Taliansky politológ: Jadro je samo osebe príliš úzky formát

Podľa Francesca Brigantiho je treba namiesto jadra ako uzavretého bloku hovoriť o spolupráci na rôznych úrovniach, v rôznej rýchlosti a rôznych témach.

Dr. FRANCESCO BRIGANTI navštívil Bratislavu pri príležitosti konferencie EÚ v roku 2017: Ako zaistiť lepšiu budúcnosť Európy?, ktorú organizovala Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku a Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku. Dr. Briganti je riaditeľom Employee Benefit and Welfare Institute (EBWI) v Bruseli.

Koncept „jadra Európy“ sa v ostatnom čase ako téma dostala u nás do popredia najmä vďaka politickej špičke. Je táto diskusia taká horúca aj v ostatnej Európe?   

Koncept viacrýchlostnej Európy (tzv. Multispeed Europe Concept) je podľa môjho názoru omnoho lepšie riešenie. Dnes skutočne potrebujeme byť flexibilnejší: rozdielne sú krajiny, ich ekonomiky aj záujmy, niektoré veci nás spájajú, iné rozdeľujú.

Myslím si, že jadro je samo osebe veľmi úzky formát: rovnaké krajiny pracujú spoločne stále na tých istých témach. Doteraz boli v jadre Únie práve jej zakladajúce štáty, najmä kvôli histórii, veď spolupracovať začali už pred 60 rokmi.

Solidarita je nielen ideologický, ale aj ekonomický koncept.

Ak existujú iné, ďalšie iniciatívy budúcej hlbšej integrácie, zakladajúce členské štáty EÚ budú na nich ochotnejšie spolupracovať. No aj tam sa veci môžu zmeniť: Francúzsko, Holandsko, ale aj Taliansko majú silne euroskeptické strany.

V tomto zmysle by napríklad krajiny ako Slovensko nemali predispozíciu do takejto centrálnej skupiny v počiatkoch patriť?

Nemyslím si, že by sa dnes plánovalo vytvorenie klubu krajín, ktoré by vylúčil ostatných. Krajiny, ako je tá vaša, sa môžu slobodne rozhodnúť, či zostanú v skupine, alebo nie. Práve preto hovorím o pružnej, viacrýchlostnej Európe. Hovoríme o vôli krajín zasiahnuť, o koncepcii dobrovoľnej vôle, ktorá je tiež súčasťou Bielej knihy.

Nie naopak, že by sa niektoré krajiny rozhodli vylúčiť iné. To nie je viacrýchlostná koncepcia, ale diktátorstvo.

Eurozóna môže byť jej príkladom. V počiatkoch to bol veľký experiment, ktorý sa začal s menším počtom krajín. V priebehu rokov sa k euru pridali ďalšie členské štáty, ktoré sa cítili pripravené a ochotné tak urobiť.

Už aj Kiska o ňom hovorí. Ale čo je jadro EÚ?

Diskusia či už o jadre, alebo skupine v jednej z rôzne rýchlo nastavených skupín členských krajín EÚ sa rovnako posúva. A to od identity cez hospodárstvo až k téme Sociálnej Európy. Získava si práve koncept sociálnosti v Európe viac priaznivcov?

Aby som bol úprimný, Sociálna Európa nie je pre verejnú mienku dostatočne sexy téma. Všetci totiž predpokladáme, že sociálne politiky sú národnou výsadou. V súčasnosti je to stále tak, no len preto, že členské štáty chcú, aby národnými boli.

Čiastočne je to škoda, pretože ľudia si neuvedomujú, že Sociálna Európa by mohla priniesť pridanú hodnotu do rôznych dimenzií, ako je mobilita pracovníkov, roaming, Erasmus, alebo ďalšie veci, pre ktoré si hovoríme: Je to super byť v Európe!

Sociálna Európa nie je pre verejnú mienku dostatočne sexy téma.

Je tiež pravda, že jej koncept je z mnohých hľadísk zložitý, keďže máme veľa názorov na to, ako a do akej miery by štát mal „dávať“ občanom. Koncept sociálneho blahobytu je v podstate odlišný v Británii, na Slovensku alebo vo Francúzsku.

Vieme ale nájsť akési spoločné body?

Diskusia počas konferencie SFPA. FOTO: SFPA

Určite. Na jednej strane si hovoríme, že sme rozdielni, no ak si porovnáte Európu s Amerikou či Áziou, uvidíte aká podobná je mentalita Európanov v otázkach sociálneho štátu, v ktorej má naprieč celou Európou štát stále silné postavenie.

Určite by sme vedeli nájsť spoločné minimálne kritériá, na ktorých by sa zhodli všetky členské štáty.

Je to ale potrebné, keď dnes už má svoju fungujúcu sociálnu politiku každá krajina Únie?

Mohli by sme vytvoriť obrovské úspory z rozsahu. Predstavte si, že vytvoríte paneurópsky plán podpory v nezamestnanosti alebo schému záruk pre mladých ľudí. Ak by táto schéma bola financovaná všetkými európskymi krajinami spolu, bolo by to pre každého lacnejšie.

Tu hovoríme o solidarite. Solidarita je nielen ideologický koncept, ale aj praktický, ekonomický koncept, podľa ktorého ak potrebujete sociálnu podporu, dostanete ju od ostatných. Ale keď sa karta obráti a podporu potrebujú iní, zaplatíte za nich vy.

Čítajte aj: Po rozhodnutí o brexite sú Európania voči Únii pozitívnejšie naladení

Situácia sa dnes v Európe presne takto mení: bohaté krajiny môžu mať problém zajtra a naopak. Pozrite sa napríklad na Írsko, jednu z najchudobnejších krajín v Európe v deväťdesiatych rokoch a do roku 2008 jednu z najbohatších. Potom obrovská ekonomická kríza (Írsko malo vlastnú Troiku a od Únie a Medzinárodného menového fondu dostala miliardy na podporu), a napokon uzdravenie v ostatných rokoch.

Ak si dnes vezmete všetky náklady napríklad na nezamestnanecké schémy v EÚ, v prípade, že by sa spojili do paneurópskeho celku, boli by lacnejšie a úspory z rozsahu by boli využívane efektívnejšie.

Ako ale podobné idey vysvetliť európskej populácii, keď v každej z členských štátov Únie rastie nacionalizmus? Uveria, že na európskej úrovni to skutočne pôjde efektívne?

Povedal by som, že najhoršie momenty máme za sebou, najmä v súvislosti so šokom z brexitu. Všetci sme sa obávali domino efektu, ktorý ale nenastal. Práve naopak.

Povedzme si ale, kto dnes ostáva v Únii euroskeptickým? Ľudia, ktorí sú nemajetní, nezamestnaní, žijú na okrajoch miest. Viete si predstaviť, že im každý mesiac príde do schránky obálka s logom Únie? Som si istý, že toto by sa ľuďom páčilo a povedali by si: Európa je tu vtedy, keď ju potrebujem, asi predsa len stojí za to.

Čítajte aj: Britský politológ: Ak Mayová prijme mäkký brexit, pôjde po nej vlastná strana

Sociálne reformy v krajine sú vždy ťažké. Ak prídete s udržateľným variantom, znižuje sa veľkorysosť systému. Práve preto sú EÚ inštitúcie stále označované za tie zlá, ktoré „od nás žiadajú  vykonať nepopulárne reformy“.

Čo by krajiny ako Slovensko mali urobiť, aby sa dostali do centra reforiem, alebo do skupiny, ktorá vo viacrýchlostnej Európe napreduje najrýchlejšie?

Krajiny vo vašom regióne sa tiež odlišujú. PoľskoMaďarsko sú jasne euroskeptické. Slovensko má bližšie k Nemecku najmä kvôli hospodárstvu. História je ale veľmi dôležitá.

Mnohí si mysleli, že „nové“ krajiny im budú vďačné za príležitosť aj za fondy. No veľmi skoro pochopili, že až takí vďační ste neboli.

Krajiny vášho regiónu sa dostávali spod diktátu Moskvy a nemali v pláne dostať sa pod ďalší diktát z Bruselu. Mnoho západných krajín si to neuvedomuje. Mnohí si mysleli, že „nové“ krajiny im budú vďačné za príležitosť aj za fondy. No veľmi skoro pochopili – najmä pri Poľsku – že až takí vďační ste neboli.

Krajiny strednej a východnej Európy ale predstavujú významnú pridanú hodnotu v Únii z dvoch dôvodov: jedným je obrovské rozpätie rastu v porovnaní s vyspelými európskymi hospodárstvami, čo je dobré pre všetkých. Druhým je kvalifikovaná a ambiciózna populácia, ktorá má navyše pôsobivú mladú vládnucu triedu, mladí ministri, riaditelia, rektori a dekani. Je to čerstvá energia a nové myšlienky.

No nebol by som rád, aby sa z nich vytvoril blok, nepotrebuje rozdeľovanie. Ak ostanete zaseknutí v bloku, budete stále niekde v kúte. Dnes potrebujeme flexibilitu, a to na rôznych platformách, pri rôznych stoloch. Na niektorých veciach môžeme robiť spoločne, na iných nie, tak ako to bolo v minulosti pri eure. Práve takéto iniciatívy majú potenciál na väčší rast s tým, že sa k nim pridajú aj iní.

 

ČÍTAJTE .PDF ŠPECIÁL “SLOVENSKO A JADRO EÚ” TU >>>

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA