Oľga Pietruchová: Ženy postihuje chudoba častejšie a tvrdšie

Nový vládny materiál analyzuje rodový rozmer chudoby, najmä to, ako postihuje ženy a ako sa prekrýva s ďalšími faktormi - vekom či etnicitou.

Oľga Pietruchová je riaditeľkou odboru pre rodovú rovnosť a rovnosť príležitostí na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny SR. 

 

Na vládu smeruje budúci týždeň materiál „Súhrnná správa o stave rodovej rovnosti na Slovensku za rok 2016“. Prečo padlo rozhodnutie v rámci nej špeciálne analyzovať rodový rozmer chudoby?

Predkladaná správa je v poradí už deviatou správou, pričom každý rok sa snažíme analyticky zamerať na nejakú špecifickú oblasť rodovej (ne)rovnosti. Správa je tento rok zameraná na mapovanie kľúčovej udalosti v roku 2016 – slovenského predsedníctva v Rade Európskej únie, konkrétne súvisiacich aktivít, podujatí a iniciatív v rámci podpory rodovej rovnosti a rovnosti príležitostí.

Jedným z najdôležitejších výstupov bola správa „Chudoba, rod a prelínajúce sa nerovnosti v EÚ“, ktorú na základe žiadosti slovenského predsedníctva vypracoval Európsky inštitút pre rodovú rovnosť (EIGE). Správa za rok 2016 je preto venovaná implementovaniu Pekinskej akčnej platformy členskými štátmi EÚ v oblasti „Ženy a chudoba“, a to vývoj situácie v rokoch 2007 až 2014, ako aj postaveniu SR v kontexte EÚ.

Prečo je dôležité hovoriť o rodovom rozmere chudoby?

Chudoba predstavuje globálny problém, pričom faktory pôsobiace na vznik rizika ohrozenia chudobou sú rôznorodé, čo komplikuje aj jej meranie. Chudoba má nesporne aj rodový rozmer, keďže riziko chudoby sa u mužov a žien líši a je výsledkom odlišných kombinácií faktorov.

Riziko chudoby hrozí najmä skupinám žien s osobitnými potrebami, ako sú ženy so zdravotným postihnutím, staršie ženy a matky samoživiteľky, ktoré bez partnera vychovávajú dieťa (najmä osamelé matky a vdovy, ktoré sa starajú o nezaopatrené deti), ako aj skupiny s najvyšším rizikom vylúčenia, ako sú rómske ženy, ktoré podľa tradície vykonávajú domáce a opatrovateľské práce výlučne samy, v dôsledku čoho predčasne ukončujú vzdelávanie a opúšťajú zamestnanie, ďalej migrantky a prisťahovalkyne. V uvedených prípadoch ide o viacnásobné znevýhodnenie, a to z hľadiska rodu, ako aj ďalšieho z uvedených faktorov a odráža sa aj v limitovaných možnostiach takýchto žien na uplatnenie sa na trhu práce.

V neposlednom rade je nutné spomenúť ďalší súvisiaci jav – tzv. „feminizáciu chudoby“. O feminizácii chudoby hovoríme práve preto, že ženy postihuje chudoba častejšie ako mužov a v ich prípade má závažnejšie následky než u mužov. Aplikovanie rodovej analýzy pri meraní a skúmaní chudoby a navrhovaní opatrení pre jej elimináciu, je preto nevyhnutnosťou.

Správa tak prináša jednak rodovú analýzu, ako aj analýzu vzájomného pôsobenia (intersekcionality) rodu s ďalšími sociálnymi faktormi (vek, etnicita, zdravotné znevýhodnenie a pod.) a zdôrazňuje situáciu v SR v porovnaní s členskými krajinami EÚ.

Ako pre účely verejnej politiky meriame chudobu? Na Slovensku a v EÚ?

Kvantitatívne vyjadrenie chudoby je merané cez jednotné indikátory, a to „miera rizika ohrozenia chudobou“ resp. na úrovni EÚ stratégie 2020 je to  „miera rizika ohrozenia chudobou alebo sociálnym vylúčením“. Tieto sa odvíjajú od dosahovania príjmu na úrovni pod 60% mediánu v danej krajine. Ďalšie relevantné indikátory sú aj „miera závažnej materiálnej deprivácie“ a „miera nízkej pracovnej intenzity“. ŠÚ SR v tomto kontexte prezentoval tzv. agregovaný indikátor chudoby alebo sociálneho vylúčenia predstavujúci súčet všetkých vzájomných prienikov troch čiastkových indikátorov:

 

indikator chudoby

 

Ako je na tom v tomto ukazovateli Slovensko v porovnaní s EÚ?  

Správa v prvom rade potvrdila vyššiu mieru rizika chudoby u žien, a to počas celého životného cyklu, tak v EÚ ako aj na Slovensku. Príčinou tohto javu sú predovšetkým rodové nerovnosti na trhu práce, ktoré sa prejavujú najmä v nižšej priemernej miere zamestnanosti žien z dôvodu starostlivosti o rodinu a domácnosť, v ich častejšom zamestnávaní na čiastočný či skrátený pracovný úväzok, v podobe rodového mzdového rozdielu či horizontálnej a vertikálnej rodovej segregácie.

Približne pätina žien, ktoré žijú na hranici sociálneho vylúčenia alebo chudoby je mimo pracovného trhu v dôsledku starostlivosti o domácnosť a závislé osoby v rámci rodiny. Ženy v mnohých prípadoch nemajú dostatočný príjem pre prípady núdze a udržať domácnosť nad hranicou chudoby pre ne môže byť veľmi náročné. Tieto charakteristiky sú platné v rámci celej Únie a rovnako aj na Slovensku.

V kvantitatívnom, relatívnom vyjadrení, je SR na tom pomerne dobre, keď vo všetkých indikátoroch dosahujeme úroveň ohrozenia chudobou pod priemerom EÚ. Samozrejme, ide o relatívne vyjadrenie, ktoré nezohľadňuje absolútnu hodnotu príjmov a kvalitu života v jednotlivých členských štátoch. Naozaj by bolo ťažké uveriť, že chudoba je u nás menej rozšírená ako v škandinávskych krajinách alebo v Nemecku.

V ktorých oblastiach Slovensko zohľadňuje rodový rozmer chudoby vo verejných politikách a kde máme rezervy?

V podstate by všetky opatrenia na boj s chudobou mali zohľadňovať rodový rozmer, avšak keďže chudoba sa meria na úrovni domácností, narážame tu často na nedostatok údajov a poznatkov, ako sa nerovnosti medzi mužmi a ženami odrážajú na úrovni hospodárenia domácností. V správe sa preto zameriavame primárne na tie skupiny obyvateľstva, ktoré patria k najviac ohrozeným chudobou a sociálnym vylúčením: jednorodičovské rodiny, ženy a muži so zdravotným znevýhodnením, migrantky a migranti, ako aj rómske obyvateľstvo, kde je ten rodový rozmer „ľahšie“ identifikovateľný.

Súčasťou správy sú aj Závery Rady EPSCO prijaté počas slovenského predsedníctva spolu s konkrétnymi odporúčaniami. Ktoré považujete za najdôležitejšie? Bude snaha sa nimi na Slovensku riadiť?

Závery Rady EPSCO sú politický dokument na pomerne deklaratórnej úrovni, na ktorý sa dá však veľmi dobre odvolávať pri implementácii rôznych opatrení na boj s chudobou a sociálnym vylúčením. Mnohé z odporúčaní nie sú nové a už v súčasnosti sa ich snažíme implementovať, ako príklad uvediem opatrenia na zosúladenie rodinného a pracovného života ako prostriedok na zvýšenie zamestnanosti žien-matiek alebo opatrenia na znižovanie rodového mzdového rozdielu či boja proti násiliu na ženách. Za významné považujem tie odporúčania, ktoré prízvukujú úlohu inštitúcií ako Európska komisiaEurostat a dávajú im legitimitu na prijímanie ďalších nevyhnutných opatrení.

 

 

Dimenzia rodovej nerovnosti v súvislosti s chudobou je téma, ktorej sa nedávno venovala diskusia Viac než len opatrenia sociálnej politiky – Politizácia chudoby v strednej a východnej Európe z feministickej perspektívy.

Organizovalo ju Zastúpenie Friedrich-Ebert-Stiftung (FES) v Budapešti v rámci svojho regionálneho programu Rodová rovnosť v strednej a východnej Európe spoločne so zastúpením FES v Bratislave, Zastúpením Európskej komisie na Slovensku, mimovládnou organizáciou ASPEKT a iniciatívou Pracujúca chudoba.

Čítajte aj: Maďarské ženy bez domova: Zacyklenosť v chudobe

 

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA