Europoslankyňa: Našim tichom posilňujeme autoritárstvo v Turecku

EÚ nemala tú istú perspektívu pre Turecko, ako mala pre Balkán. Práve preto sa prístupový proces nikdy nestal nástrojom reforiem, hovorí KATI PIRIOVÁ.

Kati Piriová je členkou Európskeho parlamentu (S&D), v ktorom reprezentuje holandských labouristov. Je hlavnou spravodajkyňou EP pre Turecko, a vo štvrtok, 6. júla, predkladá správu a návrh uznesenia, v ktorom „vyzýva Komisiu a členské štáty, aby (…) bezodkladne pozastavili prístupové rokovania s Tureckom, ak sa balík ústavnej reformy vykoná nezmenený“.

Turecký prezident Erdoğan nedávno uviedol, že EÚ predložila Turecku nový, 12-mesačný harmonogram obnovy vzťahov. Vysokí predstavitelia Únie však vyjadrili znepokojenie, pretože nevedia o žiadnych formálnych lehotách. Čo má prezident na mysli?

Tiež neviem nič o formálnom 12-mesačnom návrhu. Na jar roku 2018 Komisia vypracuje Správu o pokroku. Očakáva sa, že vtedy poskytne aj hodnotenie toho, ako je (referendom schválený, pozn. red.) ústavný balíček v súlade s Kodanskými kritériami. Možno práve to je to, čo prezident nazýva „12-mesačná príležitosť”.

Erdoğan tiež povedal, že otázku liberalizácie vízového režimu zaradil do programu rokovaní s predstaviteľmi EÚ, a že Turecko a EÚ by na tom mali pracovať spoločne. Ako krajina napreduje v tejto oblasti z európskej perspektívy?

Na technickej úrovni existuje niekoľko zostávajúcich referenčných kritérií, najmä najdôležitejších päť, o ktorých sa momentálne diskutuje. Už niekoľko mesiacov v záležitostiach ako boj proti terorizmu radia Turecku odborníci z Bruselu. Dokonca sa zapojila aj Rada Európy.

Pred dvoma mesiacmi to bol minister (zahraničných vecí – pozn. red.) Çavuşoğlu, kto povedal, že návrhy prídu od nich. Napriek tomu stále čakáme. Návrhy existujú, sú v Turecku, pravdepodobne niekde na ministerstvách. Teraz to bude už len politické rozhodnutie.

Ak existuje jediná vec, ktorou je možné lákať kdekoľvek, tak ide o liberalizáciu vízového režimu.

Liberalizácia vízového režimu je však mimoriadne dôležitá pre obyvateľstvo Turecka.

Je liberalizácia víz naozaj pre Turkov, z ktorých len desať percent vlastní cestovné pasy, skutočne dôležitá? Môže byť táto téma pre turecké obyvateľstvo stále lákadlom zo strany Únie?

Ak existuje jediná vec, ktorou je možné lákať kdekoľvek, tak ide o liberalizáciu vízového režimu. Len samotná skutočnosť, že môžete navštíviť priateľov a rodinu v Európe, alebo že môžete mať spontánny víkend, ak chcete vidieť Paríž, to je ten pocit slobody, ktorý liberalizácia vízového režimu prinesie.

Výsledky tureckého referenda nepresvedčili ani EÚ

Obnovenie Colnej únie s EÚ je tiež jednou z najdôležitejších tém a ďalšou návnadou na udici EÚ.

V súčasnosti máme s Tureckom úplne zastaranú, 21-ročnú Dohodu o colnej únii. Mnohé z obchodných dohôd s krajinami, s ktorými obchodujeme minimálne, sú omnoho modernejšie než tie, ktoré máme s Tureckom.

Naše ekonomiky sú významne prepojené. Dve tretiny priamych zahraničných investícií v Turecku pochádza z členských štátov. Polovica ich obchodu je s krajinami EÚ. A aj pre nás je Turecko dôležitým obchodným partnerom, s obrovským trhom s 80 miliónmi ľudí.

Môžete začať rokovania o colnej únii s kvalifikovanou väčšinou, ale uzavrieť sa dajú iba jednomyseľne.

Nebude to jednoduché rokovanie, pretože sa dotýka služieb a poľnohospodárstva. Obchod a Turecko sa navyše v EÚ stávajú čoraz kontroverznejšími témami. Na druhej strane je o spoluprácu na oboch stranách veľký záujem podnikateľských združení, čo je pozitívne.

Dlhodobé rokovania o opätovnom zjednotení Cypru sú tiež stále na pretrase a rezonujú v Únii. Nedávno ste fakt, že OSN stále nie je stále schopné vyviesť krajinu zo slepej uličky nazvali „veľmi smutnou správou pre Cyprus“. Myslíte si, že je to smutná správa aj pre Turecko?

Nedávno dvaja lídri z Cypru navštívili New York a stretli sa s generálnym tajomníkom OSN, Antóniom Guterresom. Súhlasili, že budú v rozhovoroch pokračovať v Ženeve, čo je zatiaľ minimum.

OSN chce definitívne rozhodnutie o Cypre

Avšak to, čo vidíme, je veľmi náročný proces. Ide o záverečnú fázu a otázka je: Dokážu obe strany urobiť posledný, náročný krok?

A čo si myslíte vy, dokážu to?

Dúfam. V tomto prípade nejde len o Turecko. Zapojení sú dvaja cyperskí lídri, zainteresované je Grécko aj Turecko. Určite by som ale netvrdila, že Turecko je jediný blokujúci faktor.

Keďže sme do Únie prijali Cyprus pred tým, ako sa zjednotil, máme dnes problém prepojiť 28 členských štátov vo všetkých druhoch politík voči Turecku.

Môžete začať rokovania o Colnej únii s kvalifikovanou väčšinou, ale uzavrieť sa dajú iba jednomyseľne. Napriek tomu ide o ďalší druh vplyvu, ktorý má EÚ v rukách.

Nie je to o procese pristúpenia, pretože Turecko oň naozaj neprejavuje záujem. Je to o ekonomike.

Ankara neprejavuje záujem o členstvo. EÚ však tiež ukazuje, že Turecku nie je verná.

Ak už ale Turci neprejavujú záujem o prístupový proces, očakáva Európsky parlament, že Ankara s Bruselom ukončí rokovania?

Ankara neprejavuje záujem o členstvo. EÚ však tiež ukazuje, že Turecku nie je verná. Preto môže hra na obviňovanie prichádzať z oboch strán.

EÚ určite nemala tú istú perspektívu pre Turecko, ako mala pre Balkán. Práve preto sa prístupový proces nikdy nestal nástrojom, ktorý by mohol v Turecku pomôcť pri zavádzaní reforiem.

Kati Piriová s podporedsedom tureckej vlády, Mehmetom Şimşekom. FOTO: Twitter/KP

Najjednoduchším východiskom by bolo, keby turecká vláda povedala: V poriadku, nemáme záujem o pristúpenie – čo by bol prelom v politike ostatných 60 rokov – a chceme nejaký iný typ partnerstva.

Ak si to krajina neželá – ako sme to napríklad videli pri Islande – ide sa do iných oblastí spolupráce. Teraz to ale vyzerá, že Turecko to nepovedie.

Povie to Európska únia?

My to nepovieme. 28 členských štátov spoločne nemôže na Turecko povedať nič. Potrebujeme jednohlasnosť.

Myslíte si, že rokovania môžu byť alternatívne zmrazené, ako tomu bolo aj v minulosti?

Veľa našich občanov, ako aj tureckých občanov je frustrovaných a euroskepticky sa vyjadrujú slovami: „Ak sa takéto udalosti dejú v kandidátskej krajine, ako môžeme ešte stále hovoriť o integrácii v rámci EÚ?”.

Na Balkán takýmto spôsobom vysielame veľmi zlé signály a tvrdíme, že pokiaľ budete držať migrantov mimo Európu a nepredstavíte v legislatíve trest smrti, všetko, čo ako kandidátska krajina urobíte, bude akceptované.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA