aktívne sme sa zúčastňovali rokovaní o Parížskej dohode o zmene klímy, zaviazali sme sa k ambicióznym cieľom zníženia emisií v súlade s prísľubmi v dohovore o klimatických zmenách a tiež k spoločným cieľom s EÚ. Je preto prirodzené, že v našej spolupráci s krajinami ako Slovensko presadzujeme tento prístup. Snažíme sa byť konštruktívnym partnerom Slovenska v snahe o dosiahnutie spoločných cieľov.

Máme tiež výhodu, že môžeme využívať financovanie EHP a Nórska. Vďaka tomu môžeme podporovať projekty a aktivity, ktoré smerujú k zelenšej ekonomike a zmierneniu klimatickej zmeny. Zatiaľ sme podporili projekty zamerané na obehové hospodárstvo, nakladanie s odpadom, obnoviteľné energie alebo ďalšie aktivity, ktoré prispievajú k prechodu Slovenska na zelenšiu ekonomiku priateľskejšiu k životnému prostrediu. Súčasťou našej spolupráce so Slovenskom je výmena skúseností, know-how a osvedčených postupov v klimatickej politike. Myslím si, že to môže byť užitočné pre obe strany.

Nórsko dosiahlo v opatreniach a technológiách, ktoré sa týkajú životného prostredia a klímy značný pokrok. Vďaka tomu sa môžeme podeliť o skúsenosti a riešenia s ostatnými krajinami. Preto sa ambasáda aktívne zapája aktivít a rokovaní na Slovensku, a preto sa veľa nórskych politikov, expertov a podnikateľov zúčastňuje tunajších dôležitých konferencií o klimatických problémoch a obehovom hospodárstve. Na nedávnej konferencii „Driving towards circularity” sme mali tú česť privítať rečníka z nórskej spoločnosti Nors Hydro, ktorá je svetovým lídrom v inovatívnej produkcii a recyklácii hliníka.

Prešlo Nórsko už plne na novú ekonomickú paradigmu, za ktorú niektorí označujú obehové hospodárstvo? Čo pre bolo najväčšou výzvou?

Nórsko sa v prechode na obehové hospodárstvo dostalo celkom ďaleko. Použili sme „bič“ aj „cukor“, čo znamená, že sme zdaňovali postupy, ktoré nie sú priateľské k životnému prostrediu a podporovali alebo prispievali na opatrenia, ktoré nás môžu priblížiť k zelenšej ekonomike. Sme však ďaleko od cieľa. Máme šťastie, že 98 percent našej elektriny pochádza z obnoviteľných zdrojov (najmä z vody). V tejto oblasti je teda už len pár výziev. Celkom sa nám darí aj v nakladaní s odpadom – v súčasnosti dokážeme zhodnotiť 80 percent nórskeho odpadu; formou recyklácie alebo opätovného použitia, na vykurovanie alebo výrobu biomasy. Dôležitý pokrok sme dosiahli aj v efektívnosti využívania zdrojov a recyklácii materiálu. Okrem toho sme, ako asi viete, priekopníci v elektrifikácii dopravy.

Ako väčšina krajín však, napriek značnému pokroku, čelíme výzvam v oblasti produkcie CO2 v doprave a poľnohospodárstve. Ako výrobca benzínu produkujeme značné množstvo CO2 napriek tomu, že stále hľadáme efektívnejšie spôsoby produkcie, ktoré by boli k životnému prostrediu priateľskejšie, vrátane zachytávania a skladovania uhlíka (CCS). Ďalšie výzvy, ktoré máme spoločné s ostatnými industrializovanými krajinami, sú plytvanie jedlom a znečistenie oceánov. Obe tieto oblasti sa nórska vláda v spolupráci s odvetviami a maloobchodníkmi snaží riešiť.

Aký je váš obľúbený projekt v oblasti zelenej ekonomiky v Nórsku a na Slovensku?

Páči sa mi viacero projektov, ale skúsim vybrať niečo, s čím sa ja a ostatní občania stretávame každý deň – triedenie a spracovávanie odpadu z domácností v Nórsku. Pred rokmi spoločnosť Tomra začala so sofistikovaným systémom „vráť a zarob“. Zaviedla stroje na zber a triedenie so systémom odmeňovania, o ktorom rozhodla vláda, a ktorý má motivovať k vráteniu a recyklácii plastových fliaš a plechoviek. Dnes väčšina ľudí odovzdáva prázdne fľašky a plechovky do supermarketov a dostáva naspäť peniaze. Je to dobrý a efektívny systém, ktorý výrazne znižuje množstvo odpadu, ktorý by inak skončil v komunále a nedal by sa tak dobre zhodnotiť.

Náš ďalší krok spracovania odpadu z domácností je rovnako priateľský k životnému prostrediu. Máme dobrý systém triedenia papiera a plastu z domácností – obce ich zbierajú spolu s komunálnym odpadom. V pokrokovom triediacom systéme sa potom rôzne druhy odpadu vytriedia na opätovné použitie alebo recykláciu, alebo sa z nich stane hnojivo alebo biopalivo. Zvyšok sa spáli a premení na teplo, ktoré vykuruje budovy.

Na Slovensku sa jeden z mojich obľúbených projektov týka zelene v mestách a opatrení, ktoré k tomuto „ozeleňovaniu“ vedú. Ide napríklad o využitie dažďovej vody pre rastliny a stromy alebo zakladanie zelených striech na škôlkach a domovoch dôchodcov. Tieto opatrenia pomáhajú redukovať spotrebu energie a zároveň vytvárajú lepšie prostredie – vnútri aj vonku.

Okrem obehovej ekonomiky a zelených opatrení, aká je vaša obľúbená téma, ktorú sa na Slovensku snažíte komunikovať? Čo napríklad rodová rovnosť? Vidíte na Slovensku pokrok v tomto ohľade?

Rodová rovnosť a ľudské práva sú skutočne jednou z mojich obľúbených tém na diskusiu. Nórsko sa v rebríčkoch rodovej rovnosti umiestňuje na popredných priečkach. Vďaka tomu sa môžeme podeliť o osvedčené riešenia, na ktoré sme prišli počas dlhoročného procesu. Táto téma je tiež dôležitou oblasťou spolupráce v rámci grantov EHP a Nórska. V posledných rokoch sme s vládou aj mimovládnym sektorom spolupracovali na dosiahnutí väčšej rodovej rovnosti v rodinách, v práci a v živote vo všeobecnosti. Zameriavame sa najmä na spoluprácu a pomoc v boji proti domácemu a rodovo založenému násiliu a na podporu obetí. Podporili sme vybudovanie a rekonštrukciu krízových a konzultačných centier pre ženy a deti. Zapojili sme sa tiež do kampaní a aktivít na pomoc obetiam takéhoto násilia.

Spolupráca s vládou aj mimovládnym sektorom na tomto probléme bola veľmi dobrá a verím, že na Slovensku môžeme v tejto oblasti vidieť pokrok. Vznikla nová národná stratégia, akčné plány a kampane. Zároveň sa prijali opatrenia, ktoré majú toto zlo v spoločnosti pomôcť riešiť. Bohužiaľ, ako vo väčšine iných krajín, aj na Slovensku sa musí ešte veľa zlepšiť. Teší ma, že v ďalšom programovom období grantov EHS a Nórska budeme pokračovať v tejto spolupráci a podpore. Vďaka tomu budeme môcť tieto služby zlepšiť a rozšíriť na viac ľudí. Zároveň spolupracujeme s vládou na opatreniach podpory rovnováhy medzi pracovným a rodinným životom, ktoré by mali posilniť účasť žien na trhu práce a  vyrovnať rozdiely v pracovných a platových podmienkach.

REKLAMA

REKLAMA