Treba dohodnúť témy, ktoré sa nebudú otvárať

HZDS a SNS robili "takú zlú politku, akú robili", čo nakoniec prospelo SMER-u, hovorí v rozhovore pre EurActiv.sk na margo výsledkov slovenských volieb europoslankyňa za KDH a EĽS Anna Záborská. V novej vládnej koalícii očakáva polarizáciu v hodnotových otázkach.

Záborská new
https://euractiv.sk

Ako hodnotíte výsledok slovenských volieb?

Som potešená, že sa to podarilo a že námaha, ktorá bola vynaložená pred voľbami dosiahla svoj úspech. Určite by som sa bola potešila, keby malo KDH dvojciferný výsledok, ale nakoniec treba, aby bol človek vďačný, kedže hlavný cieľ, aby sa zmenila vláda, sa naplnil. Nebude to jednoduché, je to taká dúhová koalícia na pravej strane volebného spektra. Určite treba hľadať témy, ktoré nás zbližujú a na samom začiatku by sme sa mali dohodnúť o témach, ktoré sa nebudú otvárať.

Aké boli reakcie v rámci EPP na to, že dve z ich členských strán sa budú znovu podieľať na vláde?

Reakcie boli veľmi priaznivé a priateľské, veľa ľudí za mnou prišlo a gratulovalo, pretože aj keď SMK sa do vlády nedostalo, vnímajú to ako celé EPP a ako globálny úspech Európskej ľudovej strany. Aj v rámci frakcie, kde predseda Slovensku pogratuloval. Osobne bolo za mnou veľa kolegov, ktorí sa pýtali ako chystáme novú vládu.

Čím si vysvetľujete, že aj v Českej republike aj na Slovensku v krátkom časovom slede prišlo k výmene vlády za pravicové zoskupenia?

Hlavne na Slovensku počas celého volebného obdobia opozícia fakticky pomenovávala niektoré chyby, ktoré urobila táto vláda a aj kampaň na konci bola veľmi intenzívna. Ja si myslím, že v Českej republike to nebolo celkom rovnaké, pretože v Českej republike môžeme hovoriť o neúspechu sociálnej demokracie, kdežto na Slovensku sa pri 35 percentách tažko dá hovoriť o ich neúspechu. Myslím si však, že 35 % je skôr neúspechom SNS a HZDS, ako úspechom sociálnych demokratov. Kvôli tomu, že tie dve strany v koalícii robili takú zlú politku, akú robili, nakoniec to prospelo SMER-u. Nemyslím si, že by na tom mal nejakú výnimočnú zásluhu premiér Fico, skôr to boli tí dvaja páni, ktorí sa o to pričinili. Okolnosti, ktoré sa vyskytli v záverečnej časti kampane, či už to začalo Gréckom a potom to vyvrcholilo povodňami, skôr pomohli Robertovi Ficovi.

Ako očakávate, že sa zmena vlády prejaví na pozícii Slovenska v hlavných témach, ktoré sa aktuálne riešia na európskej úrovni, či už ide o Grécko, „obranný val“ alebo stratégiu EÚ 2020?

Pokiaľ ide o EÚ 2020, tam by som povedala, že Slovensko zapadne do rámca stratégie hlavne preto, že dve najväčšie strany majú skôr také myslenie, aké predstavuje stratégia 2020. Menej reflektujú sociálne otázky.

Pokiaľ ide o Grécko pokiaľ vláda nezmení svoj názor tam asi nezapadneme ak ten návrh bude v tom zmysle, že Grécku nepomôžeme. Ja mám z toho rozpačitý pocit, pretože dve politické strany, ktoré boli niekedy môžno až slepo otvorené Európe a európskej politike, tie sú proti a KDH, ktoré obyčajne dvakrát meralo, kým raz odstrihlo a pomenovávalo už od začiatku negociačného procesu, to čo sa nám nepáčilo, tak my sme tí, ktorí sme skôr pochopili záväzok, ktorý máme voči krajinám, ktoré sa dostanú do zlej situácie.

Ja som sama zvedavá ako nová vláda vyrieši tento skutočne tvrdý oriešok.

Je pravdepodobné, že Slovensko bude mať za premiérku ženu, čo je minimálne vo Vyšehradskom regióne pomerne nevídaný úkaz. Aký si myslíte, že to môže mať vplyv na politickú kultúru na Slovensku?

Je to nezvyčajné, je to šanca pre ženu, aby ukázala, že ženy sú prínosom, keď sú v politike. V Európskej únii sa veľa hovorí o rozhodovacích postoch, ktoré by mali obsadiť ženy. My tú šancu máme a ja verím, že pani Radičová bude premiérkou, ktorá potvrdí miesto žien na takýchto vysokých postoch. Bola by som nerada, keby to bolo opačne. V takej širokej koalícii bude určite treba veľa porozumenia, veľa diplomacie, veľa ústretovosti a ja dúfam, že sa vyvaruje polarizácie vo vláde. Bolo by veľmi zlé, keby sa na niektorých témach, hlavne ekonomických a sociálnych, vláda polarizovala. To bude jej úloha. Pretože je úplne jasné, že pri hodnotových otázkach polarizácia bude.

Ak sa začneme polarizovať na otázkach finančných, hospodárskych a sociálnych vecí to by bol veľmi zlý signál a tu ja vidím tú úlohu pre ženskú intuíciu, ktorú by ona mohla využiť, aby predišla týmto chvíľam.

KDH málo vo volebnom programe napísané, že chcú „kultivovať európske vedomie“ na Slovensku. Čo presne sa tým myslí?

Určite napríklad medzi nami ako poslancami a vládou a parlamentom na Slovensku neboli vzťahy, ktoré by boli na prínos veci. Keď vidím ako iné štáty komunikujú so svojimi národnými orgánmi a inštitúciami a ako mnohokrát reflektujú do hlasovania, pozmeňujúcich návrhov alebo konečných textov, ktoré sa prerokuvávajú aj svoje národné záujmy, tak by som bola veľmi rada, aby sa tejto oblasti dala väčšia váha na Slovensku. Neviem, či tou kultiváciou mysleli práve toto.

Mňa mrzelo, že sme mnohkrát nemali takú spätnú väzbu zo Slovenska, aká by mala byť. Ja verím, že vzťahy sa hlavne teraz po vstúpení Lisabonskej zmluvy do platnosti, keď majú parlamenty oveľa väčšie právomoci, zintenzívnia. A kedže je tam pomerne krátka doba na to, aby sme zaujali naše národné stanovisko, tak to bude musieť byť veľmi dobre zorganizované.

Nemci sa sťažujú, že termíny, kedy sa môžu vyjadriť sú veľmi krátke, že materiály nie sú k dispozícii načas v národnom jazyku, čo by mala byť podmienka pretože poslanci by to mali vedieť prečítať vo svojom národnom jazyku. Na Slovensku by to malo byť tiež veľmi dobre zorganizované ak nebudeme chcieť ťahať za kratší koniec.

S Lisabonskou zmluvou suvisí aj vytváranie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť. Tu sa viedla diskusia o tom, či má agenda medzinárodného rozvoja byť jej súčasťou alebo nie. Ste aj členkou výboru pre rozvoj, aký je váš názor?

Určite by do nej mala byť začlenená agenda rozvoja, pretože z rozpočtu dáva Európska únia obrovské prostriedky na rozvojovú politiku a tieto prostriedky nie sú vždy využívané efektívne a transparentne. V tejto oblasti by to mohlo len pomôcť.

Je nový Parlament, v zmysle nového zloženia a s Lisabonskou zmluvou v platnosti, sebavedomejší? 

Parlament je sebavedomejší už niekoľkokrát som mala skúsenosť, že Európska komisia si nevie na to zvyknúť a aj tento týždeň sme boli svedkami kategorického odmietnutia zo strany komisárov a nepripustenia minimálnej diskusie. My sme si skôr zvykli na to, že máme tie právomoci než si Komisia a Rada zvykla, že nás musí počúvať.  

REKLAMA

REKLAMA