Zmrazenie európskeho rozpočtu je veľmi nebezpečné

Zmrazenie rozpočtu, ktoré žiadali niektoré krajiny, by mohlo byť veľmi nebezpečné, pretože EÚ potrebuje práve viac investícií na to, aby prekonala hospodársku krízu, povedal predseda Európskeho parlamentu Jerzy Buzek v exkluzívnom rozhovore pre EurActiv.com.

Jerzy Buzek
https://euractiv.sk

Jerzy Buzek je prvým predsedom Európskeho parlamentu pochádzajúci z nového členského štátu. Zvolili ho v júli 2009.

Rozhovor viedla hlavná editorka EurActiv.com Daniela Vicenti-Mitchener a vydavateľ Christophe Leclercq.

Ešte máte pred sebou rok svojho mandátu. Aký odkaz chcete po sebe zanechať?

Chceme ukončiť všetko, čo sme v uplynulých 18 mesiacoch začali. V prvom rade musíme prekonať krízu v Európskej únii. Ide o bezprecedentnú krízu. Europoslanci robia všetko, čo je v ich silách, aby pomohli prekonať túto zložitú situáciu. Zamestnanosť je hlavnou výzvou a hrozbou: občania sa boja, že prídu o zamestnanie.

Ďalej potrebujeme prekonať sociálnu chudobu. V uplynulých dvoch rokoch chudoba rástla v rámci EÚ, aj mimo nej, napriek pokračujúcemu rastu v rozvíjajúcom sa svete. Musíme dokončiť našu prácu.

Európa okrem toho potrebuje lepšie hospodárske riadenie – nielen menovú úniu, ale tiež skutočnú hospodársku úniu. Ak chceme mať funkčnú menovú úniu, potrebujeme spojiť solidaritu so zodpovednosťou.

Solidarita je stále platným popredným a najdôležitejším princípom EÚ, no bez zodpovednosti nemôže riadne fungovať. Musíme byť zodpovední vo všetkých členských štátoch, vo všetkých segmentoch spoločností.

V uplynulých mesiacoch sme boli svedkami napríklad toho, že Nemci, ktorí znášajú najväčšiu záťaž na pomoci Grécku a Írsku, boli oveľa zdržanlivejší. Myslíte si, že sa solidarita v Európskej únii mení?

Nie, nemyslím si, že sa solidarita mení. To, čo sa zmenilo sú podmienky, v ktorých sa solidarita prejavuje. Individuálna zodpovednosť každého členského štátu je rovnako potrebná ako individuálna zodpovednosť každého občana. Potrebujeme ju na makro aj mikro úrovni. Intenzita solidarity a zodpovednosti musí reflektovať meniacu sa situáciu. Sme v tom všetci spolu.

Rovnako, potrebujeme viac transparentnosti v našich finančných a hospodárskych systémoch, bez transparentnosti si nemôžeme byť istí situáciou v rôznych členských štátoch. Solidarita a zodpovednosť by mohli byť oveľa silnejšie a efektívnejšie ak by sme ich spojili s transparentnosťou všetkých hráčov v EÚ. To je naša úloha.

Jednou z hlavných výziev je aj energetická bezpečnosť a diverzifikácia dodávok, rovnako ako prechod na nízkouhlíkovú ekonomiku. Avšak na to potrebujeme investovať asi bilión eur. Máme na to peniaze?

Naši občania nerozumejú geopolitike, no pocítia, keď nemajú kúrenie alebo elektrinu vo svojich bytoch, keď nemôžu použiť svoj televízor alebo počítač. Existujú konkrétne nebezpečenstvá, takže vybudovanie európskej energetickej komunity je nutnosťou.

Deklaráciu o vytvorení tejto spoločnosti som zverejnil 5. mája 2010 spolu so Jacquesom Delorsom. Ide o kľúčovú oblasť aj pre predsedu Barrosa a komisára Oettingera

Jednou z kľúčových častí jednotného trhu je jednotný trh pre energetiku, cezhraničné spojenia, spoločný výskum, koordinácia nákupu plynu a elektriny, čo nám pomôže vyhnúť sa tenziám v rámci EÚ.

Pokiaľ ide o energetické spoločenstvo, ani po dekádach snaženia nie je jednotný trh dobudovaný. Bývalý komisár Mario Monti vo svojej správe navrhol niekoľko opatrení na jeho dokončenie. Ak však pri jednotnom trhu neuspejeme, koľko času to vezme energetickému trhu a koľko investícií si to vyžiada? S prihliadnutím na debatu o budúcom viacročnom finančnom rámci a odmietavý postoj niektorých členských štátov voči zvyšovaniu rozpočtu, aká je skutočná perspektíva pre energetické spoločenstvo, že naozaj uzrie svetlo sveta?

Tri veci sú pre takéto spoločenstvo najdôležitejšie. Prvou je koordinácia nákupu plynu. Závisí od našich vlastných rozhodnutí a tiež je spojená so smernicou o bezpečnosti zásobovania plynom, ktorú parlament prijal v septembri 2010.

Druhou je spoločný výskum a rozvoj nových technológií. Odštartovali sme strategický energetický technologický plán – SET – ku ktorému som bol pred tromi rokmi spravodajcom. V tomto ohľade obsahuje úžasné iniciatívy, týkajúce sa solárnej, veternej či jadrovej energie, biomasy, uhlia a zachytávania a skladovania uhlíka. Je ich šesť a máte pravdu, na všetky nemáme peniaze.

Treťou sú cezhraničné prepojenia. Na tie sú potrebné európske peniaze, takže Európsky parlament bojuje pre ďalší skôr silnejší rozpočet – máme viac zodpovedností a na ich plnenie potrebujeme zdroje.

Napríklad Lisabonská zmluva zdôrazňuje energetickú solidaritu a klimatické záležitosti. V porovnaní so Zmluvou z Nice vytvorila oveľa viac úloh na úrovni EÚ. Je ľahšie a efektívnejšie využiť fondy na európskom leveli, keďže môžeme zaistiť európsku pridanú hodnotu. Cena za neexistujúcu Európu je vyššia ako cena za existujúcu. Európsky parlament požiadal Európsku komisiu, aby pripravila správu o tom, čo vlastne európska pridaná hodnota znamená.

Až 95 % z rozpočtu EÚ smeruje na podporu ekonomiky. Len 5 % na administratívne náklady. Zvyšok ide na oživenie hospodárstva. Prostriedky míňame na digitálnu agendu, energetiku, dopravu – aby sme odomkli potenciál európskych regiónov, na budovanie jednotného trhu a službu pre vonkajšiu činnosť. Preto európsky rozpočet nemožno porovnávať s národným rozpočtom.

Na najbližšie roky potrebujeme niečo okolo bilióna eur. Máme dobrú Európsku energetickú stratégiu, ktorú pred pár mesiacmi navrhol komisár Oettinger. Ide správnym smerom, v ústrety Európskemu energetickému spoločenstvu. Teraz ju musíme implementovať.

Čo je najdôležitejším faktorom pre súkromné investovanie? Zreteľný legislatívny rámec. Právna istota vedie k investíciám. Tretí energetický balíček by sme mali implementovať bez meškania. Na stole je už od marca 2009 a za skoro dva roky stále nie je plne implementovaný.

Vráťme sa späť k rozpočtu. Existuje veľa stratégií, ktoré potrebujú financovanie, na druhej strane viaceré krajiny presadzujú zmrazenie rozpočtu, dokonca jeho zníženie. Takže niečo bude treba obetovať, čo je teda schopné prežiť s nižším rozpočtom – poľnohospodárstvo, štrukturálne fondy? Minulý týždeň skupina liberálov v Európskom parlamente navrhla zrušenie Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru a Výboru regiónov. Podporili by ste to na dôkaz úspornosti, solidarity či zodpovednosti v Európskej únii?

Je to ťažká otázka. Na jednej strane chápeme potrebu šetriť peniaze, na druhej strane vieme, že občania neveľmi dobre rozumejú vnútornému fungovaniu Európskej únie. Musíme s nimi a o ich potrebách, čo najužšie komunikovať.

Z tohto uhla pohľadu sú oba výbory veľmi vplyvné. Konštituovali ich ľudia z rôznych kútov Európy, reprezentujúci rôzne komunity a spoločnosti – miestne vlády, odbory, podnikateľov, malé a stredné podniky a to je spojené s rôznymi potrebami.

Samozrejme, že sú veľmi nákladné, no cez svoje aktivity dokážu informovať Európanov o EÚ. Každý príspevok je nevyhnutný.

Väčšina poslancov je tiež volená na regionálnej báze, takže by mohli hrať úlohu regionálnych zástupcov…

Europoslanci majú veľa povinností – väčšina z nich sa nespája s regionálnymi či sociálnymi problémami. Členovia Európskeho parlamentu sú si rovní bez ohľadu na volebnú metódu.

Oba výbory sa od EP líšia. Máme rôzne úlohy, hoci je naša práca komplementárna. Parlament prijíma záväznú legislatívu pre 500 miliónov Európanov.

Samozrejme, môžeme žiť bez oboch výborov, v Európskej únii môžeme žiť bez mnohých ďalších vecí. Avšak je toto ten správny prístup? Európania môžu žiť bez televízie, ale chceli by?

Tak ako chcete potom šetriť? Podporili by ste napríklad zrušenie zasadaní parlamentu v Štrasburgu?

Nie. Štrasburg je symbolické miesto. Symboly sú dôležité. Rovnako by sme sa mohli opýtať, či je správne, aby si niektoré členské štáty zachovali monarchiu. Má však pre ne historický význam a stále je významnou časťou verejného života a záujmu. Tak prečo by sme mali zrušiť Štrasburg? Ide o veľmi symbolické miesto Európskej únie.

Aj tak však musíte niekde ušetriť, aby ste mohli realokovať prostriedky tam, kde ich treba. Poľské predsedníctvo preberie mandát v júli a je jasné, že Varšava bude bojovať za udržanie regionálnych a kohéznych fondov, ktoré patria k najvyšším európskym výdavkom. Ako vidíte teda realokáciu európskych zdrojov?

Určite treba premyslieť reštrukturalizáciu a prebudovanie našej poľnohospodárskej politiky. Mali by sme viac míňať na výskum a rozvojovú politiku a nové technológie, takže je potrebné rozvinúť túto časť.

Rozvoj vidieka je kľúčový – pravdepodobne oveľa dôležitejší ako objem peňazí, ktoré na to minieme. Nechcel by som prorokovať pred ukončením vnútorných diskusií v EÚ, ktoré sa len teraz začínajú.

Rád by som povedal, čo potrebujeme najviac – konkurencieschopnosť – je to to, na čom sme sa dohodli v rámci stratégie Európa 2020 a nášho rozpočtu. Čo je hlavnou úlohou nášho rozpočtu? Tvorba pracovných miest, pretože pre občanov je najdôležitejšou vecou mať zamestnanie. Ako môžeme tvoriť pracovné miesta? Musíme byť konkurencieschopní. Konkurencieschopnosť pre nás znamená nové technológie, inovácie a nové myšlienky. Štrukturálne fondy pre investovanie sú hlavnými nástrojmi na posilnenie konkurencieschopnosti.

Ak myslíme na investície do informačno-komunikačných technológií naprieč Európou, internetu, energetiky, sú veľmi dôležité pre tvorbu jednotného trhu. Investície do dopravy, ciest, železníc, odomknutie potenciálu regiónov a tiež celoživotné vzdelávanie, aby občania mohli častejšie meniť prácu alebo povahu ich práce – na to je treba mať prostriedky na podporu ľudského kapitálu. Všetky tieto body sú nevyhnutné a štrukturálne fondy sú kľúčové, pokiaľ ide o konkurencieschopnosť.

Z pohľadu našej najdôležitejšej úlohy – tvorby pracovných miest – je zmrazenie rozpočtu veľmi nebezpečné.

Parlament získal viac právomocí, no na druhej strane klesá počet ľudí, ktorí sa zúčastňujú na voľbe jeho členov. Podľa Lisabonskej zmluvy by sa viac mali angažovať aj národné parlamenty. Za uplynulých 18 mesiacov sa tak však nedialo. Čo teda s národnými parlamentmi a aká je vaša vízia pre voľby v roku 2014?

Národné parlamenty majú možnosť využiť žltú a oranžovú kartu. Ide o pravidlo subsidiarity a môžu kontrolovať každý bod legislatívneho návrhu. Môžu protestovať a my by sme to mali brať do úvahy. Sú teda prvýkrát v histórii zodpovedné za legislatívu EÚ – čo je veľmi dôležité, lebo sa ich snažíme zapojiť do európskej legislatívy.

Je lepšie ak národné parlamenty diskutujú o legislatíve EÚ, nielen na úrovni implementácie, ale aj počas prípravnej fázy a okamžite po predložení zákona. Začínajú dôkladne skúmať legislatívu spolu s nami. Národné parlamenty majú okrem toho za úlohu informovať občanov, že takýto zákon vstupuje do platnosti. Lisabonská zmluva garantuje nové úlohy, no tiež nové zodpovednosti národných parlamentov voči EÚ.

Rozvinuli sme stále konferencie s predsedami parlamentov, pravidelne sa stretávame, máme konferencie s parlamentnými výbormi…

Ale to všetko fungovalo aj pred tým…

Spolupráca fungovala aj pred tým, no vplyvom Lisabonskej zmluvy má partnerstvo medzi EP a národnými parlamentmi úplne inú úlohu.

Existuje mnoho výborov a určite sú teda užitočné pre členov Európskeho aj národných parlamentov, no ako chcete zaistiť, aby ľudia pochopili, že sa zapojili aj ich národní poslanci? Ako komunikujete tieto procesy?

To záleží na vás, kolegovia. Správa musí byť jasná a to je úlohou politika. No potrebujeme dobré komunikačné prostriedky, aby sme ju doručili – a to je vo vašich rukách.

REKLAMA

REKLAMA