Šéf potravinárskeho priemyslu: Nezamieňajme pojmy kvalita a recept

Debata o dvojakej kvalite potravín je emocionálna a mala by sa držať faktov. Spotrebitelia majú rozdielne nároky na sladkosť alebo slanosť jedál a priemysel to musí akceptovať, hovorí v rozhovore EURACTIV.com šéf FoodDrinkEurope.

HUBERT WEBER je prezidentom FoodDrinkEurope, záujmovej organizácie, ktorá zastupuje európskych výrobcov jedla a nápojov. Je tiež viceprezident a prezident firmy Mondeléz International. Rozprával sa s ním Sarantis Michalopoulos.

 

Diskusia o dvojakej kvalite potravín sa v Európskej únii dostala do popredia. Myslíte si, že je v poriadku, ak zákazníci v chudobnejších krajinách EÚ kupujú potraviny nižšej kvality v rovnakom obale?

Myslím si, že táto debata sa dostala do veľmi emocionálnej roviny. Potrebujeme dialóg všetkých zainteresovaných strán. Dňa 13. októbra sa v Bratislave uskutočnilo dôležité stretnutie za účasti viacerých komisárov a národných vlád. FoodDrinkEurope zastupovalo záujmy potravinárskeho a nápojového priemyslu a snažili sme sa vysvetliť, ako pracujeme na budovaní dôvery a kvality. Toto je kľúčová misia našich značiek.

V debate sa zamieňajú pojmy „kvalita“ a „recept“. Z etického hľadiska máme jasný záväzok zaručiť kvalitu a bezpečnosti potravín. Pri tom kompromisy nerobíme. Ale pri pohľade na 28 krajín a ich regiónov, sa vám ponúka celá škála rôznych chutí tak pri jedle ako aj nápojoch. Spotrebitelia majú odlišné požiadavky, čo sa týka sladkosti alebo slanosti jedál, a my to musíme rešpektovať. Jednotný trh v Európe umožňuje spotrebiteľom prístup k rôznym výrobkom. My musíme dbať na to, aby sme pri označovaní ingrediencií boli maximálne transparentní.

Jednotný trh ale nie je o prístupe „copy-paste“ a zjednocovaní všetkého. Tým by sme ponuku pre spotrebiteľov veľmi obmedzili. Zástupcovia potravinárskeho a nápojového priemyslu k tomu pristupujú maximálne zodpovedne. My ako priemysel berieme túto debatu vážne, nechceme ju zanedbať a pri každej chybe budeme požadovať nápravu. Zároveň ale chceme, aby bola táto debata založená na faktoch. Odlišné typy potravín totiž máme aj keď porovnáme Taliansko, Francúzsko alebo Nemecko.

Takisto by som rád doplnil, že veľa testov kvality potravín sa ukázalo ako chybných a zavádzajúcich. Preto by bolo namieste emócie z tejto debaty úplne vytesniť.

Určitá skupina členských krajín požaduje označenie pôvodu na niektoré výrobky, napr. Taliansko na svoje cestoviny. Ako potravinársky priemysel vníma tento trend?

Tieto tendencie znova nacionalizovať trhy ma trápia. Mali by sme vidieť všetky výhody, ktoré jednotný trh spotrebiteľom priniesol. Máme slobodu vybrať si, kde budeme žiť, čo budeme jesť a kde chceme pracovať. Keď sa pozrieme 40 rokov späť do histórie, ponuka v jednotlivých krajinách bola oveľa menšia ako je dnes. Možnosť výberu na jednotnom trhu určite prináša výhody.

Ak označenie alebo odkaz na pôvod pomôže získať dôveru u spotrebiteľov, kdekoľvek v Európskej únii, je to v poriadku. Je veľa príkladov, kedy sa určitý druh potraviny spája s konkrétnym regiónom pôvodu. To je úplne v poriadku.

Ale ak dochádza k označovaniu pôvodu národnou vládou z dôvodu obmedzenia výberu potravín pre konečného spotrebiteľa, toto je v rozpore s princípmi európskeho jednotného trhu. Vtedy sa týchto tendencií obávam a som proti nim. Obmedzujú európskeho spotrebiteľa vo výbere potravín, ktoré mu doteraz boli dostupné.

Aká je motivácia za týmito snahami? Členské štáty musia mať svoje dôvody, prečo to robia. 

Je to strach zo súťaže. Je to čisto politické rozhodnutie.

Naznačuje to podľa vás, že jednotný trh by mohol zlyhať?

Pre mňa je to dôkaz, že jednotný trh funguje tak, že v ňom je konkurencia. Chcel by som vyzvať ľudí, aby sa nebáli zotrvať v súťaživom prostredí namiesto snahy ju eliminovať.

Stredomorské krajiny sa obávajú, že snahy potravinárskeho priemyslu presadiť označovanie potravín semaforovými farbami po vzore Veľkej Británie sú namierené proti ich tradičným jedlám. Ako to vnímate? Môže takéto zjednodušenie zaručiť rozlíšenie kvality výrobkov?

Na toto neexistuje 100% jednotný názor v rámci potravinárskeho priemyslu. Sú na to rôzne pohľady. Čo je dôležité, je, že my vo FoodDrinkEurope sme presvedčení o tom, že musíme dodržať bezpečnosť, kvalitu a transparentnosť. A označovanie potravín je súčasťou transparentnosti. Zákazníci si musia byť istí, že to, čo je na obale, naozaj kupujú. Tiež by mali vedieť, koľko kalórii príjmu, ak zjedia určitý výrobok. Už 12 rokov pracujeme aj s pojmom „odporúčaná denná dávka“ (Guideline Daily Amount GDA), ktorá pomáha porozumieť dennému množstvu kalórii a výživových hodnôt.

Toto je pre spotrebiteľa užitočná pomôcka pre jeho vlastnú orientáciu. Zo strany neziskového sektora a tvorcov politík ako aj médií sme ale pod tlakom tento systém posunúť ďalej a vytvoriť niečo ako interpretačnú schému, ktorá by spotrebiteľom pomohla lepšie pochopiť príjem určitých živín a kalórií. Vo Veľkej Británii existuje táto schéma vo forme označovania potravín farbami svetiel semaforu, ktorý je na trhu už niekoľko rokov. Niektorí naši členovia sú v tomto modeli aktívni, ale zatiaľ sa neosvedčil ako nástroj na zmenu správania spotrebiteľov. Má istú výpovednú hodnotu, ale problémom je, že ide o schému príjmu jednotlivých druhov potravín takže niektoré tuky a cukry budú vždy iba červené. Takže pomáha mne ako spotrebiteľovi táto schéma pochopiť dôsledky príjmu nejakej potraviny? Nie nevyhnutne.

Prebieha debata, ako ďalej rozvinúť súčasný systém odporúčanej dennej dávky, ktorý spotrebitelia oceňujú ako užitočnú pomôcku pri svojom stravovaní. Ale nie je to jednoduché.

Prebratie systému, ktorý funguje vo Veľkej Británii pre iné trhy v Európe by nebolo jednoduchým riešením. Bolo by to jednoduché, keby sme vedeli, že vo Veľkej Británii tento model priniesol výrazne zlepšenia.

Tiež musíme zobrať do úvahy to, na čom záleží stredomorským krajinám. Kúsok syra bude v schéme z Veľkej Británie vždy v červených číslach bez rozdielu skonzumovaného množstva. To pre spotrebiteľa nie je úplne najlepšia pomôcka. Mám osobné skúsenosti s prácou pre čokoládový priemysel. Ľudia vedia, že keď si dajú kúsok čokolády, bude obsahovať aj tuky aj cukor. Veľa z nás skúsilo čokoládu bez cukru. A spotrebitelia hovoria, že radšej si nedajú žiadnu ako čokoládu bez cukru. Pre naplnenie určitej chute a kvality musí mať tento výrobok isté ingrediencie. A potom je otázka, koľko môžeme tejto potraviny prijať, a presne na tomto potrebujeme zapracovať.

Zostaňme ešte pri ingredienciách. Môžu mať upravené potravinové výrobky vplyv na obavy o verejné zdravie? 

Myslím, že by sme mali spotrebiteľom pomáhať dosiahnuť vyváženú stravu. Je dôležité, aby priemysel pracoval na kvalite a chuť svojich výrobkov s prijateľným obsahom kalórií a živín. Proces úpravy je dôležitý. Úpravy v zmysle hľadania prírodných, autentických a čistých prísad a menej umelých je dôležité. Existujú dôkazy o tom, ako znižovanie obsahu soli za posledných päť rokov prispelo k celkovému vyváženiu stravovania.

Dôležitým faktorom je aj kontrola porcií. Napríklad sa nám opakovane potvrdilo, že otváranie nového obalu pôsobí ako bariéra proti väčšej spotrebe oveľa viac ako červená farba na obale.

Aké sú vaše obavy v súvislosti s brexitom?

Hlavná obava je tvrdý brexit. Je mi naozaj ľúto toho, ako hlasovanie dopadlo. Bude to z dlhodobého hľadiska na škodu Veľkej Británie a bude to mať vplyv aj na zvyšných 27 krajín, pretože jednotný trh je v potravinovom dodávateľskom reťazci úzko prepojený s Veľkou Britániou. V prípade tvrdého brexitu to bude ťažké rozmotať.

Po 40 rokoch v Európskej únii nie je Veľká Británia v mnohých smeroch taká sebestačná. Briti sú veľmi úzko napojení na európsky potravinový reťazec.

Krátky potravinový reťazec sa považuje za spôsob ako zvýšiť príjem pre farmárov. Môžu globálne potravinové firmy zohrať úlohu pri väčšom zabezpečení farmárov?

Veľké firmy môžu pomôcť farmárom vytvárať zisk. Napríklad spôsobom, ako sme integrovali udržateľnosť v Mondelez tým, že sme investovali do reťazca s kakaom (Cocoa Life programme) alebo pšenicou v Európe. Ešte viac teraz, keď záujem o férovejší a spravodlivý systém deklaroval aj prezident Emmanuel Macron a komisár Phil Hogan, potravinársky priemysel môže zohrať naozaj kľúčovú rolu.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA