E. Bauer: Klasifikácia profesií preferuje mužské danosti pred ženskými

Rozdiely v platoch medzi pohlaviami sú výsledkom mnohých faktorov, sektorálnej, horizontálnej i vertikálnej segregácie, podmienok a možností zosúlaďovania pracovného a rodinného života, hovorí autorka parlamentnej správy, europoslankyňa Edit Bauer (EPP-ED).

Edit Bauer (interview)
https://euractiv.sk
  • Z dlhodobého hľadiska niektoré krajiny vykazujú pozitívny trend vo vyrovnávaní úrovne platov oboch pohlaví. Nie je to teda otázka skôr kultúrnej vyspelosti spoločnosti, ako novej legislatívy?

Štatistika ukazuje, že niet krajiny v Európe, kde by platy žien boli vyrovnané, resp, by nebodaj prevýšili platy mužov. Je síce pravda, že v starej 15-ke sú v priemere rozdiely o niečo nižšie, ale existujú, a nie sú výrazne nižšie. Rozdiely sú výsledkom mnohých faktorov, sektorálnej, horizontálnej i vertikálnej segregácie, podmienok a možností zosúlaďovania pracovného a  rodinného života. Tieto sú, samozrejme ďaleko za legislatívou, a zákonmi nie je možné ich ovplyvňovať. Súčasťou legislatívy sú od roku 1957, kedy princíp rovnakého platu za rovnakú prácu bola zakotvená v Rímskej zmluve, ako jedna z podmienok férovej hospodárskej súťaže.

  • Myslíte si, že na Slovensku existuje spoločenská objednávka riešiť problém nerovného platového ohodnotenia medzi mužmi a ženami? Hoci má vláda formálne definovanú sériu cieľov, ktoré chce v tejto oblasti dosiahnuť, nepatrí tento problém do najakútnejšej politickej agendy i v médiách sa skôr objavuje v súvislosti s EÚ….

Je možné, že medzi “spoločenské objednávky” nepatrí, ale základné zmluvy, z nich vyplývajúca sekundárna legislatíva, direktíva 117 z roku 1975 a 54 z roku 2006 sú súčasťou aquis communautair, teda otázka nestojí tak, či sa s tým budeme zaoberať, alebo nie, ale je to v rovine povinnosti členského štátu.

  • Platy žien sú v priemere nižšie aj preto, že si ženy vyberajú nižšie platené miesta – tradičné sektory, kde dominujú ženy (učiteľky, zdravotné sestry, sociálna práca). Ako sa to dá ovplyvniť? Niektorí tvrdia, že deľba povolaní je do veľkej miery „prirodzená“, teda že sú tieto povolania bližšie ženám, než mužom…

Je síce pravda, že ženy vyberajú profesie, ktoré im sedia viac, ale určite dôvodom nie je to, že sú tam nižšie platy. Otázkou je, prečo sú v týchto sektoroch nižšie platy? Pri vysokej nezamestnanosti, samozrejme, prioritou sa stáva získať zamestnanie aj za cenu, že zárobok bude nižší. Problémom je aj klasifikácia profesií, ktorá často preferuje mužské danosti, napr. fyzickú silu pred komunikatívnosťou alebo finančnou zodpovednosťou.

  • Mnohí sa zhodnú, že diskriminácia žien mužmi zďaleka nie je hlavnou a najčastejšiou príčinou platových rozdielov. Napriek tomu, ak sa objaví, je dnes možné, napríklad na Slovensku, žalovať zamestnávateľa, ak muž na rovnakej pozícii zarába za rovnakú prácu viac ako jeho ženská kolegyňa? Deje sa to v praxi?

Vo Švédsku urobili výskum príčin platových rozdielov. Polovica rozdielu je vysvetliteľná diskrimináciou. Súčasná legislatíva umožňuje obrátiť sa na súd, pričom bremeno dôkazu v takomto prípade je na zamestnávateľovi. U nás súdne prípady tohto druhu pravdepodobne sú ojedinelými. Nemám vedomosti o tom, či niekto skúmal, koľko takýchto podaní sa vyskytuje  v súdnej praxi.

  • Ako by mala vyzerať klasifikácia pracovných miest na základe rodovej rovnosti?

Rodovo neutrálne.

  • Vo svojej iniciatívnej správe tiež navrhujete, aby zamestnávatelia vypracovávali audit odmeňovania a jeho výsledky uverejňovali ako analýzu mzdovej štatistiky podľa pohlavia. Čo by mala povedať zamestanancom? Nebude to predstavovať prílišnú administratívnu záťaž pre podnikateľov?

V niektorých krajinách takáto prax je bežná. Pomáha zamestnávateľovi, najmä uvedomiť si, ak neodôvodnené rozdiely existujú, pomáha odborom pri kolektívnom vyjednávaní, ale pomáha aj jednotlivcom, ak uzatvárajú individuálne pracovné zmluvy.

  • Aké sankcie navrhujete voči zamestnávateľom, v prípade, že nebudú rešpektovať pravidlá o rovnakom odmeňovaní?

Bolo by to podľa našich predstáv na členských štátoch, ale predovšetkým žiadame Komisiu, aby zvážila túto možnosť. Existencia direktívy viac než 30 rokov na jednej strane, a pretrvávanie rozdielov na druhej strane samozrejme otvára otázku jej efektívnosti. Možné sankcie sú napr. vylúčenie účasti z verejného obstarávania, alebo z možnosti uchádzať sa o výhody ktoré poskytujú európske fondy.

  • Aký vplyv má na platové rozdiely využívanie práce na čiastočný úväzok? Je to želaný fenomén z pohľadu znižovania platových rozdielov medzi pohlaviami?

Ukazuje sa, že na báze hodinových miezd práca na čiastočný pracovný úväzok, sa odmeňuje nižšími sadzbami. Často je to riešenie z núdze.

  • Aká je úloha sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti v procese znižovania platových rozdielov?

Platové záležitost sú predmetom kolektívneho vyjednávania. Skúsenosti ukazujú, že nie vždy sú rovnako predmetom vyjednávania aj neodôvodnené platové rozdiely medzi mužmi a ženami.

  • Jedným z dôležitých faktorov je, že ženy prerušujú kariéru kvôli starostlivosti o deti. Tendencia je, že by sa inštitút dnes zvaný materskou dovolenkou mal prerozdeliť medzi matku i otca, aby sa tento ženský „handikep“ na pracovnom trhu zmiernil. Myslíte si, že by to potom malo viesť k tomu, že by pri rozvode páru mal častejšie dostávať dieťa do výchovy otec, kedže dnes je prax taká, že pokiaľ matka dieťa nezanedbáva, súd ho zverí jej bez ohľadu na „kvality“ otca?

Analýza Komisie ukazuje zarážajúci výsledok: platové rozdiely medzi mužmi a ženami narastajú vekom, vzdelanosťou a odpracovanou dobou. Navyše, začínajú sa objavovať po návrate z prvej materskej dovolenky. Nižší plat za tú istú prácu ako trest za materstvo – to by spoločnosť nemala tolerovať. K otázkam súdnej praxe pri prisúdení detí presahuje predmet správy, a je samostatným problémom. O tom snáď najbližšie.

REKLAMA

REKLAMA