Najlepší starosta sveta: Priznať práva cudzincom rozširuje našu slobodu

Z mesta so zlou povesťou a vysokou podporou krajnej pravice urobil za 15 rokov svetový príklad multikultúrneho spolužitia. Ocenený starosta belgického mesta Mechelen BART SOMERS v rozhovore pre EurActiv.sk rozpráva o tom, ako sa dá zmeniť mentalita celého mesta, kde dnes žije 138 národností.


Belgičan Bart Somers je liberálny politik, starosta flámskeho mesta Mechelen. V rokoch 2003-2004 bol predsedom flámskej vlády. Od roku 2004 liberálom (Open-VLD) šéfoval, v roku 2009 ho vystriedal Guy Verhofstadt. Momentálne tiež vedie delegáciu ALDE (európski liberáli) vo Výbore regiónov EÚ. Vo februári 2017 získal cenu ako najlepší starosta na svete za rok 2016.


 

Aké mesto je Mechelen?

Keď som bol chlapec tiež to bolo monokultúrne mesto. Bola tu len malá skupina Španielov. Dnes má mesto 86 tisíc obyvateľov (približne veľkosť Žiliny – pozn. red.), 138 rôznych národností. Každé tretie dieťa, ktoré sa tu narodí, má cudzí pôvod, každý piaty obyvateľ je moslim. Sme mesto s druhou najväčšou marockou populáciou vo Flámsku, s najväčšou sýrskou, či arménskou populáciou. Máme ľudí z východnej Európy, Afriky, Latinskej Ameriky. Teraz prichádzajú Indovia. Je to mimoriadne rôznorodé mesto.

Pred 15 rokmi malo veľmi zlú povesť. Bolo špinavé, s vysokou kriminalitou a polarizovanou spoločnosťou. Krajná pravica mala 30 % podporu. Teraz je Mechelen príkladom pre mnoho miest v Belgicku a susedných krajín. Je čisté, príjemné, bezpečné a otvorené. Extrémna pravica stratila podporu.

Ako veľmi oslabila?

Teraz majú menej než 10 %. V rokoch 2003-2004 to bolo 33 %. Kriminalita je nízka, polarizácia tiež a najlepší údaj, ktorý to ilustruje je, že kým z Bruselu odišlo bojovať do Sýrie po boku Daíš (tzv. Islamský štát) 2000 ľudí, z Antwerp 100, z mesta, ktoré je od Mechelenu vzdialené 12 km, 28 ľudí, od nás neodišiel nikto. Máme 15 tisíc moslimov, väčšina je z Maroka, čo je skupina, ktorá je najviac náchylná podľahnúť radikalizácii, o ktorú sa snaží Daíš.

Čo sa teda zmenilo za posledných 15 rokov?

Starostom som sa stal v roku 2001, v tom čase ako mladík a ako prvý liberál. Začali sme myslieť netradične, robiť pragmatické veci na dobrovoľnej báze.

 

BEZPEČNOSŤ AKO SOCIÁLNA POLITIKA

 

Mechelen

Čo bola prvá vec, ktorú ste začali riešiť?

Bezpečnosť. Ak sa ľudia boja, ak na uliciach vládnu drogoví díleri a deti vyrastajú na špinavých uliciach a špinavých školách, bez miesta na hranie, a kde sú vzormi zlí chlapci, polícia je nepriateľ a platia zákony džungle, nemôžete očakávať, že sa ľudia stanú skutočnými občanmi a že si osvoja hodnoty spoločnosti a rešpekt voči nim. Pre mňa bolo riešenie bezpečnosti v podstate sociálnou politikou. Ľudia nebudú nikdy otvorení mnohorakosti, ak žijú v štvrti, kde sa boja.

Ako toto riešenie bezpečnosti vyzeralo? Viac policajtov v uliciach?

Viac policajtov, kamier, ale hlavne omnoho viac prevencie. Nemôžete získať mesto a mysle ľudí len s represiou. Poslať policajtov, kde treba je jednoduché. Niekedy sme išli cestou nulovej tolerancie a boli sme prísni, pretože čím viac rôznorodosti máte v meste o to viac rešpektu je potrebného vo verejnom priestore. Jasné pravidlá, ktoré každý rešpektuje sú začiatok príbehu. Potom prichádza prevencia.

Ako sa dá robiť prevencia v už aj tak problematickom meste?

Máme napríklad projekt, ktorý voláme Starší brat. Na každom ihrisku v meste počas školských prázdnin je jeden chalan zo štvrte, asi 18-19 ročný, často sám imigrant alebo ich potomok, ktorého úlohou je mať na tom ihrisku istý sociálny dohľad. Sám teda začína rozmýšľať, že sú tu nejaké pravidlá a že je treba rešpektovať susedov. Hovorí deckám, že o 10 sa majú stíšiť, lebo susedia chcú späť, alebo, aby ihrisko nerozbíjali, pretože je spoločné. Cíti, že je účasťou komunity a mesta a že sú tu nejaké pravidlá.

Kto teda predstavuje mesto pre deti, ktoré tam trávia čas? Nie je to biely policajt, je to ich bratranec, alebo chalan „odnaproti“. Pravidlá prichádzajú od niekoho, s kým sa vedia identifikovať.

Platí ho za to mesto?

Áno, vie si tak privyrobiť. Je to ale len jeden z asi 20 projektov, ktoré máme. V inej štvrti napríklad bola skupina mladíkov, ktorí robili problémy, iritovali ľudí každý deň. Požiadali sme teda ich otcov, aby po večeroch hliadkovali, pretože sú to ich deti, ich zodpovednosť. Zároveň to vytvára spoločenskú zodpovednosť.

Boli títo otcovia ochotní do toho ísť?

Nuž, musíte mať ako starosta autoritu, aby ste ich presvedčili. Povedal som im, že inak tam bude musieť prísť polícia a budú pokuty. Povedal som im, že zriadime miesto, kde bude čaj a káva, kde si môžu dať pri obchôdzkach prestávku. Robili to pár mesiacov a to stačilo, lebo to zmenilo mentalitu tej štvrte.

V inom projekte sme sa venovali recidivujúcim delikventom. Sú to 16-ročné decká, ktoré sa dopúšťali vandalizmu, lietali v drogách, opakovane sa objavovali na súde pre mladistvých, dostali pokutu, vyšli odtiaľ a všetko začalo odznova. V rámci špeciálneho programu sme povedali – stačilo, ak sa ešte raz niečoho dopustíte, tolerancia skončí. Na druhej strane sme ale pracovali so školami a zamestnávateľmi. Tieto decká mali psychologické problémy, problémy doma. Musíte im dať aj nejakú budúcnosť. Vždy tam musí byť aj nejaký cukor, nie len bič.

Vo veľkých mestách vidím štvrte, kde vidíte, že to musí skončiť zle. Tam, kde štvrte ovládajú kriminálnici, budú nasledovať extrémisti a teroristi.

 

PRISPÔSOBIŤ SA MUSIA VŠETCI

 

Bezpečnosť bola teda prvá vec, čo sú ďalšie?

Inkluzívna spoločnosť. Potrebujeme v meste nový príbeh. Ľudia väčšinou hovoria – tí, ktorí prichádzajú sú vítaní, ale musia sa prispôsobiť, musia sa stať úplne súčasťou našej spoločnosti. Ale ako to poviete niekomu z tretej generácie? Niekomu, koho rodičia sa narodili v Mechelene a kto doma hovorí holandsky? Je moslim, ale je tiež súčasťou spoločnosti. Je to tiež ich mesto. Ja hovorím, že sa všetci musíme adaptovať na novú realitu mnohorakosti. Musíme sa všetci navzájom vnímať ako obyvatelia toho istého mesta.

Ako to ale konkrétne dosiahnuť?

Máme v Belgicku tradičné nadrozmerné bábky, obrov. Je to tradícia z 16. storočia, súčasť nášho dedičstva a symbol mesta. Mali sme v Mechelene štyri. Otca, matku a dve deti. Teraz máme šesť, pridali sme jednu čiernu a jednu hnedú, aby deti videli, že je to aj ich mesto.

Pred dvoma rokmi sme si pripomenuli začiatok masovej migrácie do Belgicka, ktorá začala 1964 s prichádzajúcou lacnou pracovnou silou z Maroka. Vystavili sme 128 fotografií občanov Mechelenu rôznych národností a povedali sme, že toto je, kto sme, a že to nie je problém, ale výhoda.

 

3429287446_47d2381711_o

Po útokoch na bruselskom letisku som išiel v piatok do mešity. Ako starosta som tam prehovoril pred bohoslužbou o tom, že som tu preto, lebo si uvedomujem, že moslimovia sú dvojnásobné obete. Jednak ako občania, ktorí sa boja teroristov a tiež ako moslimovia, pretože teroristi robia z ich náboženskej identity niečo barbarské. Povedal som, že sa mi to nepáči a že sú občania môjho mesta a ja nebudem akceptovať, ak ich niekto napáda. Takéto veci posilňujú vzťah ľudí k mestu.

NEVIDÍM SKUPINY, VIDÍM ĽUDÍ

Ako riešite problém segregovaných štvrtí?

Máme prísnu politiku zameranú proti vytváraniu get. A to ani bielych. Ak sú ľudia oddelení fyzicky, je to tak aj mentálne. Investoval som do toho, aby k tomu nedochádzalo, investovali sme do chudobných štvrtí, aby boli znova atraktívne aj pre strednú triedu. Jej príslušníci potom začnú organizovať život, pretože na to majú sociálny kapitál – napríklad urobia párty pre susedov, alebo riešia veci so mnou ako so starostom. Pozvú chudobnejších spolužiakov svojich detí domov, aby si spolu robili úlohy. Vytvára to podmienky na vertikálnu sociálnu mobilitu smerom nahor.

Snažíme sa o to aj v športových kluboch a v školách. Ak máme školu, kde sú len deti imigrantov a bieli rodičia majú povedzme obavy, že sa tam ich dieťa nebude cítiť dobre, nájdem ďalších 15 bielych detí a všetci sú spokojní. Takisto ak sú elitné biele školy, tlačím na nich, aby sa viac snažili prijať aj deti s iným pôvodom.

To, čo popisujete je ale vaša osobná vysoká dennodenná angažovanosť v situáciách jednotlivých ľudí.

Každý deň po 15 rokov. Najdôležitejšie je nerobiť tú chybu, že uvažujete o ľuďoch ako o skupinách.

Môžete to rozviesť?

Stará ľavica hovorí, že moslimovia/migranti sú obete. Stará pravica hovorí, že sú problém. Problematizujú ľudí, pretože sú súčasťou skupiny. Ja som nikdy na ulici nevidel skupinu, vidím len ľudské bytosti. Všetci z nich majú mnoho identít. Sú Belgičania, Maročania, moslimovia, majú radi futbal, majú dieťa v škole, sú manželmi, manželkami. Ak ich redukujeme na jednu identitu, je to presne to, čo robí Daíš. V ich svete sú len moslimovia a nemoslimovia. V mojom meste žije 86 tisíc rôznych jednotlivcov.

Neuplatňujete teda komunitný prístup?  

Myslenie v kategóriách komunít môže byť problém. Ak je nejaký problém s dieťaťom na ulici, niektorí by išli za tzv. lídrom komunity, imámom alebo niekým takým. Ja hovorím s tými deťmi alebo s ich rodičmi. Nezaujíma ma komunita, lebo tá nemá za toto konkrétne dieťa žiadnu zodpovednosť. Rešpektujem komunity, ale pracujem s ľuďmi.

Z ľudí, ktorí majú cudzí pôvod sa nám tu začína tvoriť stredná trieda. Máme doktorov, právnikov, novinárov, zdravotné sestry. No stará ľavica to nevidí. Migranti sú pre nich nový proletariát. Prečo to nevidí? Lebo ak sú migranti úspešní, ich príbeh už nesedí. Potrebujeme túto strednú triedu, pretože sú vzorom.

 

LIBERÁLNE HODNOTY

 

Bart Somers

V strednej a východnej Európe je diskusia o migrantoch a utečencoch do veľkej miery spájaná s potrebou „ochrany európskych hodnôt“. Vy zrejme nemáte pocit, že sú nejako ohrozené.

Základné západné hodnoty sú niekedy vo východnej Európe citlivou témou. Ako aj mnohorakosť ako taká. Spoločnosť musíme postaviť na našich západných hodnotách – rovnosť mužov a žien, sloboda slova, vláda zákona. Potrebujeme ich všetky. Čo je ale najdôležitejšia západná hodnota? Čo je tým jadrom?

Je to prísľub, že ak zo seba vydáte to najlepšie, ak tvrdo pracujete a využívate svoje nadania budete mať lepší život a budú ho mať aj vaše deti. Čo ničí tento západný sen? Diskriminácia a rasizmus. Je to iracionálna vec, ktorá uzamkýna ľudí na spodku sociálneho rebríčka. Diskriminácia a rasizmus je veľmi “anti-západný” spôsob myslenia. Naopak myšlienka nediskriminácie je kľúčový západný koncept.

Ľudia zvyknú hovoriť, že musíme ochraňovať slobodu slova. Ako to robíme? Zakážeme slobodu slova pre iných. Buďme dôslední! Vo Francúzsku hovoria, že ak nosíte burkini nie ste slobodná. To je totalitárne myslenie. Ešte zvláštnejšie je, že tých “neslobodných” za to ideme potrestať. Moja 78-ročná mama, ktorá sa na pláži zahaľuje, tam už nebude môcť ísť.

Som si istý, že keď Voltaire a Rousseau rozmýšľali nad našim novým modelom civilizácie, jedlo a oblečenie, neboli prvá vec, ktorú riešili.

Veľký faktor, nie len vo východnej Európe, je asi strach zo zmien v spoločnosti. Čo s ním?

Veľa ľudí hovorí, že migranti sú v poriadku, ale nebudeme nič kvôli nim meniť, žiadne tradície, nič. To je presne spôsob, akým rozmýšľa o svete Daíš. Hovoria, že od času Mohameda sa svet nesmie zmeniť. Aj my v Európe zabúdame, že naše spoločnosti sa vždy menili. A to preto, že sú založené na základnej hodnote, na slobode. Na tom, že diskutujeme o našej spoločnosti. Je tu jedna skupina, ktorá zmenila našu spoločnosť najviac. To ako sa správame, ako konáme, čo robíme, naše tradície. Veľmi nás to vtedy hnevalo. Viete kto?

Mám tušenie…

Ženy. Ženská emancipácia. Žiadali práva nie proti západným hodnotám, ale na ich základe! Žiadali rovnaké miesto v spoločnosti a my muži sme sa museli zmeniť. Teraz sme na tom lepšie. Rovnaké je to s homosexuálmi. Niektorí hovoria – homosexuálne manželstvo zníži hodnotu môjho manželstva. Je to tak preto, že sme sa zasekli v argumentácii na báze hry s nulovým súčtom. Muži si mysleli, že ak ženy dostanú práva, oni o ne prídu. Nie, ženy získali a my sme nič nestratili, akurát sa sloboda rozšírila.

Žijeme v nebezpečných časoch, kedy populisti vykrikujú a menia naše liberálne hodnoty na totalitárne. Nacisti, komunisti, všetci hovorili o slobode svojim zvráteným spôsobom. Musíme stále vysvetľovať, že sa mýlia.

Daíš nemôže vyhrať a vie to. Jediné, čo môžu je nás vyprovokovať, aby sme povedali, že moslimovia sú tým nepriateľom. Až potom začnú verbovať skutočné počty prívržencov.

 

4117505480_87ed353bd3_o

Z vášho mesta sa nepripojil k Daíš nikto. Ste autorom správy Výboru regiónov EÚ k téme deradikalizácie. Existujú tu nejaké zaručené postupy?

Je to veľmi náročné. Stojí to veľa peňazí a času a úspech nikdy nie je zaručený. Byť zradikalizovaný je ako droga. Ak máte takýchto ľudí nadkritické množstvo, stáva sa veľmi ťažké kontrolovať ich policajnými nástrojmi. Preto tomu musíme predchádzať. Jediná úroveň, ktorá je toho schopná je miestna. Potrebujete rozvíjať občianstvo. Nie je to náboženský boj, je to ideologický boj o srdcia a mysle mladých ľudí. Potrebujete naratív, inkluzívny prístup, boj proti diskriminácii a byť dôslední v hodnotách. V mojom meste tiež dochádza k radikalizácii, ale rodičia týchto mladých ľudí vo veľmi rannom štádiu prídu za mnou alebo za políciou s tým, že ich dieťa začína mať zvláštne nápady, Je to preto, že v nás majú dôveru. Väčšina týchto chlapcov nechodí do mešity, pijú alkohol, zabávajú sa s dievčatami, skôr majú problémy s identitou.

Nie je ale extrémne ťažké mať takýto vysoko konštruktívny prístup na miestnej úrovni ak je nálada na národnej úrovni úplne iná, až nepriateľská k cudzincom?

To je samozrejme problém, ale aj tak. Máme to čiastočne aj v Belgicku. Atmosféra v mojom meste je ale kľúčová. Otvorený prístup a diverzita je súčasťou hrdej identity obyvateľov mesta Mechelen. Sme hrdí na to, že od nás nikto do Sýrie bojovať neodišiel. Je to naša spoločná zásluha.

Snažím sa podporovať, aby naši moslimovia rozprávali iný príbeh. Príbeh iného islamu. Islamu z Córdoby, islamu filozofa Averroa, ktorý už v 12. storočí povedal, že sú dve cesty k poznaniu pravdy. Jedna je rozumom, racionálna a druhá je cez svätú knihu. A to, že ak je medzi týmito dvoma konflikt, rozum má prednosť. V našej kresťanskej tradícii sv. Augustín v 5. storočí hovoril, že ak rozum hovorí niečo iné, rozum sa mýli. Väčšina Európanov by dnes skôr súhlasila s Averroom.

V mojom meste je mnoho ľudí, ktorí hovoria, že sú hrdí moslimovia, ale aj hrdí Európania. Nevidia v tom konflikt a majú po krk tých, ktorí z časti ich identity robia barbarskú ideológiu.

Sloboda a mnohorakosť sú dve strany tej istej mince. Ak budeme my dôslední v potláčaní diskriminácie a dôslední vo svojich hodnotách, ľudia si dobrovoľne vyberú túto formu spoločnosti.

 

  • Kleopator

    Ak sa niekto správa ako idiot, vypadá ako idiot, čo to bude? Génius?-)))

  • patisk009

    Odporúčam nasťahovať debilovi z Belgicka 2-3 rodinky z krajiny neobmedzených možností – zo Slovenska, tých čo sú schopní pracovať, vzdelávať sa – teda po cigánsky – daj, daj, daj, známych to parazitov, a nedať debilovi možnosť sa “oslobodiť” od nich.

REKLAMA

REKLAMA