P. Baco: Za rastom cien je chaotická liberalizácia SPP

Slovenský europoslanec a člen Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka Peter Baco hovoril s EurActiv.sk o Spoločnej poľnohospodárskej politike EÚ, potrebách slovenských regiónov, či minirefome trhu s mliekom.

Peter Baco (interview)
https://euractiv.sk
    • SPP spôsobuje v Európe istý druh nerovnováhy. Na jednej strane je tu dopyt po potravinových komoditách, na druhej podpora pre biopalivá. Predpokladá sa, že ceny základných potravín v najbližších rokoch v dôsledku zvýšenej produkcie biopalív porastú, keďže sa potravinárske plodiny budú stále viac pestovať na energetické účely. Ako sa dívate na konflikt biopalivá vs. komodity potravinového charakteru?

    Nemyslím si, že SPP ako taká spôsobuje nerovnováhu. Naopak, prebiehajúca chaotická liberalizácia, resp. trhová orientácia SPP, predovšetkým nedostatok zásob na elimináciu prirodzenej nestability agrotrhu, sú príčinou aktuálneho cenového „boomu“.

    Na konci studenej vojny boli strategické zásoby niekoľkonásobne väčšie ako dnes a týmito zásobami sa čiastočne vyrovnávala aj prirodzená ročníková nestabilita v úrodách a podobne. Veľké zásoby sa systematicky zlikvidovali, lebo boli drahé. Základná otázka teda je, či chceme financovať zásoby, alebo akceptovať dôsledky spontánneho vyrovnávania ponuky a dopytu na trhu cez cenové tlaky, v ktorých si vždy nájdu profit špekulácie, ale vždy  na úkor spotrebiteľov a farmárov. Táto otázka však nie je predmetom racionálneho riešenia. Nemyslím si, že bioenergetické využívanie pôdy má podstatný vplyv na aktuálnu situáciu, ani pre budúcnosť to tak nemusí byť, pretože napríklad Brazília je schopná bez zníženia výroby potravín vyrobiť biopalivá v rozsahu plánovanom v EÚ, bez negatívnych dopadov na ekológiu. (bližšie info viď Medzinárodné fórum o biomase na Slovensku)

    • Predložili ste námety k spoločnej pozícii k reforme SPP s Francúzskom. Uviedli ste, že poskytuje šance pre priority Slovenska. V minulosti ste v interview pre EurActiv francúzsky pohľad označili za „paternalistický“. Nebije sa to? Mali by sme teda v otázke poľnohospodárskej politiky hľadať spoločnú reč skôr s veľkými štátmi, ktoré majú rozhodujúci vplyv a podporovať ich, alebo skôr hľadať styčné body s krajinami ako napr. Maďarsko?

    Po nástupe prezidenta Sarkozyho sa zdôrazňuje viac orientácia na príjmy farmárov z trhu ako z dotácií, čo je aj náš názor, zdôrazňuje sa tiež prioritná funkcia SPP – eliminácia prirodzenej nestability agrotrhov a zdôrazňuje sa potreba spravodlivosti a trvácnosti SPP. To nám vyhovuje, je však otázne ako konkrétne sa to chce riešiť, preto sa snažíme zrozumiteľne ponúknuť naše prístupy k riešeniu.

    Komunikujeme tiež o budúcnosti SPP s Veľkou Britániou, kde sa nám páči dôraz na podporu pôdohospodárstva a vidieka nepriamo, do ekológie, modernizácie a celkovej efektívnosti a konkurencieschopnosti, ale rizikové tu je úplné odkrytie možnosti eliminácie spomínanej nestability agrotrhov a riziko zvýhodnenia našich konkurentov nielen na svetových trhoch, ale aj na európskom trhu pri úplnom zrušení trhovej regulácie. Naše stanovisko je jasné, publikovali ste ho aj v súvislosti s Francúzskom. (EurActiv 3/12/07) Pokiaľ ide o Maďarsko, je to podobné ako všetky štáty V-4, kde sa komunikuje v principiálnych otázkach v zhode, aktuálne sa však hľadajú vhodné formulácie, kde má SR určitý predstih a naše námety sú všeobecne akceptované.

    • V programe rozvoja vidieka je veľa prostriedkov venovaných kompenzačným platbám. Nemalo by sa však viac investovať do inovácií a podpory nových technológií, teda do posilňovania konkurencieschopnosti vidieka napríklad podporou malých rodinných podnikov s viac než 10 zamestnancami, ako jeden zo spôsobom zabránenia odlivu ľudí z vidieka?

    Malo by sa, ako hovoríte aj Vy a ako spomínam vyššie. Po výmene vlády sa v tomto smere urobili určité korekcie, čo aj spôsobilo čiastočné oddialenie termínu spustenia plánu rozvoja vidieka. Podpora by sa nemala selektovať podľa typu a veľkosti agropodnikateľa, ale podľa toho ako plní ciele, kde som na strane názoru, že aj zamestnanosť by mohla byť takýmto cieľom. Tieto myšlienky sa objavujú aj aktuálne pri diskusii o diferencovaní podpôr podľa veľkosti v rámci „zdravotnej previerky“, kde som rázne odmietol princíp trestania veľkých, moderných a konkurencieschopných podnikov.

    • Ako sa môže európska „minireforma“ trhu s mliekom, prejaviť na našom mliekarenskom sektore?

