S nesplniteľným cieľom zahubíme náš vlastný priemysel

Komisár EÚ pre priemysel a podnikanie Antonio Tajani zdôraznil, že cieľ pre znižovanie emisií musí byť uskutočniteľný, inak dôjde k presunu výroby mimo Únie. Na boj s nezamestnanosťou mladých je podľa neho potrebné podporiť reálnu ekonomiku, nie len tíšiť bolesť.

Antonio Tajani, Zdroj: EK
https://euractiv.sk

Pred mesiacom ste predstavili Akčný plán EÚ pre oceliarsky priemysel. Prečo si EK vybrala sektore ocele, aká je jeho rola v európskom priemysle?

Priemyselná politika zastrešuje mnohé sektory, ktoré sú vzájomne prepojené. Spolu vytvárajú sieť. Každý sektor je bratom iného sektora, či už ide o oceľ, automobilový sektor, stavebníctvo. Bez automobilového priemyslu a stavebníctva nie je možné podporiť oceliarstvo, bez turistického ruchu nie je možné pokročiť v stavebnom sektore.

V posledných rokoch zažíva oceliarstvo veľmi zložitú situáciu. Najväčším problémom je nadmerná kapacita, čo platí nie len pre Európu, ale ide o globálny problém. Súčasná kríza je ale krátkodobej povahy. Dôležité je pracovať s novými myšlienkami, pretože oceliarstvo je pre našu ekonomiku zásadné. Počas posledného roka Európska komisia spolupracovala s partnermi z Európskeho parlamentu, členských štátov, odborov a firiem v skupine na vysokej úrovni na spoločnom cieli pripraviť tento akčný plán. Jeho vydanie privítala na svojom júnovom zasadnutí aj Európska rada.

Aké sú hlavné body akčného plánu?

Najvýznamnejšími otázkami, ktoré sa v akčnom pláne spomínajú sú ceny energií, ceny surovín, obchodná politika a zaistenie rovnakých podmienok na trhu. V roku 2012 začala Európska komisia 11 antidumpingových vyšetrovaní v sektore železa a ocele, jeden prípad skončil aj na pôde Svetovej obchodnej organizácie v Ženeve. Opatrenia na zaistenie férovej obchodnej politiky sú významné, pretože pre EÚ je veľmi ťažké konkurovať Číne a iným krajinám. Pozornosť venujeme aj dopadom európskeho systému obchodovania s emisiami. Tiež chceme povzbudiť mladých pracovníkov k tomu, aby získavali vzdelávanie a zručnosti v iných krajinách za pomoci prostriedkov z EÚ a firiem, šlo by o určitú formu Erasmus programu pre pracovníkov.

Sektor oceliarstva môže profitovať aj z opatrení štátnej pomoci pre oblasť inovácií, vedy a výskumu, ktoré prispievajú k naplneniu cieľov stratégie EÚ 2020. Štátna pomoc ale nie je povolená na zväčšovania produkcie. Na zlepšovanie zručností a uľahčenie reštrukturalizácie tiež môžu firmy využiť financie zo štrukturálnych fondov, Európskeho sociálneho fondu, Globalizačného fondu, na podporu inovácii tiež existuje Výskumný fond pre uhlie a oceľ.

Teraz musíme opatrenia tohto akčného plánu implementovať. Po dvanástich mesiacoch skupina na vysokej úrovni vyhodnotí implementáciu plánu a môžeme ho následne zmeniť, zabudovať nové návrhy, nové myšlienky. Samozrejme, dôležitá bude dobrá spolupráca s členskými krajinami, keďže ony budú spomínané opatrenia implementovať.

V pláne sa ako jeden z problémov oceliarstva spomína starnúca štruktúra pracovnej sily. Ako prilákať mladých ľudí a vyplniť medzery, ktoré by mohli v budúcnonsti vzniknúť?

V tomto prípade je najvýznamnejším bodom vzdelávanie. V Podbrezovej na Slovensku, ale tiež v rakúskom Linzi, som navštívil oceliarne, ktoré prevádzkujú vlastné školy, takže mladí pracovníci k nim prichádzajú z tých istých podnikových škôl. Takýto duálny systém s komplexnou učňovskou schémou je dobrým príkladom ako sa pohnúť vpred. Bez dobrého vzdelávania nie je možné zvýšiť počet mladých pracovníkov. Ak chcete viac pracovných miest pre mladých a bojovať proti ich nezamestnanosti, je dôležité vyčleniť na to aj viac peňazí. Na poslednom zasadnutí Európskej rady lídri EÚ prijali urýchlenie Iniciatívy pre zamestnanosť mladých a odsúhlasili urýchlené poskytnutie 6 miliárd eur. Ale ide o aspirín, tíšenie bolesti.

