Vladimír Maňka: Európska únia sa stane proaktívnym partnerom

Vladimír Maňka pripúšta, že pri obhajobe udržateľnosti plnenia kritérií môže naozaj veľkú úlohu zohrať subjektívny pohľad tých, ktorí budú hodnotiť. Slovenský europoslanec za stranu SES hovoril s EurActiv.sk aj o novej sociálnej Európe a rozpočte EÚ.

Vladimir Maňka
https://euractiv.sk
  • Očakávate nejaké problémy v súvislosti s prechodom Slovenska na jednotnú menu euro?

Dôležité bude nielen splniť začiatkom roka 2008 všetky maastrichtské kritériá, ale aj presvedčiť Európsku komisiu, Európsku centrálnu banku, Radu EÚ a aj Európsky parlament o udržateľnosti plnenia týchto kritérií.

Slovensko vo svojej línii argumentov bude žiadať posudzovanie na základe rovnakých princípov, ako v minulosti krajiny, ktoré vstupovali do eurozóny. Pritom sa budeme musieť zaviazať k takým hospodárskym politikám, ktoré zabezpečia dlhodobú makroekonomickú stabilitu.

  • Osem mesiacov po prijatí eura vyletela slovinská inflácia na takmer 4%. Slovinskí partneri nás upozornili, že možno očakávať, že Európska únia bude "viac opatrnejšia" pri posudzovaní udržateľnosti maastrichtských kritérií aj po vstupe Slovenska do eurozóny. Myslíte si, že Slovinsko je pre nás dobrým príkladom a vodítkom v procese prijímania eura?

EÚ od nových členských štátov očakáva, že budú dobiehať ekonomiky vyspelých štátov. Čím rýchlejšie ich budeme dobiehať, tým rýchlejšie budú rásť platy, dôchodky aj ceny. Čím rýchlejšie rastú ceny, tým väčšia je inflácia. Nízka inflácia je pritom jedným z kritérií pre vstup do eurozóny. Preto šéf Európskej centrálnej banky pán Trichet ešte za minulej vlády upozorňoval, aby sa nové členské štáty neponáhľali so vstupom do eurozóny. Najprv si poriešte vnútorné problémy, snažte sa rýchlo rásť a zosilnieť – odkázal. Vysoká inflácia v eurozóne ohrozuje stabilitu spoločnej meny a tým aj jej dôveryhodnosť. Aj preto ECB prísne stráži infláciu v eurozóne. A určite nám bude klásť nepríjemné otázky: na prehrievanie našej ekonomiky, na nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, ktorá môže vyústiť do mzdovej inflácie, na udržateľnosť verejných financií. Budú sa pýtať, ako ovplyvní čerpanie z eurofondov infláciu na Slovensku, ako rastú úvery, ako budú rásť ceny nehnuteľností, ako budú rásť energie – osobitne v súvislosti s odstavením JE Bohunice, kde bývalá vláda nepripravila žiadne náhradné riešenie.

Na Slovensku nie sú zreteľné znaky prehrievania ekonomiky, ako to bolo v Slovinsku. U nás reálny rast produktivity práce je rýchlejší, ako reálny rast miezd, inflácia je na historických minimách, miera úspor domácností mierne rastie, deficit na bežnom účte má klesajúcu tendenciu.

  • Premiér Róbert Fico vyslovil obavu z politických kritérií, teda akýchsi nepísaných pravidiel, ktoré môžu významným spôsobom ovplyvniť vstup Slovenska do eurozóny. Zdieľate podobné obavy?

Splnenie maastrichských kritérií je technická záležitosť. Buď ich splníte, alebo nie. Ale pri obhajobe udržateľnosti plnenia kritérií môže naozaj veľkú úlohu zohrať subjektívny pohľad tých, ktorí budú hodnotiť. Pre túto oblasť nie sú pravidlá jasne písané.

Medzi sociálnymi demokratmi v Európskom parlamente panuje názor, že krajinám, ktoré majú skutočný záujem o vstup do eurozóny, by mal vstup byť umožnený po splnení stanovených ekonomických kritérií. Verím vo férovosť celého procesu.

  • Spoločná európska mena euro je v súčasnosti veľmi silná, stále sa zhodnocuje voči svetovým menám. Niektorí poslanci EP za stranu PES varovali, že súčasná sila meny v kombinácii s krízou na finančných trhoch môžu negatívne ovplyvniť celkový rast. Sú podľa Vás potrebné nejaké silné opatrenia, aby sem predišli prehlbovaniu krízy?

Silnejúca mena je v každom spoločenstve istým rizikom pre exportérov. Napriek silnejúcej mene, krajiny eurozóny nepocítili problémy. Najsilnejšou zbraňou EÚ musia byť nové investície do výskumu a vývoja, inovácií, politiky vzdelávania a ďalších lisabonských priorít. Ďalej moderná organizácia práce a aktívna politika trhu práce. So silným sociálnym dialógom s cieľom pripraviť pracovnú silu na zmeny. Zmeny uskutočniť so súčasným zachovaním dôstojných pracovných a životných podmienok.

  • Ste tieňovým spravodajcom Socialistickej skupiny pre rozpočet EÚ na rok 2008. S akými konkrétnymi návrhmi ste prišli vo Vašej správe? 

Rozpočet EÚ má dve časti: časť Komisia a časť Ostatné oddiely, kam patrí rozpočet Európskeho parlamentu, Dvora audítorov, Rady EÚ, Výboru regiónov, Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru, Európskeho ombudsmana, Európskeho súdneho dvora. Ja zastupujem Európskych sociálnych demokratov na tvorbe rozpočtu práve týchto inštitúcií.

Moje snahy smerovali k tomu, aby sme na jednej strane zabezpečili plnenie všetkých úloh, ktoré od inštitúcií občania očakávajú, na strane druhej aby finančné prostriedky boli využité efektívne. Veci, ktoré nesúvisia s hlavným poslaním inštitúcií, som navrhol z rozpočtu odsunúť preč, čo sa nám aj podarilo. Viac, ako 90 % našich pozmeňovacích návrhov poslanci v pléne aj schválili, čo pokladám za veľký úspech.

  • V čom spočíva Vaša predstava novej „sociálnej Európy“?

Nová cesta vpred je inšpirovaná presvedčivými úspechmi v Európe. Niektoré členské štáty spojili sociálne začlenenie, ekonomickú výkonnosť, udržateľnosť a vysoko kvalifikovanú pracovnú silu na pozadí zdravého a udržateľného verejného sektoru, konkurencieschopného súkromného sektoru a silnej občianskej spoločnosti. Výsledkom je najvyššia kvalita života na svete.

Nesúhlasím s konzervatívnym prístupom, podľa ktorého majú najvyššiu prioritu ekonomické ciele, kým sociálne a environmentálne aspekty musia počkať. Tento prístup je zastaralý a odsúdený na neúspech. Stačí si  pozrieť výsledky najúspešnšjších.

Nová sociálna Európa je založená na hodnotách demokracie, slobody, solidarity, ľudskej dôstojnosti, sociálnej spravodlivosti a rovnosti. Hlavné posolstvo tohto programu je, že nové verejné politiky a nový sociálny dialóg v prospech prosperity, inklúzie a udržateľnosti sú potrebné na vyváženie silných trhových síl, ktoré by ináč viedli k sociálnemu vylúčeniu a degradácii životného prostredia.

Naša budúcnosť by nemala byť založená na konkurencii medzi štátmi, sociálnom či fiškálnom dumpingu. Nebudeme akceptovať rastúce nerovnosti a neistotu u obyvateľov Európy. Zmeny, ktoré sa dejú v spoločnosti a v ekonomike, si vyžadujú nové politické odpovede. Každý jednotlivec by mal byť schopný rozvíjať svoj potenciál v dnešnej Európe a nikto by nemal byť ponechaný vzadu.

Európska únia sa stane proaktívnym partnerom, kde ľudia budú na prvom mieste. Chceme investovať do ľudí. Aby Európska únia stála na sociálnej trhovej ekonomike a nezmenila sa na trhovú spoločnosť.

Presadzujeme stratégiu založenú na troch základných prvkoch Európskej únie: konkurencia medzi podnikmi, spolupráca medzi krajinami a solidarita medzi občanmi.

Ľudia menia svoje pracovné miesta oveľa častejšie ako ich rodičia v minulosti. Nie preto, že je to cieľ sám osebe, ale v dôsledku rýchlejšieho tempa globálnej ekonomiky a technologických zmien. Náš moderný spôsob života sa odohráva v prostredí neustálych zmien.

A tie sa len tak nevytratia. Musíme poskytnúť nové formy zabezpečenia a pripraviť ľudí na to, aby boli schopní čeliť zmenám s dôverou.

