Súčasné technológie nestačia na výraznejšiu redukciu emisií v oceliarstve

Podiel obratu oceliarskeho priemyslu na HDP Slovenska patrí k najvyšším v Únii, zdôraznila Katarína Jastrzembská z Generálneho riaditeľstva EK pre podnikanie a priemysel. Poukázala na prípady zatvárania oceliarskych podnikov naprieč EÚ a predstavila opatrenia nového akčného plánu.

Katarína Jastrzembská
https://euractiv.sk

Ako vidí Európska komisia postavenie oceliarskeho priemyslu v slovenskej ekonomike?

Oceliarsky priemysel na Slovensku má veľmi významný vplyv na zamestnanosť, najmä v niektorých regiónoch, a pomáha zlepšovať zahraničnú obchodnú bilanciu krajiny.  Produkuje približne 4,4 miliónov ton ročne a kapacita slovenských výrobcov predstavuje 2,4 % výrobnej kapacity EÚ. Podiel obratu tohto priemyslu na HDP Slovenska je jedným z najvyšších v celej Únii a predstavuje až 6 %.

Oceliarsky sektor, ale aj iné odvetvia priemyslu, sa sťažujú na prísnu klimatickú a environmentálnu legislatívu, ktorá platí v EÚ. Výrobcovia ocele ale zároveň patria k držiteľom najväčšieho počtu nevyužitých emisných povoleniek. Ako k tejto otázke pristupuje Európska komisia?

V súčasnosti prebieha verejná konzultácia k rámcu pre energetickú a klimatickú politiku EÚ do roku 2030. Na základe týchto vstupných informácií zo strany širokej i odbornej verejnosti a priemyslu sa rozhodneme, akým spôsobom nastavíme systém po roku 2020.

Zároveň vidíme, že súčasné technológie nestačia na to, aby sa výraznejšie znížili emisie CO2 v oceliarskom priemysle. Preto aj Európska komisia poskytla pre energeticky intenzívne odvetvia určité výnimky z ETS.

Sektor upozorňuje na to, že z dôvodu nepriaznivej situácie i prísnej regulácie dochádza v Únii k zatváraniu prevádzok a masívnemu prepúšťaniu zamestnancov. Môžete uviesť príklady, kde k nim došlo?

Hlavnými závodmi, ktoré boli nedávno zatvorené sú vo francúzskom Florange a v belgickom Liège, ale aj inde. Ohrozené sú taktiež závody v Taliansku. Ide naozaj o celoeurópsky problém. Nadmerná kapacita v rámci Európskej únie stále predstavuje okolo 25 %.

Jedným z opatrení nového Akčného plánu pre oceľ je boj s nekalou konkurenciou. Začiatkom mája boli napríklad zavedené antidumpingové clá na určité oceľové výrobky z Indie. Vývoj produkcie ukazuje jednoznačný nástup Číny. Dôjde k zvýšeniu počtu vyšetrovaní vo vzťahu k Pekingu?

Veľa závodov v Číne je čiastočne alebo úplne vlastnených štátom. Tým pádom prebiehajú aj nekalé subvencie. Je veľmi ťažké dokázať poskytovanie týchto subvencií podnikom so štátnym vlastníctvom. Preto je pre nás veľmi dôležitá spolupráca s európskym priemyslom, ktorý nám musí dodať údaje o tom, akým spôsobom tento dumping prebieha. Pomáha nám to v nastavení spôsobu, ako potom čo najlepšie ochrániť európskych výrobcov.

Už v minulom roku Európska komisia začala 11 vyšetrovaní v oceliarskom sektore. Tým, že 50 % svetovej produkcie pokrýva Čína, očakáva sa, že nové prípady môžu ešte stále nastať.

Akčný plán sa zameral na oceliarsky priemysel ako celok v EÚ. Podniky v jednotlivých regiónoch ale čelia mierne  odlišným podmienkam. Existujú indikácie, že oceliari v pohraničných oblastiach EÚ sú ešte pod väčším tlakom, než napríklad v Nemecku, pretože sa k nám ľahšie dostanú lacnejšie výrobky z Ruska alebo Ukrajiny. Zohľadňuje Komisia vo svojom prístupe aj tento aspekt?

Jedným z pilierov nového Akčného plánu pre oceľ je medzinárodná dimenzia – na jednej strane ochrana oceliarskeho priemyslu voči nekalým praktikám, vrátane dovozov z Ruska, Číny, Ukrajiny a podobne, na druhej strane je ale dôležité zaistiť prísun surovín z týchto krajín.

Európska komisia má v tomto ohľade viacero politických dialógov na najvyššej úrovni o tom, ako čo najlepším spôsobom  zabezpečiť dodávky potrebných surovín pri dodržaní trhových podmienok a nie za zvýšené ceny, ktoré zahŕňajú napríklad vývozné clá alebo iné exportné reštrikcie.

Plán sme vypracovali vo veľmi úzkej spolupráci s rôznymi zainteresovanými stranami, ako sú členské štáty a výrobcovia, takže vieme aké problémy sú v rôznych krajinách, aj čo sa týka vysokých cien energií. Táto otázka bola prerokovaná aj počas summitu lídrov krajín EÚ v máji.

Komisia už navrhla akým spôsobom treba dokončiť vnútorný trh s energiou. Do konca roka tiež vypracuje správu, v ktorej sa porovnajú rozdielne ceny energií v jednotlivých krajinách a navrhne, akým spôsobom by členské štáty mohli uplatniť osvedčené postupy v iných krajinách na zníženie cien energií pre priemysel.

Keďže oceliarsky priemysel je energeticky náročné odvetvie, aké možnosti majú samotné podniky na znižovanie svojej spotreby energie a ako im pri tom môže EÚ pomôcť?

Jedným zo spôsobov zníženia  spotreby energie je používať kovový šrot ako vstupnú surovinu. Oceľ je 100-percentne recyklovateľná, tým pádom používanie kovového šrotu má na jednej strane veľký vplyv na environmentálnu politiku, ako aj na stratégiu znižovania nákladov v podnikoch.

Európska komisia z tohto dôvodu navrhuje monitorovať vývoz kovového šrotu z Európskej únie, sledovať najmä nelegálny vývoz, a mieni legislatívne posilniť inšpekcie a kontroly tohto vývozu. Chce tým zabezpečiť stály príjem dodávok pre európskych výrobcov.

REKLAMA

REKLAMA