A. F. Rasmussen: Európa má vojakov, bez Američanov sa ale nikam nedostanú

Na nové bezpečnostné hrozby treba reagovať a zásadou je, aby európske štáty začali na ňu vynakladať viac peňazí, hovorí bývalý generálny tajomník NATO.

ANDERS FOGH RASMUSSEN stál od roku 2001 na čele dánskej vlády. V roku 2009 na svoj post rezignoval, aby sa mohol stať generálnym sekretárom NATO, teda najvyšším civilným predstaviteľom Aliancie. V úrade zostal do roku 2014 a za jeho éry NATO okrem iného intervenovalo v líbyjskej občianskej vojne. Teraz sa venuje poradenskej činnosti a jeho služby využíva napríklad ukrajinský prezident Petro Porošenko.

Redakcii EurActiv.cz poskytol rozhovor pri príležitosti 18. výročnej konferencie o zahraničnej politike, organizovanej nadáciou Heinrich-Böll-Stiftung v Berlíne.

Európska únia otvorila diskusiu ohľadom európskej bezpečnosti a obrany. Myslíte si, že sa jedná o oblasť, ktorá má budúcnosť?

Je potrebné vziať osud do vlastných rúk. Európania by mali byť zodpovednejší, pokiaľ ide o ich bezpečnosť. Trebárs Európsky obranný fond je dobrým krokom, však predstava spoločnej európskej obrany alebo armády je v blízkej budúcnosti dosť nereálna.

Ministri obrany NATO: Zvyšujeme výdavky, posilňujeme spoluprácu

To je tiež dôvod, prečo by sme sa mali sústreďovať hlavne na spoluprácu s NATO. Aliancia je už existujúce a výborný nástroj, ktorý je založený na demokratickom rozhodovaní a na spoločných hodnotách, ktoré majú historické korene. Takýto projekt si zaslúži, aby doň štáty investovali viac prostriedkov.

V Európe máme veľa vojakov, však problém nastáva, keď ich chceme niekam vyslať či premiestniť.

Je k investíciám do obrany a bezpečnosti v členských štátoch dostatočne silná politická vôľa?

O tom nepochybujem. Keď sa spýtate ľudí, z čoho majú najväčšie obavy, tak väčšina z nich odpovie, že sa boja o svoju bezpečnosť alebo sa obávajú migračnej krízy. Preto si myslím, že vlády európskych krajín by skutočne mali plniť svoje aliančné záväzky a na obranu vynakladať aspoň 2 percentá HDP.

Napríklad taká Ukrajina do svojej bezpečnosti investuje 5 percent HDP, pretože tamojší občania sa o svoju bezpečnosť skutočne boja.

Takzvaná soft power (schopnosť ovplyvňovať správanie, nie však pomocou nátlaku – pozn. redakcie) je síce v súčasnej dobe tiež dôležitá, no nesmieme zabudnúť na posilňovanie skutočnej hard power. Jedine tak môžeme vytvárať niečo, čo sa dá nazvať smart power.

Na čo by sa mala Európa v rámci posilňovania svojej bezpečnosti primárne zamerať?

V prvom rade sa jedná o spomínané zvýšenie výdavkov na obranu. Viem, že zvyšovanie verejných výdavkov nie je práve obľúbená téma, ale bezpečnostná situácia okolo nás sa zmenila a my musíme investovať teraz.

Chýba vojenská technika, treba armádne dróny.

Po druhé je potrebné, aby EÚ robila viac pre dosiahnutie energetickej bezpečnosti a zvýšenie vlastných energetických zdrojov.

Tretím dôležitým krokom je posilňovanie našej ekonomiky a uskutočňovanie dôležitých reforiem,  najmä v oblasti pracovného trhu. Bezpečnosť sa totiž dá posilňovať aj prostredníctvom ekonomického rastu.

Existujú konkrétne oblasti, do ktorých by mala Európa investovať?

Viac flexibility, aby sme boli v prípade ohrozenia našich spojencov schopní okamžite vyslať bojové jednotky. V Európe máme veľa vojakov, problém však nastáva, keď ich chceme niekam vyslať či premiestniť. V takom prípade musíme žiadať o pomoc USA. Investovať preto musíme do prepravných kapacít.

Rasmussenove poradenské služby využíva napríklad aj ukrajinský prezident Petro Porošenko. FOTO: Twitter/AFR

Ďalej chýba vojenská technika, treba armádne dróny. Vidieť sme to mohli napríklad počas vojny v Líbyi.

Rovnako tak by sme mali vybudovať vlastné protiteroristickej jednotky, ktoré by operovali v zahraničí. Vďaka tomu by sme mohli v boji proti teroristom pomáhať napríklad miestnym ozbrojeným zložkám v Afganistane.

Akým hlavným výzvam teraz Európa podľa vás čelí? Spomenuli ste terorizmus, sú tu ešte nejaké ďalšie hrozby?

Ide o dlhý zoznam. Okrem boja proti terorizmu musíme čeliť výzvam, ktorých strojcom je Ruská federácia, zvlášť potom na Ukrajine. Ukrajinci sú denne zabíjaní proruskými separatistami na východe krajiny.

Ukrajina je tiež prvá na muške, pokiaľ ide o ruskú snahu o destabilizáciu západnej demokracie. Na túto hrozbu môžeme reagovať jedine transatlantickou jednotou, vytváraním tlaku na Rusko a podporou Ukrajiny – ktorá zahŕňa aj obranné systémy a zbrane – v boji za obranu jej národnej suverenity.

Mali by sme vybudovať vlastné protiteroristickej jednotky.

Zamerať by sme sa ale mali aj na Balkán a ďalšie hrozby, ako je situácia v Turecku, na Strednom východe alebo v Rusku. Tieto problémy od seba nemožno oddeliť, často sú totiž previazané. Situácia na Balkáne je silne prepojená s ruským vplyvom, čo sme mohli vidieť napríklad v Čiernej Hore, ktorá sa nedávno stala novým členským štátom NATO.

Ako by sme k Rusku mali pristupovať?

Ešte pred pár rokmi Vladimír Putin uvažoval o pripojenie k NATO. Potom ale obrátil a rozhodol sa k Aliancii zaujať negatívny postoj. Preto teraz potrebujeme silný a jednotný prístup, ktorý bude korešpondovať so silnou nemeckou obrannou politikou. To je totiž jazyk, ktorému rozumejú Rusi.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA