Á. Duka-Zólyomi: Uznanie Kosova zo strany EÚ problém nerieši

Na otázky EurActiv-u o ľudských právach, situácii v Gruzínsku, Kosove a novej zmluve EÚ odpovedal slovenský poslanec Európskeho parlamentu za stranu EPP-ED / EĽS-ED, člen Podvýboru pre ľudské práva EP a podpredseda Medziparlamentnej delegácie pre vzťahy s krajinami južného Kaukazu Árpád Duka-Zolyómi.

duka-zolyomi
https://euractiv.sk
  • Vzťahy medzi Gruzínskom a Ruskou federáciou sú poznačenené dlhodobým konfliktom, ktorý sa vyostril po nedávnych incidentoch. Gruzínsky premiér Michail Saakašvili by rád videl svoju krajinu v euroatlantických štruktúrach. Ako vnímate túto ambíciu juhokaukazskej krajiny aj v kontexte debaty o geografických hraniciach EÚ?

Som podpredsedom Medziparlamentnej delegácie pre vzťahy s krajinami južného Kaukazu, kde sa pravidelne stretávame aj s poslancami gruzínskeho parlamentu. Na stretnutiach s nimi sa vždy silne objavuje ich angažovanost’, resp. snaha mať európsku perspektívu, no my k tomu musíme pristupovať veľmi opatrne. Budúcnosť Gruzínska vidím v čo najlepšom využití disponibilných možností v rámci Európskej susedskej politiky. Nové udalosti vo vzťahu Gruzínska s Ruskom sú naozaj znepokojujúce, či už hovoríme o údajnom narušení vzdušného priestoru, nedávnym protivládnym demonštráciám, alebo vyhostení troch ruských diplomatov.

Určite za to v istej miere môžu nesplnené očakávania voličov voči politike Saakašviliho, ale bez vonkajšieho tlaku, resp. podpore (myslim tým samozrejme skrytú politiku Ruska) by sa tá kriza nerozrástla do takýchto rozmerov. Ruská veľmocenská politika ťažko znáša, že nezávislé krajiny bývalého Sovietskeho zväzu sa rozhodli postupovať po vlastnej suverénnej ceste – ako napr. Gruzínsko sa chce začleniť do euro-atlantických štruktúr.

  • Mjanmarsko, Bielorusko či Kuba, to je len niekoľko príkladov krajín, kde preukázateľne dochádza k porušovaniu ľudských práv. Je Európa dostatočne dôsledná v ich presadzovaní vo svete? Nedochádza niekedy k tomu, že sa téma ľudských práva podriadi iným záujmom, napríklad ekonomickým?

Všetko ale úzko súvisí aj s tým, že Európska únia nie je štát, neexistuje jeden orgán, ktorý by mal právomoc robiť rozhodnutia v oblasti zahraničnej politiky. Rozhodnutia v tejto oblasti vznikajú konsenzom 27-ich členských krajín, čo je na jednej strane časovo náročné, a na druhej strane sa práve vďaka kompromisom často upustí od razantnejšieho postoja. Na vine v tejto otázke je aj neexistujúca platforma na rýchlu koordináciu názorov s ďalšími globálnymi hráčmi (USA, ale v niektorých otázkach samozrejme aj Rusko, Čína, atď.), spoločný postup ktorých by skutočne zavážil pri riešení takýchto kríz. Vhodným fórom nie je ani OSN, lebo kvôli širokej palete krajín je tam prakticky nemožné dosiahnuť nejaký účinný kompromis.

Netreba však zabudnúť samozrejme ani na ekonomické záujmy, ktoré občas určite hrajú rolu, napr. aj v prípade Azerbajdžanu.

Chcem zdôrazniť, že pred viac ako rokom sme prijali v EP direktívu, v zmysle ktorej každý dokument (zmluva, dohovor či odporúčanie) smerom k tretím krajinám musí obsahovať prísnu klauzulu o požiadavke dôsledného dodržania ľudských práv.

  • Snaha o globálne zrušenie trestu smrti je súčasťou presadzovania ľudských práv zo strany EÚ vo svete. Poľsko nedávno sabotovalo snahu vyhlásiť 10. október za „Európsky deň proti trestu smrti“, pričom tvrdí, že nakoľko sa trest smrti v EÚ už nevyužíva, skôr je potrebné klásť dôraz na „právo na život“ v širšom kontexte. Stotožňujete sa s takouto argumentáciou?   (pozn.: po výmene vlády v Poľsku sa Rade ministrov podarilo dospieť k dohode ohľadom Európskeho dňa proti trestu smrti) 

Európska únia je silným globálnym hráčom nielen v ekonomickom zmysle, ale aj v boji za demokraciu a ľudské práva. Trest smrti je síce mimoeurópsky problém, ale EÚ sa silno angažuje v ľudskoprávnych otázkach na celom svete. Ja som členom Podvýboru pre ľudské práva, ktorý sa zaoberá dodržiavaním ľudských práv výlučne mimo EÚ, takže boj EÚ proti trestu smrti, tým pádom aj „Európsky deň proti trestu smrti“ určite má svoje opodstatnenie. Chápem ale aj iniciatívu Poliakov, ktorá sa mi zdá ale trochu špekulatívna, no s trestom smrti by som to na ich mieste nespájal, nesnažil by som sa to tým nahradiť, riešil by som to oddelene, ako ďalšiu iniciatívu.

  • Prebehlo ďalšie kolo rokovaní medzi Belehradom a Prištinou o budúcnosti Kosova. Neprinieslo však žiadne výsledky. Čo by malo ideálne nasledovať, mala by sa EÚ zjednotiť a uznať aj unilaterálne vyhlásenie nezávislosti?

Nesmieme zabudnúť na jednu dôležitú a nezmeniteľnú skutočnosť. Keď po krvavých udalostiach v roku 1999 medzinárodné sily prevzali správu v Kosove, Srbsko de facto definitívne stratilo právo na toto územie.

Každopádne Srbsko a Kosovo mali dostatočný časový priestor na dohodu. Ak sa im to nepodarí do daného termínu, medzinárodné spoločenstvo bude musieť zaujať jednohlasný a jasný postoj k ďalšiemu kroku. Uznanie nezávislého Kosova len zo strany EÚ problém nerieši, potrebný je široký konsenzus o otázke, aj keď s vysokou pravdepodobnosťou uznanie Kosova zo strany Ruska nie je reálny. Takže ideálne riešenie v tomto prípade neexistuje, každé riešenie bude jednou zo strán prijaté s nevôľou. Spiatočnej cesty ale už niet, opätovné začlenenie Kosova do zväzku Srbskej republiky je vylúčené.

  • V oblasti zahraničnej politiky, prináša podľa Vás nová Lisabonská zmluva dostatočné zmeny, alebo je to pre aktívnejšiu a konzistentnejšiu zahraničnú politiku EÚ stále málo?

Veľmi dôležitou zmenou má byť zjednotenie postu Vysokého predstaviteľa EÚ pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku, komisára pre zahraničné vzťahy a predsedu Rady EÚ pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy (tento post vždy zastáva minister zahraničných vecí členského štátu práve predsedajúcemu EÚ). Vznikajúci post sa mal volať Minister zahraničných vecí EÚ, od čoho sa našťastie aj upustilo, nakoľko rozhodovaciu právomoc v otázkach zahraničnej politiky tento post nebude mať. Vysoký predstaviteľ pre zahraničnú politiku bude zároveň podpredsedom Európskej komisie a predsedom Rady pre zahraničné otázky.

Ak už nič iné, tak tento post prinesie sprehľadnenie a zjednodušenie vzťahov s tretími krajinami a odstráni duplicitu. Rýchlejšiu a razantnejšiu reakciu EÚ na dianie vo svete to však neprinesie, nakoľko vysoký predstaviteľ  bude mať mandát len implementovať politiku EÚ, na ktorej sa členské štáty jednohlasne dohodli – na Rade ministrov EÚ pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy.


Rozhovor bol pripravený v spolupráci s Informačnou kanceláriou Európskeho parlamentu na Slovensku

REKLAMA

REKLAMA