Európsky pracovný trh potrebuje sociálny dialóg

"EÚ nebude schopná v dlhodobom horizonte zabezpečiť rast a blahobyt, ak bude súťaž založená iba na schopnosti firiem nájsť pre seba výhodnejšie prostredie v pracovných podmienkach jednotlivých štátov," tvrdí nemecká europoslankyňa Nadja Hirsch (frakcia ALDE) v rozhovore pre maďarský EurActiv.

Nadja Hirsch
https://euractiv.sk

Čo očakávate od otvorenia nemeckého trhu práce pre krajiny, ktoré vstúpili do EÚ v roku 2004?

Otvorenie trhu ôsmim východoeurópskym krajinám EÚ je pre nás veľkou príležitosťou. Nemecko trpí nedostatkom kvalifikovanej pracovnej sily. Podľa analýzy Spolkového úradu práce sa predpokladá, že do roku 2025 klesne počet práceschopného obyvateľstva o 6,5 milóna na 38,1 milióna. Tento výpadok nemôže byť nahradený lepším vzdelaním, zlepšením integrácie žien alebo predĺžením aktívneho veku. Potrebujeme aj ľudí z iných krajín.

Uskutočnili sa nejaké špeciálne opatrenia ako prípravu na otvorenie nemeckého pracovného trhu?

Nie je to tak, že by otvorenie pracovného trhu prišlo ako prekvapenie. Nemecko, spolu s Rakúskom, uzavrelo svoj pracovný trh pre najdlhžšiu možnú dobu: sedem rokov.

Článok 45 Zmluvy o fungovaní EÚ hovorí jasne, že „sloboda pohybu musí obsahovať zrušenie diskrimácie na národnej báze medzi pracovníkmi členských štátov, ktorá sa týka zamestnania, odmeny a ďalšých záležitostí, ktoré súvisia s prácou a zamestnaním“.

Nemecko malo sedem rokov, aby vyhovelo týmto požiadavkám, a podľa toho adaptovalo svoju národnú legislatívu.

Západné krajiny zaviedli na svojich pracovných trhoch také atypické veci ako sú agentúrna práca, dočasné zamestnanie alebo vyslaní pracovníci. Ako znie poučenie z týchto opatrení?

Na základe smernice EÚ, vyslaní pracovníci sú zamestnaní a pracujú podľa podmienok danej krajiny, kde pracujú. Okrem toho, v niektorých sektoroch, ako stavebníctvo a opatrovateľstvo, zahraničné firmy musia pri vysielaní svojich pracovníkov do zahraničia dodržiavať minimálnu úroveň štandardov.

To slúži tomu, aby vyslaní pracovníci boli zamestnaní na základe tých istých podmienok ako pracovníci v danej krajine. Cieľová krajina musí zase na oplátku zabezpečiť, aby práca bola kompletne v súlade s ich štandardami v oblasti bezpečnosti, zdravia, atď. Zakázaný je aj mzdový dumping.

Smernica EÚ o dočasných agentúrnych pracovníkoch sleduje v podstate ten istý cieľ keď ide o zamestnancov pracujúcich prostredníctvom pracovných agentúr. Tiež by mali byť platení a zamestnávaní na základe tých istých podmienok ako zamestnanci v ostatných podnikoch.

Poučenie znie, že EÚ nebude schopná v dlhodobom horizonte zabezpečiť rast a blahobyt, ak bude súťaž založená iba na schopnosti spoločností nájsť pre seba výhodnejšie prostredie v pracovných podmienkach jednotlivých štátov. Rýchla implementácia smerníc je nutná vo všetkých členských krajinách. Hlavným cieľom je zlepšiť kvalitu života a životné podmienky pre všetkých občanov EÚ.

Ako vyzerá politická diskusia o implementácii smernice o agentúrnej práci, ktorá bude má byť tento rok transponovaná do národných zákonníkov práce? Ako sú sociálni partneri v Nemecku na toto pripravení, hlavne o oblasti kolektívnych zmlúv?

Na základe tohto nariadenia budú sezónni pracovníci zamestnaní pod rovnakými podmienkami ako pracovníci priamo najatí podnikmi. Princíp je založený na rovnakom zaobchádzaní a rovnakých platoch, ktoré tvoria nulovú diskrimináciu.

Smernica bola prijatá v roku 2008 a je potrebné, aby bola implementovaná do národnej legislatívy do 5. decembra 2011.

V Nemecku bola sezónna práca hlavnou témou niektorých diskusií. Sezónni pracovníci by sa mali snažiť nájsť si trvalú prácu, lenže často sa nachádzajú v situácii, kde menia jednu dočasnú prácu za druhú.

Od 1. mája 2011 v Nemecku platí minimálna mzda pre sezónnych pracovníkov, ktorá ale môže byť nahradená kolektívnou zmluvou. Nemecko momentálne zvažuje, či minimálna mzda bude stanovená aj v iných sektoroch. Niektoré návrhy uprednostňujú prístup sektor po sektore, v ktorom by boli zaradené také sektory, ktoré nie sú pokryté kolektívnymi zmluvami.

Ako liberálna europoslankyňa, ako si predstavujete európsky trh práce o 10 rokov, najmä s ohľadom na sociálny dialóg, reguláciu a rôzne zmluvné dohody?

Verím, že sociálny dialóg sa stane ešte dôležitejším, hlavne ak ide o pracovné podmienky, sociálnu istotu, sociálnu ochranu pracovníkov, kolektívne záujmy zamestnancov a zamestnávateľov, rovnaké príležitosti pre ženy a mužov v pracovnom prostredí a o boj proti sociálnemu vyčleneniu. Toto sú sféry, v ktorých EÚ môže najviac podporovať členské štáty. 

S ohľadom na reguláciu a zmluvné dohody, je dôležité, aby sme si uvedomovali, že sociálna politika  je väčšinou zodpovednosťou členských krajín. Otvorená metóda koordinácie dovoľuje členským štátom spolupracovať, avšak cieľom nikdy nebolo zharmonizovať sociálnu politiku. Treba rešpektovať tieto princípy, pretože to je dôležite na teraz ale aj do budúcnosti.

Pozadie

Nadja Hirsch vyštudovala psychológiu a je vyškolenou mediátorkou. Pracovala dlhé roky ako členka Rady mesta Mníchov. V Európskom parlamente zastupuje liberálov a je členkou výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, výboru pre kultúru a vzdelávanie a výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci.

Hovorila s Ritou Kiss z maďarského EurActivu.

REKLAMA

REKLAMA