Svoju budúcnosť musíme postaviť na istotách pri prebiehajúcich zmenách a  podporovať pritom jednotlivcov pri hľadaní a udržaní si pracovného miesta, pri rýchlom a efektívnom presune z jedného pracovného miesta na iné, zlepšovať schopnosti a zručnosti ľudí počas celého ich pracovného života. Trhy práce sa musia stať inkluzívnymi. Musíme posilniť inštitúcie trhu práce, zdynamizovať ich pri vzájomnom pôsobení verejného a súkromného sektora. Smerodajnými princípmi musia byť sociálny dialóg a spoluzodpovednosť všetkých aktérov.

Progresívne politiky sa v budúcnosti musia zamerať na toto posolstvo: už nedokážeme zaručiť pracovné miesto na celý život – vieme však zaručiť, že v budúcnosti bude viac a lepších pracovných miest, ktoré nahradia pracovné miesta minulosti. Je to o vytváraní podmienok na zabezpečenie zamestnania – nových a lepších pracovných miest počas celého pracovného života. Istota zamestnania v budúcnosti je o využití potenciálu ľudí profitovať zo zmien. Je to o investovaní do ľudí.

  • Ako sa črtá budúcnosť financovania navigačného satelitného systému Galileo?

Projekt Galileo, vďaka mnohým možnostiam využitia, je jednou z priorít Európskeho parlamentu, pretože má potenciál pozitívne ovplyvniť rozvoj výskumu, ako aj mnohých priemyselných odvetví a tak prispieť k hospodárskemu rastu. Túto skutočnosť si uvedomujú aj členské štáty, ale zatiaľ tomuto projektu neposkytli primeranú finančnú podporu. Ako schodné riešenie vnímam návrh, aby financovanie Galilea prebiehalo z komunitných zdrojov a použili sa naň doteraz nevyužité marže z rozpočtu na rok 2007.

  • Zastávate potrebu spoločnej energetickej koncepcie EÚ. Aké by podľa Vás mali byť jej základné východiská?

Len spoločná energetická politika dá EÚ silnejšiu pozíciu voči obchodným partnerom, ktorí sa podieľajú na dodávkach pre európsky trh. Je veľmi dôležité zaistiť dodávku energie v dostatočnom množstve, aby sme sa vyhli riziku energetickej chudoby, ktoré by mohlo ohroziť najmä slabšie vrstvy obyvateľstva. Takisto by mala fungovať solidarita a vzájomná pomoc medzi členskými štátmi EÚ. Dôležité je aj vytváranie rôznorodého energetického portfólia v členských štátoch a využívanie obnoviteľných zdrojov energie v najvyššej možnej miere.

  • Aký je Váš názor na nové prerozdelenie kresiel v Európskom parlamente, je spravodlivé, alebo znevýhodňuje malé krajiny?

Podľa novej, Reformnej zmluvy sa právomoci Európskeho parlamentu značne rozšíria na ďalšie oblasti.

Slovensko bude mať v novom volebnom období v Bruseli 13 poslancov. Návrh nového prerozdelenia pokladám za spravodlivejší. Menšie krajiny budú mať silnejší hlas vzhľadom na počet obyvateľov, ktorý zastupujú.

  • Parlament spolu so schválením nového prerozdelenia vyzval, aby sa tiež preskúmala možnosť volenia časti poslancov podľa nadnárodného zoznamu, pretože by to podľa ich názoru mohlo prispieť k vytvoreniu "skutočne európskeho rozmeru." Bude podľa Vás jednotná celoeurópska kandidátka raz realitou?

Európsky rozmer kandidátskych listín je síce myšlienka, ktorá naozaj podporuje európsku integráciu, ale neviem si veľmi dobre predstaviť jej uplatňovanie v praxi. Za politikov by totiž mali hovoriť výsledky ich práce, ktoré sú oveľa lepšie viditeľné na lokálnej alebo národnej úrovni.

  • Európsky ombudsman vyzval EP, aby verejnosti sprístupnil informácie týkajúce sa využívania diét europoslancami. Myslíte si, že verejnosť má na takéto informácie nárok?

Ak zamestnanec akejkoľvek inštitúcie na Slovensku vykoná pracovnú cestu, zamestnávateľ mu podľa zákona vyplatí diéty. Poslancom EP diéty slúžia na úhradu ubytovania v Bruseli a Štrasburgu a ako príspevok na stravu. Diéty poslanec nedostáva v čase, keď sa nezúčastní na zasadnutí orgánov EP. Rozpočet všetkých inštitúcií, vrátane Európskeho parlamentu, je dostupný verejnosti a uvádza sa v ňom výška jednotlivých príspevkov.

  • Aké budú Vaše najbližšie kroky v rokovaniach medzi Smerom a Stranou európskych socialistov?

Želaním oboch strán je viesť intenzívny vzájomný dialóg a zabezpečiť včasnú a dostatočnú výmenu informácií. Tento dialóg bude prebiehať na dvoch úrovniach: po straníckej línii a v rámci Frakcie SES v Európskom parlamente.

Vo frakcii sa vytvorila nová pracovná skupina pod vedením viceprezidenta frakcie Hannesa Swobodu, ktorej členom som aj ja. Táto pracovná skupina mala zatiaľ dve zasadnutia a v druhej polovici novembra pripravuje pracovnú cestu na Slovensko, kde chce priamo v teréne preskúmať situáciu národnostných menšín.

  • Monika Flašíková-Beňová uviedla, že slovenská vláda sa v zahraničnej politike správa konzervatívne a je menej kozmopolitná ako iné sociálnodemokratické vlády. Vnímate to podobne?

Orientácia zahraničnej politiky SR je sčasti daná našim členstvom v EÚ a NATO. Cieľom zahraničnej politiky Slovenska je podľa môjho názoru predovšetkým vyváženosť a dlhodobé opatrenia. Slovensko sa snaží byť stabilným partnerom a plniť si svoje medzinárodné záväzky. Posilnenie ekonomického rozmeru diplomacie a rozširovanie ekonomických záujmov Slovenska vnímam pozitívne.

  • Čo hovoríte na kritiku budúcoročného rozpočtu SR? Vraj šetrí menej ako by za súčasného rastu ekonomiky mohol….

Vysoký ekonomický rast na Slovensku pramení hlavne z exportu a investícií, ktoré neprinášajú výrazné dodatočné daňové príjmy do štátneho rozpočtu. Platí pravidlo, že aj pri vyššom príjme štátneho rozpočtu sa jeho výdavky môžu zvýšiť maximálne o 1%.  To znamená, že dodatočné príjmy štátneho rozpočtu, ktoré presiahnu túto hranicu, budú slúžiť na znižovanie deficitu verejnej správy. Vyšší rastový potenciál sa preto pretaví do zmenšovania deficitu verejných financií.

  • Robert Fico na diskusnom fóre Hospodársky klub povedal, že „akcelerátorom ekonomického rastu na Slovensku“ má byť verejný sektor, a že jeho rozvoj chce vláda uprednostňovať pred súkromným podnikaním." Súhlasíte?

Najkonkurencieschopnejšie ekonomiky s najväčšou kvalitou života na svete a najmenším rizikom chudoby, majú silné verejné sektory. Pod vedením transparentnej a zodpovednej vlády verejný sektor dokáže pôsobiť ako motor rozvoja a sociálneho začlenenia. Toto je základný komponent novej sociálnej Európy. S rozpočtami vlád pohybujúcimi sa v rozpätí od 33 % do 55 % HDP verejný sektor v Európe jasne zohráva poprednú úlohu pri výrobe tovarov a služieb, v hospodárstve a v spoločnosti. V tomto význame je verejný sektor chrbtovou kosťou európskych spoločností.

Existuje určitá súvzťažnosť medzi silným, moderným verejným sektorom na jednej strane a nízkou mierou chudoby a vysokou mierou zamestnanosti na strane druhej. Verejný sektor musí v budúcnosti zohrávať kľúčovú úlohu v posilňovaní schopnosti inovovať, reštrukturalizovať a rozdeľovať prostriedky na účely rastu a zamestnanosti, udržateľnosti a sociálnej inklúzie v Európe.

Úloha verejného sektora musí spočívať v podpore koherentnosti a rovnakého prístupu občanov k verejným službám, prehlbovaní rovnosti príležitostí, pôsobení ako základ solidarity a začleňovania, podpore sociálnej spravodlivosti, slobody a ľudskej dôstojnosti. Navyše môže verejný sektor zohrať úlohu pri stimulovaní zdravého podnikateľského prostredia a pôsobiť aj ako priekopník pri vyvíjaní nových technológií a odvetví. Preto by sa verejný sektor mal stať dynamickým faktorom, ktorý bude podnecovať pokrok v spoločnosti a hospodárstve.

REKLAMA

REKLAMA