    Minireforma ani nemá, ani nemôže mať veľké dopady. Slovenská republika s priemernou spotrebou 275 gramov mlieka na obyvateľa a deň je v EÚ jediný štát so spotrebou pod 300 gramov. Francúzsko, Nemecko, Anglicko, Taliansko, ktoré predstavujú väčšinu obyvateľstva EÚ a majú spotrebu od 860 po 600 gramov na obyvateľa a deň, čiže takmer trojnásobne vyššiu oproti Slovensku. Zároveň v týchto krajinách sa ľudia dožívajú priemerného veku 78-80 rokov. Čiže asi o 6 rokov viac ako na Slovensku. Samozrejme, že priemerná dĺžka života nezávisí len na mliečnej výžive, ale na mnohých ďalších faktoroch. Je však vysoko pravdepodobné, že keby mlieko nepriaznivo vplývalo na zdravie človeka, že by sa takého vysokého veku, pri takej vysokej  konzumácii mlieka v týchto štátoch obyvatelia nemohli dožiť. V tom vidím absurdnosť proti-mliečnej kampane na Slovensku, že sa objavujú špekulácie o tom, ako mlieko môže dokonca spôsobovať ochorenia s predčasným úmrtím.

    No a z celosvetového hľadiska použijem na potrebu zvýšenia konzumácie mlieka na Slovensku len jeden argument – argument najvyššej zdravotníckej autority na svete. Je ňou svetová zdravotnícka organizácia pri OSN (WHO), ktorej členom je aj Slovensko. Podľa tejto organizácie, minimálna odporúčaná dávka spotreby mlieka na obyvateľa a deň je 603 gramov. Je preto na mieste, aby občania Slovenska aspoň zdvojnásobili spotrebu mlieka a mliečnych výrobkov.

    EÚ osobitne podporuje konzumáciu mlieka a mliečnych výrobkov deťmi, lebo pre deti je mlieko obzvlášť prospešné a zároveň sa návykom na konzumáciu mlieka v detstve stávajú jeho trvalými konzumentmi.

    • Čo by ste povedali na extrémny model úplného zrušenia agrodotácií, resp. zrušenia dotácií v „starej Európe“ a ponechania dotácií pre východoeurópske krajiny počas prechodného obdobia, aby sa dostali na úroveň západných štátov?

    Fantázia mužov je najsilnejšia zbraň žien. Je mi hrozne ľúto, ale moja osobná fantázia je schopná ma rozkokošiť len do miery rovnakých dotácií v SR ako v štátoch  EU-15. resp., aspoň Českej republike. V prípade rovnosti s EÚ-15 by s pravdepodobnosťou blížiacou sa istote naši agropodnikatelia prenikali do týchto štátov, podobne ako dnes prenikajú Dáni Česi, Holanďania a iní na Slovensko.

    • Na celom svete aj v EÚ sa čoraz viac hovorí o globálnych  klimatických zmenách. Ako by sa slovenské poľnohospodárstvo malo pripraviť na tento jav, resp. máte informácie, že takéto prípravy na Slovensku prebiehajú? Napríklad úvahy o zavádzaní iných plodín a podobne.

    Je to menší vplyv ako v prímorských a južanských oblastiach, ale je to aktuálne. V dlhodobej prognóze, vízií rozvoja slovenského pôdohospodárstva a vidieka sa naznačujú smery adekvátnych riešení. Túto prácu som mal česť iniciovať a odštartovať pred troma rokmi a práve sa ukončila jej vedecká podoba. Dňa 18. decembra bude k nej finálny seminár a následne bude k dispozícii.

    • Mali by sme skôr zachraňovať upadajúce regióny, alebo skôr podporovať regióny, ktoré sú na tom relatívne dobre a viac zvyšovať ich konkurencieschopnosť? Problémom tzv. vymierajúcich regiónov je aj to, že im chýbajú perspektívni ľudia s víziou. Ako teda riešiť situáciu v takýchto extrémne marginalizovaných regiónoch?

    To nie je dilema. Podporovať treba všetkých, lebo kohézia je principiálna vec. Ide ale o to, že čo pomôže A, neplatí pre B, lebo podmienky a problémy sú všade iné. Riešenia a efektívna pomoc sú taktiež rozdielne. Vystihli ste absolútnu rolu ľudského činiteľa. Vyhľadávanie schopných ľudí riešiť konkrétne problémy v konkrétnych podmienkach, popularizovať pozitívne riešenia, školiť ich, pýtať sa ich čo požadujú a špecificky im pomáhať je určite to najefektívnejšie, čo máme pre marginalizované podmienky urobiť. Asi by sa to malo ako podporný mechanizmus aj inštitucionalizovať.

    • Ako sa dívate z pozície európskeho politika na výmenu na poste slovenského ministra pôdohospodárstva?

    Pozerám sa na to ako na fakt. Pokračovanie v zmene agrárnej politiky z útlmovej na rozvojovú je volebná priorita HZDS a aj vlády SR. Pani ministerka to akceptuje v plnej miere. Pokiaľ ide o môj vzťah k tejto pozícii, som dobromyseľne naplno k dispozícii pre spoluprácu pri plnení tejto priority. Podieľal som sa aj na volebnom programe, na programovom vyhlásení aj na konštrukcii kľúčových postupov. Som aktívnym členom Rady ministra pre agrárnu politiku, členom Slovenskej akadémie pôdohospodárskych vied, aktívnym navrhovateľom slovenských záujmov v EÚ, a postupov pri ich presadzovaní. Prepojenie SPP EÚ, jej využitie pre prospech SR, jej ovplyvňovanie v záujme SR je veľmi náročný, kontinuálny proces, kvalifikačne veľmi náročný. Za najdôležitejšie považujem dlhodobú stabilitu vzťahu slovenskej spoločnosti k tomuto odvetviu, preto spoluprácu aj s predchádzajúcim ministrom som orientoval na tieto oblasti a som pripravený v tom pokračovať.


    Rozhovor bol pripravený v spolupráci s Informačnou kanceláriou EP v Bratislave.

    REKLAMA

    REKLAMA