Interview: Zita Pleštinská

Europoslankyne Zity Pleštinskej, odborníčky na regionálnu politiku a cezhraničnú spoluprácu, sme sa opýtali na jej názor na aktuálne otázky, týkajúce sa Slovenska a diania v Európskom parlamente.

pleštínska
pleštínska

  • Akým spôsobom môže Európska únia podľa Vášho názoru intervenovať za zvýšenie zamestnanosti na Slovensku?

Podporou ekonomicky menej vyspelých regiónov na území Slovenska prostredníctvom štrukturálnych fondov, podporou malého a stredného podnikania a nižšou celkovou úrovňou daňového zaťaženia môže Európska únia pomôcť aj zvýšeniu zamestnanosti na Slovensku. To všetko má vo svojom akčnom programe na roky 2004 – 2009 aj naša najpočetnejšia frakcia EPP-ED v parlamente a nakoľko má podobné problémy so zamestnanosťou aj väčšina ďalších krajín únie, únia pripravuje podporné kroky na zvýšenie zamestnanosti.

  • Do akej miery pokladáte za reálne ciele Lisabonskej stratégie v oblasti zamestnanosti?

Ciele, ktoré si Európska únia stanovila v Lisabone – známe ako Lisabonská stratégia– sa únii darí plniť zatiaľ len čiastočne. Únii sa nedarí vyrovnať zaostávanie za USA /európske HDP na obyvateľa predstavuje zatiaľ len 72% hodnoty USA/. Jednou z príčin je aj nízka miera zamestnanosti a produktivita. Európska únia však určite nájde v spolupráci s členskými štátmi účinné opatrenia na odstránenie týchto problémov a tým zabezpečí aj celkové splnenie cieľov Lisabonskej stratégie do roku 2010. Cestovná mapa pre politiku a akciu v oblasti zamestnanosti a v sociálnej sfére, ktorú vytvára Agenda sociálnej politiky bude programom, ktorý zahŕňa činnosti a financovanie na vnútroštátnej úrovni a na úrovni únie. Mal by sa začať proces s členskými štátmi ako partnermi, ktorý by doplnil navrhnuté priority a plány detailným plánom akcií s časovým harmonogramom, ktoré určia použitie nástrojov a mechanizmy pre efektívne monitorovanie implementačnej fázy. Suma do 1 mld. eur bude k dispozícii v rámci kapitoly konkurencieschopnosť, pre rast a zamestnanosť. Navyše je tu tiež návrh využiť pridelené a nevyužité fondy z dvoch nástrojov súdržnosti /EFRR a ESF/.

  • Aký je Váš názor na harmonizáciu daní v súvislosti s vnútorným trhom EÚ?

Som jednoznačne proti harmonizácií daní v rámci EÚ. V SDKÚ odmietame akékoľvek jednotné pravidlá v ekonomickej a sociálnej oblasti. Konkurencia v týchto oblastiach bude tým, čo môže posúvať Európsku úniu dopredu. Budeme presadzovať, aby daňová politika a sociálny systém zostali vo výlučnej pôsobnosti národných štátov.

  • Čo si myslíte o určení minimálnej sadzby priamych daní?

Daňová politika by mala zostať vo výlučnej kompetencii národných štátov, preto odmietam akékoľvek určenie minimálnej sadzby priamych daní zo strany EÚ. V tejto súvislosti v SDKÚ nebudeme podporovať zavádzanie celoeurópskych daní, ani priame odvody do rozpočtu Európskej únie.

  • Ako chcete z pôdy Európskeho parlamentu vplývať na zvýšenie zamestnanosti na Slovensku?

Nezamestnanosť sa dá najefektívnejšie riešiť vytvorením podmienok pre iniciatívu a podnikanie ľudí. Budeme podporovať také zámery, ktoré budú viesť k čo najlepším podmienkam pre rozvoj malých a stredných podnikateľov. Pripomínam ale, že najviac nástrojov na znižovanie miery nezamestnanosti majú samotné členské štáty v rámci svojej hospodárskej a sociálnej politiky a aj v tejto súvislosti je dôležité, aby daňová politika a sociálny systém zostali vo výlučnej pôsobnosti členských štátov únie. Príklad Slovenska ukazuje, že ekonomické a sociálne reformy v jednej krajine môžu byť vzorom aj pre iné štáty.

  • Vývoj na Slovensku ukázal, že dosiahnutie ekonomickej efektivity viedlo k nutnosti rušiť niektoré menej vyťažené linky verejnej dopravy. Akým spôsobom je podľa Vášho názoru možné zlepšiť dopravnú dostupnosť vzdialenejších a menej frekventovaných oblastí, ak nie z verejných zdrojov?

Súkromný sektor v spolupráci s obcami, ktorým by štát v rámci fiškálnej decentralizácie preniesol štátne prostriedky, by mohol vyriešiť dostupnosť menej frekventovaných oblastí.

  • Aká je podľa Vás úroveň cezhraničnej spolupráce v EÚ?

Európska únia podporuje cezhraničnú spoluprácu v rámci svojich hraníc štrukturálnymi nástrojmi. Intenzita využívania finančných prostriedkov však závisí od aktivity prihraničných regiónov. Potrebný je aj nový zvláštny nástroj susedstva, ktorého cieľom bude cezhraničná spolupráca medzi rozšírenou úniou a susediacimi krajinami.

  • Jednou z volebných priorít SDKÚ pre voľby do Európskeho parlamentu bolo aj prijatie Európskej ústavy, KDH ústavu odmieta. Pritom obe strany deklarujú podporu a presadzovanie kresťansko-demokratických hodnôt. V čom vidíte príčiny tohto rozporu?

Dať Európe ústavu je silné a symbolické gesto. Potrebujeme ústavu a nástroje umožňujúce rýchle rozhodovanie a konanie, aby sme mohli napredovať. Európa musí nájsť novú dynamiku a spĺňať nové očakávania. Musí byť dynamická a zároveň aj solidárna. Všetci budeme silnejší, ak zosilnejú aj tí najslabší.

Vzniknuté rozpory treba riešiť vzájomnou komunikáciou. Všetci, ktorí vedia priniesť pozitívum do problematiky európskej ústavy nech diskutujú, a nachádzajú spoločné a všetkým prospešné riešenia. Nemyslím si, že je dobré zaťažovať občanov referendom o tejto otázke. Je to záležitosť výsostne odborná, určená pre odbornú verejnosť. Mám pocit, že jednoduchí ľudia bez právneho vzdelania nerozumejú v čom sú vlastne problémy nastolené politickými stranami. Zvolili si svojich zástupcov – poslancov, ktorí po zodpovednej konzultácií s celou občianskou spoločnosťou by mali schvaľovacou procedúrou v NR SR ratifikovať Ústavnú zmluvu. Veď máme skúsenosti z účasti občanov na referendách konaných na Slovensku, ktoré nič nevyriešili, len poriadne načreli do štátnej pokladnice.

 

 

REKLAMA

REKLAMA