Jozef Hudák: K ozdraveniu slovenského hospodárstva aj napriek rizikám najvýznamnejšie prispejú malé podniky

„Napriek vysokým rizikám to môžu byť práve MSP, ktoré najvýznamnejšie prispejú k ozdraveniu slovenského hospodárstva,“ povedal v rozhovore pre EurActiv.sk Ing. Jozef Hudák, riaditeľ odboru podnikateľského prostredia Ministerstva hospodárstva SR. „Samozrejme aj na Slovensku si uvedomujeme, že komparatívna výhoda lacnej pracovnej sily už na investorov neplatí, veď najmä z dôvodu prechodu na euro, sú náklady na pracovnú silu v rámci V4 druhé najvyššie, a preto je životne dôležité prejsť z výrobnej ekonomiky na znalostnú.“

Jozef Hudák
https://euractiv.sk
  • Podnikateľské prostredie sa vplyvom krízy všade vo svete radikálne zmenilo. Akým hlavným výzvam v súčasnosti čelia slovenské malé a stredné podniky?

Po nástupe hospodárskej krízy zaznamenáva priemyselná výroby z dôvodu zníženia domáceho a najmä zahraničného dopytu výrazný pokles, ktorý sa prejavil najmä postupným znižovaním tržieb a kulminoval v decembri 2008 až januári 2009. Náznak zlepšovania bol zaznamenaný vo februári až marci 2009, avšak v apríli a máji opätovne nastal mierny pokles.

MSP na Slovensku sú pod tlakom z dvoch strán. Jedna je strana dopytu a druhá financovania. Výsledkom takéhoto dvojitého tlaku na MSP môžu byť problémy so solventnosťou a bankroty. Najrizikovejšie faktory, ktoré zvyšujú pravdepodobnosť závažných problémov u podnikov sú – prepojenie so zahraničnými trhmi, produktová orientácia MSP a dĺžka návratnosti investícií.

Napriek vysokým rizikám to však môžu byť práve MSP, ktoré najvýznamnejšie prispejú k ozdraveniu slovenského hospodárstva. Svojou schopnosťou rýchlo sa prispôsobiť dokážu aj rýchlo reagovať na nové podmienky na trhu a upravovať svoju produkciu podľa zmenených potrieb odberateľov či konečných spotrebiteľov. Dôsledky krízy na MSP preto vláda SR starostlivo monitoruje a vyvíja aktivity na ich zmiernenie a rýchle ozdravenie tohto strategického segmentu.

  • Na čo sa firmy najviac sťažujú?

Na problémy s dočasnou likviditou, sprísňovanie úverových štandardov bankami, vysoké odvodové a daňové zaťaženie, administratívne prekážky, nestabilitu a nejednoznačnosť zákonov, súdne prieťahy a vymožiteľnosť práva a podporu proexportných aktivít.

  • Vláda prijala niekoľko opatrení na podporu MSP najmä v oblasti úverového toku, daňovej politiky či politiky trhu práce. Dajú sa už vplyvy opatrení v praxi vyhodnotiť?

Opatrenia splnené za prvý štvrťrok 2009 výraznou mierou prispeli k podpore rozvoja, resp. udržania priaznivého podnikateľského prostredia, k podpore zvýšenia domácej spotreby, k zamedzeniu druhotnej insolventnosti a dostupnosti voľných finančných zdrojov (likvidity) pre MSP, živnostníkov a SZČO. Implementácia týchto opatrení už prebehla, avšak kvantifikovať ich dôsledky bude možné až keď dôjde k realizácii efektov týchto opatrení.

  • Zaznamenali ste už zvýšený počet bankrotov?

Táto otázka je skôr v kompetencii Ministerstva spravodlivosti SR. Môžem len poukázať na pokles v počte živnostníkov za prvý štvrťrok 2009 z počtu 418 221 na 414 631. Na druhej strane je treba zvýrazniť, že v tom čase narástol počet právnických subjektov o cca 2200.

  • Európska únia vyvíja niekoľko iniciatív v snahe o podporu podnikania skupín najviac zasiahnutých krízou čiže mladých a nezamestnaných. Majú Slováci väčší záujem podnikať?

Pre mladých a začínajúcich podnikateľov je najdôležitejší výber predmetu činnosti z pohľadu reálnosti biznis plánu a počiatočný kapitál, ktorý väčšina mladých nemá a tiež nemá žiadne iné možnosti ručenia. Avšak pre toho, kto má reálny zámer a snahu podnikať sú na Slovensku vytvorené podmienky a možnosti pre pomoc. Stačí sa obrátiť na Národnú agentúru pre rozvoj malého a stredného podnikania, ňou zriadené inkubátory alebo aj na Slovenskú záručnú a rozvojovú banku, ktorá poskytuje neobvyklé ručenie.     

  • Ako je to na Slovensku napríklad s podnikaním žien? Ženy tiež patria medzi najviac zasiahnuté skupiny…

Podnikanie žien v podmienkach Slovenska ovplyvňujú výrazné regionálne disparity. Jednou z  možností riešenia medziregionálnych rozdielov je stimulovanie podnikateľského prostredia.

Hoci postupne rastie celkový počet podnikateľov na Slovensku, zaostávame za krajinami EÚ a nárast počtu nových podnikateliek nedosahuje nárast podnikateľov mužov. Z demografického hľadiska je podiel mužov a žien takmer vyrovnaný, ale nie vo všetkých vekových pásmach. Ženy podnikateľky sústreďujú svoju činnosť najmä v odvetví služieb a zriedkavo v priemyselných odvetviach. V roku 2008 zastúpenie žien v podnikateľskom prostredí tvorilo približne 25 % – 27 %.  

  • Čo si myslíte o strategickom pláne napríklad Írska zmeniť sa na vedomostnú ekonomiku (smart economy)? V Koncepcii obnovy hospodárskeho rastu SR sa píše o podobnom smerovaní Slovenska. Akým spôsobom by teda bolo možné postaviť Slovensko do tejto roviny?

O taký cieľ, aký si stanovilo Írsko, sa zaujíma takmer celá Európska únia. Tento cieľ je dlhodobý a veľmi úspešným príkladom je Fínsko, ktoré sa začalo zaoberať touto myšlienkou pred 15 rokmi. Samozrejme aj na Slovensku si uvedomujeme, že komparatívna výhoda lacnej pracovnej sily už na investorov neplatí, veď najmä z dôvodu prechodu na euro, sú náklady na pracovnú silu v rámci V4 druhé najvyššie, a preto je životne dôležité prejsť z výrobnej ekonomiky na znalostnú. Slovenská vláda si ale uvedomuje, že iba obyčajné „napumpovanie“ finančných zdrojov do systému nestačí, ale najprv je potrebné tento systém zefektívniť a zabezpečiť aby bol funkčný. Z toho dôvodu boli v poslednom období prijaté viaceré legislatívne úpravy, najmä v oblasti vzdelávania.     

  • Kríza mala negatívny vplyv aj na rizikový kapitál, životne dôležitý pre inovatívne podniky, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou vedomostných ekonomík. Aký je súčasný stav takýchto firiem u nás?

V minulosti stav v oblasti rozvoja inovačných aktivít bol na Slovensku dlhodobo na nízkej úrovni. V hodnotení inovačnej výkonnosti jednotlivých členských štátov EÚ ako aj OECD patrili Slovensku  priečky na chvoste rebríčkov. Príčin tohto stavu bolo niekoľko. Jednou z hlavných bola nízka angažovanosť štátu pri podpore rozvoja inovatívnosti. Jediné štátne zdroje určené pre výskum, vývoj a inovácie smerovali cez Ministerstvo školstva SR a je len samozrejmé, že toto viac inklinovalo k univerzitnej a akademickej obci ako k podnikateľom. Takže väčšina finančných zdrojov sa stratila v „zásuvkovom“ výskume, ktorý nebol realizovateľný v praxi. V súčasnosti vláda SR rieši tento problém diskusiou a hľadaním nových možnosti s prepojením vedy a výskumu na výrobu.  

  • Celoeurópskou iniciatívou na zlepšenie trhového prostredia pre malé a stredné podniky je Small Business Act alebo Zákon o malých a stredných podnikoch, zverejnený v júli 2008 a schválený koncom toho istého roka. Aký pokrok sme urobili v implementácii tejto iniciatívy?

V SR zavádzame do praxe a prijímame opatrenia zohľadňujúce potreby MSP v oblastiach: vzdelávania a odbornej prípravy na podnikateľstvo; zjednodušenia a urýchlenia začiatku podnikania; lepšej legislatívy a regulácie; dostupnosti zručností; zlepšenia on-line prístupu k informáciám; výhod vyplývajúcich z jednotného trhu; zdaňovania a finančných otázok; vytvorenia silnejšieho, efektívnejšieho zastúpenia záujmov MSP na úrovni EÚ a na národnej úrovni. Vláda SR v 2007 schválila ciele a smerovanie Akčného programu znižovania bariér podnikania v SR, ktorého cieľom je zníženie administratívneho zaťaženia v SR o 25 % do roku 2012 ako aj snaha presadiť lepšiu reguláciu na všetkých úrovniach štátnej správy, znížiť administratívne prekážky pre podnikateľov a priniesť značné zlepšenie pre spotrebiteľov.

  • Čo je pri princípoch SBA pre Slovensko určujúce?

Slovensko pri SBA vychádza z presvedčenia, že je potrebné oceniť a odmeniť podnikanie a podnikateľov, lebo sú pilierom ekonomiky. Zásada „najskôr myslieť v malom“ by preto mala byť zakotvená do tvorby politiky MSP počnúc reguláciou a končiac verejnou službou. Ak zakladaniu podnikov a ich rastu bránia zbytočné prekážky, je potrebné ich odstrániť.

REKLAMA

REKLAMA