Namiesto harmonizácie treba dať niekedy ľuďom na výber

Ak sa ľudia boja "veľkého brata" v Bruseli, niekedy im treba dať na výber, hovorí podpredsedníčka Európskeho parlamentu Diana Wallis v rozhovore pre EurActiv.sk. Diskusiu o európskych daniach podľa nej treba viesť v kontexte zvyšovania transparentnosti európskeho rozpočtu.

Diana Wallis
https://euractiv.sk

Diana Wallis je britská liberálka a poslankyňa Európskeho parlamentu (frakcia ALDE) už od roku 1999. V aktuálnom volebnom období je tiež jeho podpredsedníčkou. V súčasnosti je jednou zo spravodajkýň petičného výboru pre Európsku občiansku iniciatívu. 


Členské krajiny nepochybne profitujú z existencie jednotného trhu. Ten však stále nefunguje celkom efektívne. Ste právnička, aké sú podľa Vás hlavné úlohy v oblasti harmonizácie práva EÚ, ktoré s tým súvisia? 

Pokiaľ ide o mňa, po prijatí Lisabonskej zmluvy by sme sa mali snažiť, aby Európa oveľa reagovala na  k potreby individuálnych občanov v ich každodenných životoch a to predovšetkým vtedy, ak sa rozhodnú z akéhokoľvek dôvodu uplatniť si svoje právo voľného pohybu – či už za účelom štúdia, práce, dôchodku, alebo hoci len prázdniny v inom členskom štáte Únie. V princípe sme dali ľuďom ponuku, čo všetko môžu robiť, a preto ak sa pre tieto možnosti rozhodnú, nemali by sa stretávať s problémami.

Malo by to byť akoby ste žili, pracovali či nakupovali doma. Vieme však, že realita má od toho ďaleko. Snažíme sa preto zamerať na občanov a ich individuálne životy a to ako ich vieme urobiť jednoduchšie, napríklad, povedzme, že pôjdete do iného členského štátu ako žena stretnete milého mladého muža a rozhodnete sa vydať. Ak sa ľudia z rôznych členských krajín chcú dnes zobrať stále je tam veľa byrokracie a môže to byť veľmi komplikované. Nám ide o to, aby takéto veci už viac komplikované neboli.

Táto idea, ktorú máme, byť občanom Únie a môcť sa slobodne pohybovať by sa mala stať absolútnou realitou. 

A v hospodárskej oblasti?

Vnútorný trh by mal byť bez bariér. Stále to tak nie je napríklad pokiaľ ide o ochranu spotrebiteľov a pokiaľ ide o to, aby bolo pre občanov jednoduché uplatňovať svoje práva naprieč hranicami. Predovšetkým ale firmy a najmä malé firmy nám hovoria, že je to stále veľmi náročné, stále majú obavy a majú pocit, že potrebujú pomoc s 27 rôznymi právnymi systémami pred tým, ako začnú predávať v inom členskom štáte. Malé podniky sú pri tom základným článkom a generátorom príjmov v časoch finančnej krízy. Musíme urobiť viac pre to, aby nemali problémy a aby mohli využiť všetky možnosti, ktoré im ponúka napríklad aj internet.

Jedna z vecí, na ktorej pracujem je možnosť dobrovoľného nástroja, voliteľnej možnosti európskeho zmluvného práva. Zmluvné strany sa dohodnú, že ho použijú a vedia, že je v každom členskom štáte rovnaké. Nenahrádza národné právo, ak chcete použiť národné právo stále môžete, ale ako alternatíva by tam bola európska možnosť. Dá sa to povedať aj takto – ak kupujete veci cez internet, mohol by tam byť modrý gombík s európskou vlajkou a ak chcete kupovať podľa európskeho práva kliknete na ten modrý gombík.

Čo hovoríte na kritiku, ktorá tvrdí, že celý projekt európskej integrácie by sa mal vrátiť k svojim základom – mať jednotný trh – a zároveň, že harmonizácia európskeho práva je v princípe škodlivá?

Ale to je o jednotnom trhu a o tom, aby fungoval lepšie a ak to budeme robiť týmto spôsobom znamená to dať ľuďom voľbu a vôbec nie sme v konflikte s národným právom. Pre mňa je to to najlepšie z oboch svetov a to dáva odpoveď euroskeptikom. V mojej krajine mám veľa euroskeptikov a nemám žiadny problém toto presadzovať ako citlivú tretiu možnosť. Myslím si, že to sedí do politického kontextu, v ktorom sa nachádzame. Ľudia sú nervózni z predstavy „veľkého brata v Bruseli“, dajme im teda občas na výber, čo je veľmi liberálna vec a ak sa rozhodnú, že možnosť nevyužijú, tak ok, zle sme to pochopili, ale aspoň to na tejto báze skúsme než sa púšťať do tvrdohlavej harmonizácie, ktorá môže spôsobiť nevôľu.

EP hlasoval o rozpočte EÚ na budúci rok. Vo svojom stanovisku uvádzate, že európsky rozpočet by mal byť rovnako ako národné rozpočty okresaný. V približne rovnakom čase Komisia porušila dlhoročné tabu a spomenula možnosť zvýšenia podielu vlastných zdrojov EÚ. Čo si o tom myslíte?

V rovnaký deň ako sa EP zaoberal rozpočtom sa v našej krajine ohlásili veľké zmeny. Ohlásili sa veľké škrty, ktoré by nás mali dostať z finančnej situácie, v ktorej sa nachádzame. Mnohé krajiny naprieč EÚ to robia tiež. V rovnakom čase sme ale svedkami nárastu rozpočtu EÚ o 6 %.

Je to veľmi, veľmi ťažké. Samozrejme rešpektujem výsledok hlasovania, ktorý znamená, že navýšenie bolo schválené, ale myslím si, že aj Európa by mala rešpektovať, že sa nachádzame v ťažkých časoch. Môžete argumentovať, že rozpočet EÚ bude využitý veľmi takticky a s jasným zameraním, ktoré by malo pomôcť krajinám dostať sa z krízy. Dúfam len, že to tak bude. 

Ste ale otvorená možnosti zvýšenia vlastných zdrojov EÚ cez “európske dane”?

Niektorí ľudia si myslia, že by sme teraz mali mať túto diskusiu. Prečo nie, môžeme, ale za predpokladu, že to urobí európsky rozpočet transparentnejším v tom zmysle, že ľudia na ulici lepšie pochopia, aké množstvo ich peňazí ide do Európy. Myslím si, že väčšina obyvateľov by bola príjemne prekvapená, že Európa stojí omnoho menej, než si myslia. Ak to teda bude krok smerom k transparentnosti, potom si myslím, že by to mohlo byť pozitívne. Ale naozaj si myslím, že by sme tú diskusiu mali mať v tomto kontexte.

Zdieľate agendu Európskej občianskej iniciatívy (EOI) so slovenským komisárom Marošom Šefčovičom. Ako prebieha vaša spolupráca a komunikácia?

Pracovať s ním je veľmi zábavné. Je novým členom Komisie, ale svojho postu sa ujal a prácu si robí veľmi dobre. V skutočnosti s ním pracujem na viacerých veciach, EOI je jedna, ďalšou je dohoda medzi našimi inštitúciami o lobingu a tiež Rámcová dohoda. Odvádza veľmi dobrú prácu a s jeho vedením v Komisii si myslím, že máme veľmi dobrú šancu postaviť EOI na nohy a sprístupniť ju našim občanom čoskoro.

Vie sa o Vás, že veríte v priamu demokraciu. Domnievate sa, že v Európe existuje po nej skutočný dopyt? Nízka účasť nie len na európskych voľbách a všeobecný nezáujem o veci verejné nie sú v tomto smere veľmi povzbudivé.

Ak sa ma pýtate, či sú ľudia na ulici a žiadajú priamu demokraciu – nuž, nie sú. No s EOI sa snažíme o to, že ak je tu nejaké partikulárna otázka, na ktorú mate veľmi silný názor, tak možno aj ľudia v iných európskych krajinách majú na ňu takýto silný názor, čo je často prípad rôznych environmentálnych problémov – tak potom je tu možnosť spojiť sa a skutočne pohnúť veci dopredu a popohnať politikov.

Dáva to moc do rúk priamo občanom. Áno, je tu veľká frustrácia, tak dajme ľuďom šancu vykonávať svoju moc priamo a urobiť niečo sami než len ich žiadať, aby volili mňa alebo mojich kolegova a následne robiť veci pre nich. Ak sú ľudia frustrovaní a unavení z politiky takej aká je, skúsme to inak, skúsme to priamou demokraciou, ktorá je prinajmenšom krokom k participatívnej demokracii.

Aká je Vaša osobná skúsenosť s lobistami? Snažia sa lobisti ovplyvniť reguláciu lobingu?

Lobisti sú  vlastne svojím spôsobom celkom dobrí. Väčšina lobistov v Bruseli – tých dobrých – vám povie, že chcú, aby sme mali riadny povinný register, kde by sa museli všetci lobisti registrovať. To je aj ašpirácia Parlamentu, pretože potom budú hrať všetci na rovnom ihrisku. Máme s Komisiou dobrovoľný register, ktorý Komisia zaviedla pred pár rokmi a ja si myslím, podobne ako Komisia, že je to dobrý začiatok. Ale aj tak by sme radšej videli niečo širšie a v konečnom dôsledku povinné. Tým čo robíme a tým, že sme spojili Komisiu a Parlament sa to stane aj tak de facto povinné, keďže na vstup do Parlamentu potrebujete vstupný badge.  

Pointa je, že to nie je o nás, je to o tom, aby sme zabezpečili, že všetci tam vonku mimo bruselskej bubliny môžu vidieť kto sa s nami rozpráva a kto ovplyvňuje politiku. Ak to budú jednoducho vidieť na stránke EP alebo Komisie budú mať pocit, že proces je otvorený a transparentný.

Aká je podľa Vás definícia dobrého lobistu?

Asi pred týždňom sme mali večeru s lobistami z Veľkej Británie, z Britskej obchodnej komory a myslím, si, že hlavným odkazom poslancov bolo, že máme radi ak nám lobisti privedú niekoho – muža a z ulice, farmára, miestneho podnikateľa, teda príklad problému z reálneho života, ktorý sa snažia ilustrovať, alebo s ktorým sa v legislatíve zaoberáme.

To, čo nemáme radi je istá forma rozriedenej „europeizovanej“ verzie toho, čo je vlastne problém. Ja chcem skutočnú osobu, s ktorou sa viem stotožniť a s ktorou sa môžem zaoberať vo svojom volebnom obvode.

Aký je stav prijímania medziinštitucionálnej Rámcovej dohody? Upravuje vzťahy len medzi EK a EP, prečo nie aj s Radou?

Je možné, aby mali dohodu len dve inštitúcie. Bolo to tak s Komisiou aj pred tým, takže to nie je nič nové a týka sa vecí, na ktorých pracujeme spolu. Hovorí o tom, ako budeme implementovať nové ustanovenia Lisabonskej zmluvy.

Mali sme s Komisiou veľmi plodnú diskusiu a domnievam sa, že pre Parlament máme dobrý výsledok. Uznávam, že ohľadne toho vládne v Rade istá nervozita, ale myslím si, že bude chvíľu trvať, kým sa Lisabonská zmluva zabehá.

Fínsky parlament má ale napríklad s Rámcovou dohodou problém.

Budeme musieť oveľa viac spolupracovať s národnými parlamentmi. Fínsky parlament je veľmi popredu v tom, ako operuje s európskou politikou a ako diskutuje o európskej politike, takže je prirodzené, že musia byť na čele diskusie. Musíme ako EP robiť oveľa viac, aby sme zaangažovali národné parlamenty do našich stretnutí, možno cez väčšie využívanie videokonferencií, cez dialóg europoslancov s národnými poslancami. V budúcnosti musíme mať oveľa bližšiu spoluprácu, čo bude zároveň dobré pre diskusiu v domácich médiách a diskusiu o Európe v domácom kontexte

Máte predstavu čomu budú venované prvé EOI?

Ťažko povedať, pretože to bude záležať od načasovania. Vieme, že niektorí ľudia už – trochu predčasne – spustili nejaké iniciatívy. Naozaj je treba počkať na legislatívu. Mám ale tušenie, že to bude niečo v environmentálnej oblasti, kde pôsobia veľké mimovládne organizácie, ktoré budú schopné tento proces využiť skôr ako ktokoľvek iný. Na čo ale čakám, je prvá skutočná občianska iniciatíva, teda taká, ktorá nebude z komunity mimovládok.

Mali by mať politické strany možnosť využívať tento nástroj?

Môj názor je nasledovný: nechajme to tak otvorené a tak prístupné, ako sa len dá. Môžu ju použiť. Ale pýtam sa – ak majú politické strany a členovia parlamentu pocit, že musia použiť občiansku iniciatívu, tak prečo? Majú dosť vlastných možností. Mali by to naozaj prenechať občanom.

Ste spoluautorkou knihy nazvanej “Zabudnuté rozšírenie: Budúcnosť vzťahov EÚ s Islandom, Nórskom a Švajčiarskom. Čo je na ňom zabudnuté, veď s výnimkou Islandu, ktoré začalo rokovania, tieto krajiny nejavia záujem o vstup do EÚ?

Tá kniha bola napísaná pred nejakým časom. Dokonca aj druhé vydanie bolo z čias rozšírenia v roku 2004. Všetky tieto krajiny majú s EÚ špeciálne vzťahy. Samozrejme, Island je dnes formálne krajinou žiadajúcou o vstup a bude zaujímavé pozorovať čo to spraví s Európskym hospodárskym priestorom (EHS) ak sa Island nakoniec rozhodne vstúpiť. Bude totiž veľmi náročné pre EHS naďalej fungovať len s Nórskom a Lichtenštajnskom. Švajčiari rozvinuli veľmi komplikovanú metódu bilaterálnych dohôd, čo tiež značne vyčerpáva obe strany. Oba tieto vzťahy sa budú bezpochyby rozvíjať, ale ak dôjde k pristúpeniu Islandu v roku 2012, mohlo by to otvoriť otázku budúcnosti Európskeho hospodárskeho priestoru.

Ako hodnotíte prístup Európskej komisie počas kontroverzie ohľadne vyhosťovania Rómov z Francúzska a jej rozhodnutie pozastaviť disciplinárne konanie na základe informácií, ktoré z Paríža dostala, pričom sa zamerala len na aplikáciu smernice o slobodnom pohybe a nie na diskriminačný aspekt repatriácií?

Väčšina ľudí v Parlamente, vrátane mňa, rada videla, že komisárka Redingová zobrala úlohu Komisie vážne a to je veľmi dôležité, pretože často prevládal pocit, že s veľkými krajinami sa zaobchádza inak ako s malými a Komisia to doteraz nevyvrátila. Pokiaľ ide o ďalšiu hĺbkovú analýzu som si istá, že moji kolegovia z výboru pre občianske slobody budú sledovať ďalší vývoj.

REKLAMA

REKLAMA