Korčok: Bezvízový styk pre Ukrajinu je citlivá vec, treba to ale posudzovať reálne

Podmienky bezvízového sytku s Ukrajinou a Gruzínskom boli jednou z najťažších vecí, ktoré sme počas predsedníctva na Rade mali, hovorí splnomocnenec vlády pre slovenské predsedníctvo a štátny tajomník MZVaEZ IVAN KORČOK.

Predsedali ste Rade pre všeobecné záležitosti (GAC). Jednou z veľkých tém bolo prehodnotenie sedemročného rozpočtu EÚ (MFF 2014-2020). Boli v diskusii aj neortodoxnejšie návrhy čo a ako financovať?

Revízia finančného rámca bol predovšetkým silný politický „file“. Najmä preto, že Európsky parlament veľmi skoro zadefinoval svoju pozíciu. Prijali uznesenie dokonca ešte pred zverejnením samotného návrhu v septembri.

O sedemročnom rozpočte sa rozhoduje na základe konsenzu medzi štátmi a parlamentný vplyv je tak limitovaný. Na druhej strane nám bolo zjavné, že v istom momente musíme s Európskym parlamentom začať komunikovať. Okrem iného chcel zásadné navýšenie rozpočtu do konca roku 2020. Mal taktiež požiadavky, ktoré sa týkali zvýšenia jeho flexibility.

Bolo možné ich zohľadniť?

Pokiaľ ide o navýšenie, Parlament nebol a doposiaľ nie je spokojný. Pre Parlament bolo totiž veľmi dôležité, aby sa navýšenie netýkalo len migrácie, bezpečnosti a kapitoly globálna Európa. Požadovali, aby sa to týkalo aj kapitoly o hospodárskom raste. Osobitne programov na boj s nezamestnanosť mladých.

Na to, aby sme s EP mohli o týchto veciach vôbec rokovať, sme museli obrovské úsilie smerovať do dosiahnutia dohody v Rade. Podarilo sa nám dosiahnuť súhlas s navýšením o viac ako šesť miliárd, pričom až 80% z tohto navýšenia predstavujú „nové peniaze“, čiže nie ich presúvanie. Faktom je, že toto je jeden z fileov, ktoré sme v Rade nedotiahli do konca. Toto ale ani nebolo v pláne. Taliansko sa tu z vnútropolitických dôvodov rozhodlo podporu pozdržať.

EP mal ambíciu aj v ďalších oblastiach. Chcel sa zaoberať otázkou vlastných zdrojov. Toto je ale v Rade nepriechodné. O to viac, že to súvisí s odchodom Veľkej Británie a ďalšími vecami.

Nemohol by byť brexit práve momentom, ktorý by mohol zavedeniu vlastných zdrojov rozpočtu EÚ pomôcť? Odchod Veľkej Británie bude mať rozpočtové dôsledky, konkrétne výpadok vo výške 7,6 miliárd eur, ktoré bude potrebné riešiť. 

Ťažko povedať. Pri rozpočtových rokovaniach panuje veľká obozretnosť, predovšetkým pokiaľ ide o platby. Najmä čistí prispievatelia boli veľmi zdržanliví, aj v otázke zvyšovania rozpočtovej flexibility.

Nakoniec sme dosiahli viac, ako sme chceli. Kľúčové bolo, že sme dohodu dosiahli tak, aby sa odblokovali rokovania o rozpočte na rok 2017, keďže  Parlament toto jednoznačne spojil. Vďaka dohode Rady a dobrej komunikácii z našej strany europarlament nakoniec uznal, že treba mať istotu rozpočtu 2017.

Taliansko, ktoré je jedinou krajinou, ktorá doteraz blokuje revíziu, je zároveň krajinou, ktorá z nej bude najviac profitovať. Až 3,9 zo dodatočných 6 miliárd je určených na migráciu a bezpečnosť.

Diskusie o viacročnom rozpočte EÚ sú pre Slovensko vždy spojené s kohéznou politikou, s eurofondami. Slovenskému predsedníctvu sa podarilo prijať závery Rady. Rodili sa tieto závery ľahko v čase, kedy mnoho politikov kohéznu politiku spochybňuje?

Závery sú viac-menej hodnotiaceho a odporúčacieho charakteru. Kľúčové sú v tom, že sa udiali v istom časovom kontexte. Návrh Komisie na novú finančnú perspektívu príde buď koncom roka 2017 alebo začiatkom roka 2018. Je jasné, že jednou z kľúčových tém je budúcnosť kohézie. Pre nás je podstatné, že sme dokázali presadiť, že kohézia musí ostať najsilnejší m investičným alebo pro-rastovým nástrojom.

Budú tieto závery niečím, čím sa bude dať o rok-dva argumentovať?

Áno, budeme tým môcť argumentovať v momente, kedy nastanú reálne rokovania.

Spomenuli ste Taliansko, ktoré vo viacerých okamihoch počas slovenského predsedníctva nevystupovalo najkonštruktívnejšie. Pamätáme si frustráciu talianskeho premiéra Mattea Renziho po bratislavskom summite. Potom sú tu jeho vyjadrenia o „tvrdom postoji“ voči tým krajinám, ktoré vďaka členstvu v EÚ dostali množstvo peňazí, a ktoré sa vyhýbajú svojim záväzkom v relokácii migrantov. Ako ste sám povedali, Taliansko nedalo svoj súhlas pri rozpočtových rokovaniach. Minulý týždeň premiér Robert Fico nešetril kritikou na adresu vnútropolitickej situácie v Taliansku. Bola dynamika vzťahov medzi Slovenskom a Talianskom počas predsedníctva napätá?

Nebola a ja by som to nepreceňoval. Každá krajina sa nachádza v istej vnútropolitickej situácii. U Renziho počas nášho predsedníctva dominovalo referendum. Takto treba vnímať aj jeho kritiku na výsledky bratislavského summitu. Vidíme, že to referendum bolo pre talianskeho premiéra politicky osudové. S tým súvisí, že predseda vlády SR pri hodnotení nášho predsedníctva povedal politickú tézu, ktorá bola namierená voči Taliansku.

V EÚ sme boli svedkami viacerých referend. Mali sme tu holandské referendum o Asociačnej dohode EÚ s Ukrajinou a taktiež maďarské referendum o migračnej otázke. Treba si položiť reálnu otázku, či Únia bude v budúcnosti politicky zvládať situáciu, kedy sa vnútropoliticky orientované referendá prenášajú na pôdu EÚ. Museli sme hľadať veľmi špecifické riešenie pre Holandsko, aby sa ratifikácia DCFTA vôbec dotiahla. Aj toto je otázka, ktorú považoval premiér Fico za dôležitú.

Slovenské predsedníctvo zastihlo aj hodnotenie citlivého mechanizmu „dialógu o napĺňaniu princípov právneho štátu“. Inými slovami ide o to, ako môže EÚ pôsobiť na štát, v ktorom zlyháva vláda zákona a demokracia a momentálne je aktívny vo vzťahu k Poľsku, resp. tomu, čo robí súčasná poľská vláda. Rada prijala závery, ktoré však sa však týkali skôr procesnej stránky tohto mechanizmu. Je to dôsledok toho, že medzi štátmi nie je ochota sa rozprávať o substancii?

Áno, je to tak. V rámci GAC boli prítomné dva názory. Jeden viedlo Belgicko ako iniciatívu podobne zmýšľajúcich krajín, ktoré sú presvedčené o tom, že základne otázky právneho štátu, majú byť predmetom spoločného záujmu a dokonca aj predmetom spoločného hodnotenia.

Pre druhú skupinu krajín je toto neprijateľné a to najmä z dôvodu chýbajúceho právneho základu. Nie je to politická otázka, ale otázka právneho stavu. Rada totiž nemá kompetenciu, aby hodnotila. V základných zmluvách, ani sekundárnom práve neexistuje mechanizmus pravidelného, či priebežného hodnotenia. Je tu aj stanovisko právneho servisu (Rady), ktoré to potvrdzuje. Pre slovenské predsedníctvo bolo jedinou možnosťou vyhodnotiť dva dialógy, ktoré prebehli počas luxemburského a holandského predsedníctva. Sú tam nejaké procedurálne návrhy, ktorými sme túto agendu odovzdali a bude pokračovať. Návrh však obsahuje jednu špecifickú vetu, že v roku 2019 členské štáty opätovne posúdia možnosť tzv. peer review.

Čo by to malo znamenať?

To je koncept, ktorý by sa podľa predstáv jedného z táborov mal zaoberať jednotlivými členskými štátmi. Nám sa počas predsedníctva v tomto nepodarilo dosiahnuť konsenzus.

Prekvapili vás reakcie, ktoré vyvolala téma liberalizácie vízového styku pre Ukrajinu a Gruzínsko? Videli sme to v slovenskom bulvári a tiež napríklad zo strany poslanca NR SR Milana Krajniaka (Sme rodina), ktorí hovoria o bezpečnostných hrozbách.

Neprekvapili ma. Každé zrušenie, či zavedenie vízovej povinnosti je politicky citlivá otázka. Obzvlášť v dnešnej dobe, kedy sa to logicky spája z otázkou bezpečnosti. V rámci predsedníctva sme však považovali za povinnosť dostať túto agendu ďalej. Najmä z dôvodu, že ako v prípade Gruzínska, tak aj Ukrajiny trvali rokovania s týmito krajinami roky. Krajiny urobili konkrétne veci, ktoré sa týkajú ich vnútroštátnej legislatívny – zavedenie biometrických pasov, evidencia obyvateľstva a Komisia mohla po ich vyhodnotení konštatovať, že naozaj splnili všetky podmienky. Je tam však ďalší politický argument.

