Spotrebiteľ nevie, aký je silný

Dávame spotrebiteľovi podmienky pre lepšie rozhodovanie sa v obchode a podnikateľom väčšiu právnu istotu, hovorí v exkluzívnom rozhovore pre EurActiv.sk spravodajkyňa EP k diskutovanej legislatíve o označovaní potravín v EÚ Renate Sommerovou (EĽS, Nemecko).

Renate Sommer
https://euractiv.sk

Aké informácie by mali byť na obaloch povinne?

EP žiada jasné a čitateľné označovanie  potravín. Rozhodnutie z prvého čítania je – povinné označenie štyroch hlavných živín na prednej strane obalu plus energetické hodnoty a na zadnej strane balenia tabuľka výživových hodnôt všetkých živín, ktoré produkt obsahuje.

Okrem toho žiadame špeciálne označenie “napodobeniny potravín”, napríklad napodobenín mäsa, aby sme pomohli spotrebiteľom lepšie sa rozhodnúť, keďže spotrebiteľ má právo vedieť, čo je vnútri obalu s potravinou. Samozrejme aj prípadný obsah alergénov a podobne. Chceme európsky prístup, čo znamená žiadne dodatočné národné schémy označovania. Výnimku budú mať nebalené potraviny, napríklad pre chlieb, ktorý kúpite v potravinách na rohu alebo potraviny servírované v reštauráciách.

My (EP, pozn. red.) hovoríme, že to nemožno nechať na členské štáty ako sa s označovaním vysporiadajú. Komisia ich vo svojom návrhu  ale nechce vylúčiť a tvrdí, že členské štáty by si mali rozhodnúť sami, či chcú, alebo nechcú aby boli potraviny označované. My tvrdíme, aj s ohľadom na jednotný trh, že je to potrebné urobiť v európskej úprave.

Súčasťou návrhu je aj veľa opatrení proti zavádzajúcemu označovaniu.

Dá sa teda povedať, že hlavnou zmenou, ktorú Európsky parlament priniesol oproti návrhu Komisie, je že úplne odmieta, aby členské štáty mohli rozhodovať o označovaní potravín do určitej miery samostatne?

Áno, pretože ak máme jeden vnútorný trh a právny systém pre výrobu potravín je európsky, tak prečo teda nemať aj európsku legislatívu o označovaní potravín? Dáva to väčšiu právnu istotu pre potravinársky sektor, ktorému z 80 % dominujú malí a strední podnikatelia. Tí by mali s dodatočnými národnými schémami označovania veľký problém. Rozmýšľajme radšej európsky.

Neobávate sa, že nové pravidlá budú pre podnikateľov predsa len znamenať novú záťaž?

Dúfame, že to tak nebude, pretože aj táto legislatíva je pripravovaná s ohľadom na postupy „lepšej regulácie“, ktorá má zvýšiť právnu istotu ale zárovň znížiť byrokraciu. Komisia však takto nekoná a bude úlohou Európskeho parlamentu, aby trval na lepšej regulácii a ja dúfam, že to Rada podporí, aj keď členské štáty sú tak trochu sebecké, niektoré z nich majú národné schéme označovania potravín a chcú sa ich držať.

Očakávate, že toto bude hlavný bod sporu s Radou?

Áno, som presvedčená, že presne toto bude pre Radu hlavný problém.

A aké budú tie ostatné?

Rada stála diskutuje pretože odkladala najnáročnejšie body legislatívy a čakala na prvé čítanie v Parlamente. Rada súhlasí s veľkým počtom rozhodnutí, ktoré urobil EP, ale samozrejme stále prebiehajú napríklad diskusie ohľadne označovania pôvodu. Parlament žiada rozsiahle označovanie pôvodu. Ja hovorím dobre, ale musí to byť praktické a musíme mať najprv štúdiu o dopadoch. Dúfam, že Rada o tom tiež takto rozhodne. Musíme vedieť, či je možné to urobiť alebo nie, okrem toho myšlienka označovania pôvodu nevychádzala z úvah o spotrebiteľoch ale z protekcionizmu niektorých členských štátov a zo snahy ochrániť svoje národné trhy. Napríklad „Buy British“, ale nie je to len Británia, sú to aj iné krajiny a otázka je, či by sme to mali podporovať. Nemyslím si to, pretože tu máme jednotný trh.

Robila Komisia prieskum verejnej mienky o tom, čo spotrebitelia skutočne chcú?

Áno aj nie. Komisia financuje štúdiu, resp. prieskum, ktorý práve teraz prebieha. Začal pred jeden a pol rokom a čakáme na výsledky, ja si myslím, že ich budeme mať približne do jedného roka. Ale to už bude legislatíva hotová, takže z určitého pohľadu prišla Komisia s návrhom príliš skoro, mali sme počkať na výsledky prieskumu, pretože vlastne netušíme, čo si spotrebitelia v 27 štátoch EÚ myslia o označovaní potravín. Nevieme to. To je aj dôvod prečo hovorím, že by sme mali urobiť len základné povinné označovanie pretože sa môže stať, že robíme všetko zle a netrafíme sa do požiadaviek spotrebiteľov.

Čo hovoríte na tvrdenia typu, že takáto legislatíva je zbytočná, že to dokáže vyriešiť trh – ak budú spotrebitelia naozaj žiadať kvalitne označené potraviny a budú si takéto vyberať, výrobcovia sa tomu budú musieť prirodzene prispôsobiť?

Výrobcovia už dnes robia celkom dosť. Na druhej strane, spotrebiteľ netuší aký je silný. Spotrebiteľ kúpi tovar aj keď sa mu označenie nepozdáva, preto potrebujeme európsku reguláciu. Keďže ide o súťaž na vnútornom trhu si myslím, že by všetci mali mať jednotné povinné označovanie. Samozrejme, že tam môžu byť informácie, ktoré sú na dobrovoľnej báze a ja som presvedčená, že veľa z nich to aj bude robiť, pretože to môže byť aj nástroj pre reklamu. Ale samotný trh nevyrieši všetky situácie, to je nemožné.

Prečo je z nariadenia vylúčený alkohol?

V prvom rade preto, že to nie je potravina v zmysle tejto regulácie. Alkohol je špecifický a my potrebujeme nájsť označovanie, ktoré sedí na všetky potraviny a nealkoholické nápoje. Ak by sme to rozšírili aj na alkohol, bude to zavádzajúce, pretože  napríklad Parlament chce, aby sa hodnoty uvádzali na 100 g alebo 100 ml výrobku. Ale čo s tým pri alkohole? Nikto nepije 100 ml alkoholu, takže takéto označovanie by bolo zavádzajúce. Komisia má, myslím si, pravdu v tom, že už máme dosť regulácií o alkohole a počas nasledujúcich piatich rokoch je treba sa uistiť, či potrebujeme ďalšie označovanie alkoholických nápojov. Máme okrem toho nové označovania vín. Samozrejme nemôžete každé dva roky nútiť výrobcov meniť označovania, lebo je to príliš drahé. Je mnoho dôvodov, ktoré hovoria proti tomu, aby sa alkohol riešil v rámci legislatívy o označovaní potravín, ale v budúcnosti je samozrejme možné uvažovať o takomto označovaní.

Výrobcovia alkoholu by sa asi nepotešili povinnému uvádzaniu počtu kalórií na etikete.  

Samozrejme, mnoho z nich by asi bolo proti. Pivári by asi povedali, že s tým nemajú problém, naopak vinári by mali problém, pretože víno obsahuje viac alkoholu. Som presvedčená, že by to bola užitočná informácia pre spotrebiteľov. Je však potrebné nájsť celkový prístup pre alkoholické nápoje a nestačí len uvádzať kalórie, takže asi bude potrebné sa tým zaoberať zvlášť.

Legislatíva priniesla ešte jednu kurióznu diskusiu týkajúceho sa označovania mäsa zo zvierat zabitých v súlade s náboženskou tradíciou ako aj toho, či boli zvieratá pred takouto porážkou omráčené alebo nie. To vzbudilo kritiku napríklad moslimských komunít, ktoré tvrdia, že to povedie k stigmatizácii takéhoto mäsa, šíreniu predsudkov, ku krachu špecializovaných bitúnkov a teda aj k zníženej dostupnosti takého mäsa.

Túto úpravu predložili Zelení a v prvom čítaní v Parlamente prešla. Kolegovia chceli takéto označovanie, na druhej strane ortodoxní židia tvrdia, že sa cítia diskriminovaní a spôsobí im to problémy, pretože nemôžu jesť mäso z celého zvieraťa, len z niektorých častí ako aj to, že ak bude mäso takto označené nikto ho už nebude kupovať a v konečnom dôsledku sa cena takéhoto mäsa zvýši.

Je to pochopiteľné, no na druhej strane je tu záujem niektorých napríklad v Nemecku, mať označenie, či bolo, alebo nebolo zviera pred porážkou omráčené, keďže ide o ochranu zvierat. To je zároveň pozadie na akom tento pozmeňujúci návrh prišiel. Ja sa pokúšam vysvetliť židovským organizáciám, že to nie je nič proti nim, ale že to súvisí s ochranou zvierat.

Nemyslím si ale, že nakoniec takéto označenie budeme mať, pretože Komisia je proti a myslím si, že ani Rada to nepodporí. Treba počkať a uvidíme. Je tu ešte iná možnosť, označiť každé mäso ako mäso pochádzajúce z normálnej porážky a mäso z rituálnej alebo tradičnej porážky.

Bude musieť mať každá potravina označenie krajiny pôvodu?

V princípe áno, takmer každá – čerstvé potraviny, základné potraviny a predovšetkým mäso, tam bola väčšina za, hoci nie je zatiaľ celkom zrejmé, ako sa v tomto zohľadní očakávaná dopadová štúdia a ako to bude pri spracovaných potravinách a piatich najdôležitejších prísadách. Keď budeme mať dopadovú štúdiu, bude jasnejšie, či je to realizovateľné. 

Aká je logika udávať hodnoty na 100g alebo 100 ml výrobku a nie na balenie, čo by si nevyžadovalo v obchode ďalšiu matematiku?

Pretože to dáva spotrebiteľovi šancu porovnávať produkty priamo v supermarkete, keďže niektoré produkty sú predávané v rôznych baleniach, napríklad jogurty. Tak môžete veľmi jednoducho zistiť, ktorý jogurt má najviac kalórii, takže je to užitočné.


Rozhovor bol pripravený v Nitre pri príležitosti seminára pre odbornú verejnosť venovanom označovaniu potravín, ktorý bol súčasťou pilotného projektu "Európsky parlament prichádza k Vám" organizovaného Informačnou kanceláriou Európskeho parlamentu na Slovensku. 

REKLAMA

REKLAMA