Britský politológ: Ak Mayová prijme mäkký brexit, pôjde po nej vlastná strana

Nemecko nebude naklonené francúzskym návrhom na sociálnu úniu, hovorí pre EurActiv.sk ED TURNER.

Ed Turner vedie katedru politológie a medzinárodných vzťahov na Aston University v Birminghame. Je odborníkom na európsku a nemeckú politiku. Do Bratislavy pricestoval na konferenciu EÚ v roku 2017: ako zaistiť lepšiu budúcnosť Európy?

Keď Európska komisia vydala Bielu knihu o budúcnosti Európy, rozprúdila sa na Slovensku diskusia o jadre EÚ. Ako bude toto jadro vyzerať? V ktorých európskych politikách dôjde k hlbšej integrácii?

Čo sa týka konkrétnych politík, pre Nemecko je zvlášť dôležitá integrita eurozóny. Nálada u nemeckej verejnosti, ale aj medzi politickými lídrami – najmä, hoci nielen u kresťanských demokratov – je, že by malo dôjsť hlbšej fiškálnej integrácii. Aj keď malo Nemecko veľký úžitok z eurozóny, muselo sa zapojiť do bailoutov, a to pre nedostatočnú hospodársku a fiškálnu koordináciu. Takže v týchto oblastiach možno očakávať hlbšiu integráciu.

Zaujímavou otázkou je tiež, ako bude vyzerať spoločná zahraničná a bezpečnostná politika. Nálada v Nemecku sa významne zmenila s berlínskym útokom (teroristický útok v decembri 2016, ku ktorému sa prihlásil Daíš). V minulosti bolo Nemecko relatívne citlivé na zdieľanie osobných dát, a to z historických dôvodov: pôsobilo tam Gestapo a Stasi. Je tam tiež veľmi siná lobby za občianske práva. Nálada politikov sa však zmenila a sú ochotnejší zdieľať dáta v záujme boja proti terorizmu. Tam môže dôjsť k prehĺbeniu integrácie.

Americká zahraničná politika je navyše kolísavá, čo môže tiež dopomôcť k integrácii v zahraničnej a bezpečnostnej politike.

Bude sa Nemecko vzhľadom na svoju minulosť cítiť v tejto pozícii pohodlne?

Integrácia v rámci NATO by bol plán A, ale s novým americkým prezidentom Donaldom Trumpom prišla nervozita. Pre Nemecko je navyše zvlášť citlivá otázka vzťahov s Tureckom (ktoré je tiež členom NATO). Dôvodom je dohoda o migrácii, ale aj fakt, že posun Turecka k autoritárskemu režimu môže mať dôsledky na početné turecké obyvateľstvo v Nemecku.

Nový francúzsky prezident Emmanuel Macron chce hlbšiu integráciu v eurozóne a narazil už na nemecký skepticizmus. Napriek tomu pokračuje v presadzovaní sociálnej únie. Mohli by ju Nemecko a ďalšie štáty eurozóny akceptovať?

Jediné nemecké postoje v sociálnej oblasti na európskej úrovni, ktoré mi napadajú, išli opačným smerom. Obe hlavné strany – sociálni demokrati a kresťanskí demokrati – napríklad spochybnili myšlienku prídavkov na dieťa pre občanov iných členských krajín.

V Nemecku som nezaregistroval žiadnu veľkú chuť harmonizovať sociálne štandardy v Európe.

V Nemecku som nezaregistroval žiadnu veľkú chuť harmonizovať sociálne štandardy v Európe. Sociálni demokrati sa rétoricky hlásia k sociálnej Európe, aj (šéf Sociálnodemokratickej strany, SPD) Martin Schulz má k nej blízko.

Veľký význam by som však tomu nepripisoval z dvoch dôvodov. Po prvé, vychádzajúc zo súčasných prieskumov, je veľmi nepravdepodobné, že by Schulz vyhral septembrové parlamentné voľby. SPD pravdepodobne odíde do opozície.

Po druhé, kým nemeckí sociálni demokrati sa rétoricky hlásia k sociálnej Európe, v praxi podporujú veľmi tvrdé úsporné opatrenia v niektorých európskych krajinách, zvlášť, hoci nielen v Grécku.

Dnes nie je európska minimálna mzda na stole z dôvodu rozdielov medzi životnými nákladmi naprieč Európskou úniou.

V roku 2015 publikovali vtedajší ministri hospodárstva Francúzska a Nemecka Sigmar Gabriel a Emmanuel Macron – článok o potrebe hlbšej integrácie v eurozóne. Ako jej súčasť spomenuli aj európsku minimálnu mzda.

Dnes nie je európska minimálna mzda na stole z dôvodu rozdielov medzi životnými nákladmi (naprieč Európskou úniou). Hoci nemeckí sociálni demokrati sa rétoricky hlásili k sociálnej Európe, ich skutky za posledných 10 – 15 rokov hovoria niečo iné.

A čo hrozba, že Marine Le Penová alebo politik tohto typu vyhrá ďalšie prezidentské voľby vo Francúzsku? Práve Le Penová totiž hovorí o sociálnom dumpingu z východných krajín Únie.

Bez ohľadu na problémy, ktoré Nemecko teraz má, nedostatok konkurencieschopnosti jeho vývozu nie je jedným z nich. Jeho fenomenálny export je naopak problémom. Skoro by sa dalo opýtať, či to nie je Nemecko, kto dumpuje svoj export. A ostatné krajiny sa pýtajú, ako Nemecko donútiť, aby vyvážalo menej a dovážalo viac.

Nemecká vláda bude po voľbách ešte pravicovejšia.

Nemecká vláda bude po voľbách ešte pravicovejšia. Je pravdepodobné, že do nej vstúpia liberálni demokrati. Tí nemajú radi štátne zásahy v otázkach ako minimálna mzda. Ak do koalície vstúpia, pravdepodobne získajú – rovnako ako v minulosti – ministerstvo zahraničia, ktoré zohráva kľúčovú úlohu aj v európskych záležitostiach.

Naozaj si nemyslím, že Nemecko bude presadzovať vyššie sociálne štandardy.

Nespomenuli ste migračnú a azylovú politiku. Nemyslíte si, že hlbšia integrácia sa tam prejaví?

Nemecko bude tlačiť na ostatné štáty, aby si splnili svoje úlohy. Rado by v tejto politike videlo viac integrácie. To samozrejme vyvolá pnutia s vyšehradskými krajinami. Zároveň sa bude viac sústrediť na to, čo sa deje, než ľudia prídu na hranice Úniu. Tu mám namysli dohodu s Tureckom.

Štátny tajomník slovenského rezortu diplomacie Ivan Korčok tvrdí, že si nevyberáme medzi integrovanejšou alebo menej integrovanou Európou, ale medzi lepšou a hrošou Európu. Môžeme v týchto politikách spolupracovať viac bez hlbšej integrácie a silnejších právomocí pre Európsku komisiu?

Ešte pred šiestimi mesiacmi bolo postavenie Komisie oslabené.

V dôsledku migračnej krízy?

Áno, ale aj pre tlak, ktorý populistické strany vyvinuli na európsky projekt. Alternatíva pre Nemecko bola vtedy väčším problémom ako dnes. To platí aj pre Norberta Hofera v Rakúsku a Marine Le Penovú vo Francúzsku. Vtedy panovali obavy z posilnenia právomocí pre Európsku komisiu.

Európskej krajnej pravici sa darilo pod očakávania.

Čo sa zmenilo?

Zmenšil sa mediálny tlak spojený s utečeneckou krízou a stabilizovala sa situácia v eurozóne. Európskej krajnej pravici sa takisto darilo pod očakávania. Národný front dopadol vo francúzskych parlamentných voľbách horšie, ako sa čakalo. AfD získa v Bundestagu kreslá, ale menej. Hofer napokon prehral rakúske prezidentské voľby.

Ešte sme nehovorili o brexite. Európske inštitúcie boli poverené, aby viedli rokovania o brexite. Veľká Británia sa tak trochu snažila rozdeliť ostatné členské štáty, ale ďaleko sa nedostala. Úloha Nemecka je veľmi dôležitá, ale je jasné, že vedúcu úlohu zohrávajú inštitúcie EÚ.

Znamená teda viac spolupráce posilnenie právomocí Európskej komisie alebo ostatných inštitúcií?

Záleží na tom, ako sa to urobí. V oblasti zahraničnej politiky možno pôjdu cez iné platformy.

A v eurozóne?

Tam sa európske inštitúcie pravdepodobne posilnia.

Politickí lídri si však dávajú oveľa väčší pozor na výroky o presúvaní právomocí na európsku úroveň ako pred 15 rokmi. Takže otvorený federalistický prístup nezaujmú.

Ak sa v nejakej oblasti budú zdieľať právomoci, de facto to povedie k posilneniu európskych inštitúcií.

Ale ak sa v nejakej oblasti budú zdieľať právomoci – možno v azylovej politike, určite vo fiškálnej politike – de facto to povedie k posilneniu európskych inštitúcií.

Dôležité však je tiež to, že citlivosť tejto témy sa za rok znížila.

Americký politológ Andrew Moravcsik tvrdí, že tvrdý brexit, vlastne skoro žiadny brexit sa neuskutoční a 90 percent vzťahov medzi Britániou a EÚ zostane rovnakých. Odvtedy boli britské voľby, nálada sa zmenila. Smerujeme k mäkkého brexitu alebo k jeho úplnému zrušeniu?

Zrušenie brexitu je stále neprípustné. Dve najväčšie strany, ktoré vzišli z volieb, sa zaviazali k brexitu. Do vlády navyše zrejme vstúpi Demokratická unionistická strana, ktorá je za brexit.

Ak Mayová čo i len trochu pristúpi na mäkký brexit, pôjde po nej jej vlastná strana.

Politická situácia je však labilná. Na jednej strane existuje v dolnej snemovni väčšina za mäkký brexit. Za mäkký brexit je menšia skupina konzervatívnych poslancov, labouristi, liberálni demokrati a do istej miery aj unionisti, ktorým ide o hranicu s Írskom. Na druhej strane je pozícia Theresy Mayovej nestabilná. Ak totiž čo i len trochu pristúpi na mäkký brexit, pôjde po nej jej vlastná strana.

Takže Mayová je medzi dvoma mlynskými kameňmi – parlamentom a vlastnou stranou.

Áno. Vypovedá o tom aj fakt, že za štátneho tajomníka pre brexit vybrala konzervatívca za tvrdý brexit, Stevea Bakera. To by nerobila, keby chcela mäkký brexit.

Okrem toho mala Mayová vždy radikálny názor na migráciu. A jej ministri zastávajú tiež tvrdú líniu: David Davis, Liam Fox a Boris Johnson.

Otázkou je, kto rozhodne: vláda alebo parlament? To je dnes nejasné.

Otázkou teda je, kto rozhodne: vláda alebo parlament? To je dnes nejasné. Vláda sľúbila, že do parlamentu predloží Great Repeal Bill o tom, ktorá európska legislatíva zostane v britskom práve. Parlament by mal chcieť zachovať európske právo. Takže vláda bude v podstate robiť, čo povie parlament. Neviem, ako sa tomu dá vyhnúť.

Parlament môže tiež odhlasovať nezáväzné rezolúcie. Labouristi ich neprestanú navrhovať: o tom, že by sme mali zostať v colnej únii alebo nemali mať „tvrdú hranicu“ s Írskom. Bude však na vláde, ako to vyrokuje.

Napokon je tu Snemovňa lordov. Opozícia má v nej väčšinu. Pred voľbami sa lordi dobre správali, pretože vedeli, že Mayová má politický kapitál na tvrdý brexit. Jeden z kľúčových lordov mi povedal: Ak chcete vedieť, aký postoj Snemovne lordov, pozrite sa na verejnú mienku. Tá sa zmenila. Takže Snemovňa lordov bude náročnejším partnerom.

REKLAMA

REKLAMA