Tieto krajiny sú zároveň krajinami Výhodného partnerstva a robia reformy. My si myslíme, že zo strany EÚ je potrebné voči tamojším občanom vyslať signál, že prijímané reformy ich približujú k Únii.

Tento krok by ale nebol možný bez tzv. suspenzačného mechanizmu, ktorý sa výrazne posilnil. Umožní promptne vízovú povinnosť znova zaviesť v prípade, že krajiny nebudú dodržiavať princípy. Napríklad, keď sa bude v EÚ zdržovať veľa občanov, ktorí sem prišli ilegálne. Existoval už od roku 2013, kedy sme sa zaoberali Balkánom a bola to jedna z najťažších vecí, ktoré sme mali v Rade. Aj dohoda s EP sa rodila veľmi ťažko. Jeden z posledných COREPERov definitívne dohodu s europarlamentom potvrdil. Vízový styk bude čoskoro formálne uzavretý.

Považujete výsledok hlasovania vo výbore NR SR pre obranu a bezpečnosť, ktorý jednohlasne liberalizáciu vízového režimu odmietol, za ďalší symptóm rozpadu konsenzu o slovenskej zahraničnej politike pokiaľ ide o podporu pre krajiny Východného partnerstva?

Priznám sa, že neviem. Záväzné stanoviská nedáva branno-bezpečnostný výbor. Tie dáva výbor pre európske záležitosti. Toto je vec, ktorú si musí vyhodnotiť samotná Národná rada.

Chcem pripomenúť, že od roku 2010 tu máme výrazne liberalizované vzťahy s krajinami západného Balkánu. Tie obavy z nelegálnej migrácie a organizovaného zločinu boli na stole aj vtedy. Treba veci posudzovať reálne. Od roku 2011 sme na Slovensku nepočuli, že by zrušenie víz pre krajiny západného Balkánu u nás spôsobovali nejaké problémy.

Zároveň, my predsa nerušíme schengenskú hranicu. Zároveň v otázke víz začali počas predsedníctva aj rokovania o systéme Entry-Exit (kontrola každého na vstupe a výstupe z EÚ voči rôznym databázam) a systéme ETIAS (elektronický systém registrácie pred vycestovaním do EÚ pre občanov krajín bez vízovej povinnosti).

Pokiaľ ide o Ukrajinu a Gruzínsko, tieto krajiny začali pred piatimi, či šiestimi rokmi napĺňať istý proces. Nemôžme dopustiť, aby sme aj u nich skončili na pol ceste, ako v prípade Bulharska a Rumunska v otázke vstupu do Schengenu. Ja to považujem za otázku kredibility.

Hovoríte, že nesúhlasíte s hodnoteniami, ktoré tvrdia, že Slovensko neposunulo diskusiu v oblasti reformy migračného a azylového systému a dublinského nariadenia. Je ale reálne očakávať dohodu v tejto oblasti budúci rok? Pretože aj keby sme konsenzuálne vyriešili otázku kvót, stále je na stole otázka harmonizácie azylových procedúr, čo je tiež veľmi kontroverzná téma.

Máte pravdu. Reforma azylového systému (CEAS) obsahuje tri dôležité prvky – kvalifikačné nariadenie, procedurálne nariadenie a prijímaciu smernica. Je to naviazané na mnohé ďalšie veci, napríklad EURODAC (databáza biometrických údajov, umožňuje, zistiť, či sa azylant už neuchádzal o azyl v inej krajine).

Pozornosť reformy je orientovaná najmä na dublinský dohovor, ale obsahuje aj ďalšie veci. Myslím si ale, že v otázke legislatívy sme urobili maximum. Snažili sme sa celú debatu upokojiť a urobiť z nej vecnú debatu, kde sa dokážeme navzájom počúvať. Predsedníctvo sme prevzali v situácii, kedy mala Únia za sebou veľmi nepríjemnú fázu vzájomného obviňovania. Na rad prichádza Malta, ktorá má skúsenosti s ilegálnou migráciou, a preto si viem predstaviť, že sa bude pokúšať dotiahnuť legislatívnu otázku.

Neviem však, kde sa dostaneme s konceptom, ktorý je zatiaľ politicky najzložitejší – ako relokovať migrantov, ako pomôcť tým krajinám, ktoré sú pod tlakom. Osobne si neviem predstaviť, že by sme zrušili „dublin“ (v skratke – princíp, že žiadosť o azyl sa musí podať v krajine, na ktorej územie prišiel utečenec ako prvej) v situácii, kedy nie sme pod migračným tlakom. Keď ho totiž zrušíte, vytvoríte vonkajšiu motiváciu pre migráciu. Obrovská migračná vlna totiž vznikla z toho, že migranti žiadali o azyl v tej krajine, ktorú si vybrali. Takto ale Schengen prežiť nemôže.

 

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA