Ak chceme mužov viac zapojiť do starostlivosti potrebujeme vzdelávanie, nie zákony

Starostlivosť je primárnou zodpovednosťou žien, no pokiaľ by ju spoločnosť dostatočne rešpektovala či ocenila a pokiaľ ľudia poskytujúci starostlivosť dostanú vyšší status, každý by mal oveľa väčšiu vôľu zapojiť sa – ženy aj muži – tvrdí Anna Zachorowska-Mazurkiewiczová.

Zachorowska
https://euractiv.sk

Anna Zachorowska-Mazurkiewiczová je členkou Feministického Think Tank-u (Think Tank Feministyczny) a profesorkou na Inštitúte ekonómie a manažmente, Fakulty manažmentu a sociálnej komunikácie na Jagelovskej univerzite v poľskom Krakove. Zameriava sa na inštituciálnu a feministickú ekonómiu.

Prečo je starostlivosť v rámci ekonomiky taká podceňovaná?

Mnoho rokov v tradičných ekonomických teóriách panovalo rozdelenie na produktívnu a neproduktívnu prácu. Produktívna práca je v zásade tvorba produktu, finálneho tovaru, ktorý môžete predať na trhu. So starostlivosťou to urobiť nemôžete a preto je vnímaná ako neproduktívna. Okrem toho – keďže starostlivosť bola zodpovednosťou žien, ženská práca nebola považovaná za produktívnu. V 60-ych rokoch feministické hnutie začalo spochybňovať tento postoj a snažilo sa nájsť spôsob ako “merať” cenu neplatenej a tiež domácej práce a starostlivosti.

Tento pohyb sa snažil dostať domácu prácu na trh. Avšak vznikli viaceré kontroverzie, pretože existujú určité aspekty starostlivosti, s ktorými sa len ťažko, ak vôbec, dá zaobchádzať ako s komoditami, a preto je veľmi ťažké pripísať im cenu. Pokiaľ začneme brať starostlivosť ako prácu, tie nekomodifikovateľné aspekty starostlivosti by boli absolútne neviditeľné. Takto sa na starostlivosť díva tradičná ekonómia a tiež aj jej nasledovníci. Verím, že táto neviditeľnosť niektorých aspektov starostlivosti je pre väčšinu ekonómov najväčšou prekážkou, keď chcú starostlivosti pripísať cenu a vsadiť ju do hospodárskeho modelu.

Čo sú teda tie aspekty starostlivosti, ktoré ekonómom prekážajú, keď sa ju pokúšajú analyzovať?

Ako som povedala, je ťažké jej pripísať cenu a pokiaľ nevieme pripísať hodnotu, v podstate nemáme jednotky merania a preto je ťažké na tom založiť ekonomickú schému. Starostlivosť je práca spojená so vzťahom, založená na vybudovaní vzťahu. Ako sa dá vzťah zakomponovať do hospodárskeho modelu?

Akú rolu v tomto hrajú sociálne normy?

Kľúčovú. Kto sa stará, o koho sa stará, ako sa táto starostlivosť poskytuje je do určitej miery stanovené sociálnymi normami spoločnosti. A výsledkom toho je rodová nerovnosť pri poskytovaní starostlivosti. Pri pohľade na niektoré činnosti spojené so starostlivosťou – neexistuje vlastnosť, ktorá by prikazovala, že ženy sú tie, ktoré by to mali robiť. Je to záležitosť tradície – vždy to robili a teda by v tom mali pokračovať.

Je nejaká šanca na zmenu tohto stereotypného postoja?

Zažívame ju. Muži sa čoraz viac zapájajú do domácich prác. Napriek tomu, stále je veľmi bežné, že aj keď viac pomáhajú v domácnosti – ak sa narodí dieťa alebo starší potrebuje starostlivosť – sú to ženy, ktoré viac času venujú domácim povinnostiam a toto sa nezmenilo. Takže individuálne aspekty starostlivosti sa stále týkajú žien a to aj napriek tomu, že nastala zmena. Myslím si, že pokiaľ by starostlivosť viac rešpektovali alebo by ju spoločnosť viac oceňovala a pokiaľ by ľudia, ktorí sa starajú dostali lepší status, znamenalo by to, že každý by mal väčšiu vôľu zapojiť sa – ženy a tak isto aj muži.

V čom by bola starostlivosť prínosom, pokiaľ by ju rozoznávali hospodárske modely?

Bolo by to podnetom k väčšej snahe zapojiť sa. Pokiaľ by bol uznaný jej význam, išlo by o určitú prestíž a pokiaľ je prítomná prestíž, je viac vôle starať sa. Rodové rozdiely v práci pravdepodobne nezmiznú, no aspoň záťaž spojená s domácimi povinnosťami by bola lepšie rozdelená. Ak by starostlivosť uznali ako významný faktor pre ekonomiku, aj politické odporúčania by sa zmenili a starostlivosť by bola poskytovaná všetkými ekonomickými hráčmi. V súčasnosti platí skôr opak. Nie je súčasťou hospodárskych vzťahov (nie je vnímaná ako ekonomický problém) a preto nie je zo strany aktérov taká snaha zapojiť sa do poskytovania starostlivosti. Pod aktérmi myslím súkromný aj verejný sektor. V súkromnom sektore nejde len o domácnosti, ale napríklad aj o podniky. Na strane verejného sektora zasa v súčasnosti sledujeme, že štát postupne prestáva zabezpečovať starostlivosť.

Ako ste povedali – sociálne normy úzko spájajú ženy so starostlivosťou o druhých, aké cesty vidíte na zapojenie mužov? Myslíte si, že nový koncept rodičovskej dovolenky, podľa ktorého muži musia aspoň mesiac stráviť doma, je dostatočný?

Verím, že ide o prvý krok. Otcovia sa budú viac zapájať do starostlivosti o deti. V súčasnosti stále platí stereotyp, že o malé deti sa má starať v prvom rade matka. Nemyslím si, že je to nevyhnutná pravda. Skôr si myslím, že každý, komu na dieťati záleží sa oň vie postarať. Muži to tiež dokážu, teda nejde len o ženskú prácu.

Musím však zdôrazniť, že potrebujeme lepšie vzdelávať v tejto oblasti. Pokiaľ zavedieme novú reguláciu, zákon, výsledok by mohol byť negatívny. Ľudia by sa mohli cítiť nútení to robiť a nič by sa tým nezmenilo. Pokiaľ budeme vzdelávať o tom, že starostlivosť je dôležitá pre celú spoločnosť, vznikla by tak nová sociálna norma. Verejná diskusia tiež hrá dôležitú rolu. Musíme začať hovoriť o týchto záležitostiach. Bez verejných diskusií ľudia nebudú vedieť, že ide o problém a budeme ďalej starostlivosť považovať za ženskú prácu len preto, že ide o normu.

Tak ako teda urobiť starostlivosť prestížnou?

Odmeňovanie za starostlivosť je veľkým problémom. Starostlivosť je multidimenzionálna, neexistuje konsenzus o tom ako ju hodnotiť a niektorí odborníci tvrdia, že ju nemožno odmeňovať privysoko, pretože to by znamenalo, že ľudia sa starajú len z materiálnych dôvodov.

Problémom je, že sa snažíme oceniť starostlivosť, aby sme ju mohli poskytovať na trhu. Napríklad mnohé ženy, ktoré sa chcú vrátiť do práce hľadajú pomoc do domácnosti. Nakoniec to končí tak, že pracujú len preto, aby dokázali zaplatiť za starostlivosť o dieťa. Toto všetko dokazuje, že oceňovanie starostlivosti je veľmi problematické. Všetci mu chceme pripísať nejakú hodnotu, chceme, aby bola dobre zaplatená, no otázne je, kde na to vziať zdroje. V súčasnosti sa to pripisuje ako primárna zodpovednosť ľudí, ktorí potrebujú pomoc pri poskytovaní starostlivosti. To však nie je riešením. Potrebujeme aktívne zapojenie štátu, pretože štát je dostatočne silnou inštitúciou na to, aby došlo k zmene.

Ak dokážeme význam starostlivosti pre ekonomiku, verím, že súkromný sektor by bol menej odmietavý k poskytovaniu starostlivosti. Zapojenie oboch – aj štátu aj súkromného sektora poskytne všetky potrebné zdroje. Starostlivosť je typickým príklad verejného statku v ekonomike, ktorý nie je dostatočne ocenený.

REKLAMA

REKLAMA