Ak chceme riešenie, potrebujeme stratégie pre pracovné miesta a rast, stratégie, ktoré podporia reálnu ekonomiku, priemysel na vnútornom trhu, malé a stredné podniky.

Myslím si, že pre mladých nie je múdre, aby smerovali na Londýnsku burzu alebo na Wall Street, pretože pracovné miesta sú v reálne ekonomike. Podstatné je mať aj viac mladých podnikateľov, ktorých sa snažíme získať novými pravidlami, menšou byrokraciou a ľahším prístupom k financiám. Môžu začať ako malí podnikatelia s 2, 3 či 5 pracovníkmi. Toto sa napríklad ukázalo ako dobré riešenie v mojej krajine. Potrebujeme mladých ľudí, podnikateľov s novými nápadmi, a nie len úradníkov.

Oceliarske združenie Eurofer vydalo svoj vlastný plán pre nízkouhlíkovú Európu do roku 2050, ktorej hlavný záver je, že ekonomicky uskutočniteľným spôsobom dokáže tento priemysel znížiť svoje emisie v porovnaní s rokom 2010 len asi o 15 %. Ciele EÚ sú ale oveľa ambicióznejšie…

Pozíciu Euroferu poznám veľmi dobre. Akcia proti klimatickej zmene je vlajkovou iniciatívou EÚ. Samozrejme, potrebujeme dosiahnuť globálnu dohodu s ostatnými krajinami, ak chceme poraziť klimatickú zmenu. Do roku 2020 sa EÚ zaviazala znížiť svoje emisie o 20 % oproti úrovni z roku 1990. Pre firmy to nie je ľahké, ale je to dobrý cieľ.

Avšak som úplne proti novému oveľa ambicióznejšiemu cieľu, pretože obnáša riziko toho, že veľa firiem presunie svoju produkciu mimo, do Číny, Ruska alebo na Ukrajinu. Pre EÚ by to znamenalo viac nezamestnanosti, viac znečistenia a žiadne riešenie pre klimatickú zmenu.

Preto potrebujeme ambiciózny ale možný cieľ. S nesplniteľným cieľom zahubíme náš vlastný priemysel. Potrebujeme silnú environmentálnu akciu s možným cieľom.

Spomínali ste vysoké náklady na energie, ktoré v oceliarstve dosahujú asi 40 % prevádzkových nákladov. Medzi členskými štátmi sú ale značné rozdiely. Napríklad ceny elektriny pre priemysel na Slovensku patria k jedným z najvyšších v Únii. Reflektujete tieto rozdiely v plánovaných opatreniach?

Musíme smerovať v ústrety efektívnejšiemu vnútornému trhu s energiou. To vydláždi cestu pre viac konkurencie a lepšie ceny energií pre európske firmy, nie len pre odvetvie oceliarstva.

Európska komisia v súčasnosti pracuje na analýze zloženia cien energií v členských štátoch, aby zistila bremeno nákladov na energie pre priemysel. Túto štúdiu predstavíme pred rokom 2014, pretože jej výsledky sa budú preberať na zasadnutí Európskej rady vo februári 2014.

Zároveň je dôležité preskúmať situáciu bridlicového plynu. V Spojených štátoch v tejto oblasti veľmi pokročili a ukázal sa ako dobré riešenie pre konkurencieschopnosť amerických firiem. V bridlicovom plyne som neutrálny, ale myslím si, že je dôležité vedieť, či by to mohlo byť riešenie aj pre naše firmy v tom, ako zredukovať ceny energie.

Stanovili ste si cieľ zvýšiť do roku 2020 podiel priemyslu na HDP Európskej únie na 20 %. Slovensko je na tom v tomto ohľade dobre. Aké kroky plánujete na dosiahnutie Vášho zámeru?

Áno, Slovensko a veľa iných krajín EÚ je nad týmto cieľom. Myslím si, že je dosiahnuteľný pre každú krajinu Únie. Samotné Slovensko je veľmi podstatné pre našu priemyselnú politiku, podpora vašej vlády je dôležitá pre moje kroky v priemysle a pre Európsky priemyselný kompakt, ktorý bude bratom Fiškálneho kompaktu. S ministrami pre priemysel pracujem na tomto cieli a dúfam, že bude schválený na februárovom summite budúci rok. Som v tomto optimista.

REKLAMA

REKLAMA