Rómska europoslankyňa: Spoločnosť sa nás snaží dehumanizovať už stáročia

Európska únia musí najskôr uznať, že protirómske postoje existujú a potom konať, hovorí švédska europoslankyňa SORYA POST v rozhovore pre Aktuálně.cz.

Rozhovor vznikol pre Aktuálně.cz, mediálneho partnera EURACTIV.cz.

Podľa európskeho prieskumu o menšinách a diskriminácii žije 80 percent Rómov pod hranicou chudoby. Polovica detí a mládeže vo veku 6 – 24 rokov nechodí do školy. Švédska europoslankyňa zo Skupiny progresívnej aliancie socialistov a demokratov v Európskom parlamente (S&D) a spravodajkyňa parlamentnej správy o netolerancii voči Rómom poskytla rozhovor českému portálu Aktuálně.cz. Aj na základe jej správy Európska komisia navrhne opatrenia, ktoré majú situáciu Rómov zlepšiť. Otec Soraye Post je žid, matka je Rómka.

Aké sú hlavné opatrenia, ktorými navrhuje parlamentný výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (LIBE) riešiť diskrimináciu Rómov?

Zo všetkého najskôr je dôležité na všetkých úrovniach európskej spoločnosti uznať, že protirómske postoje existujú. A že rómske práva sú občianske práva, ktoré musí akceptovať každý členský štát.

Aké opatrenia navrhujete?

Napríklad navrhujeme zriadenie zmierovacej komisie medzi Rómami a väčšinovou spoločnosťou, a to na európskej úrovni, aj na úrovni členských štátov. Voláme po aktívnom a zmysluplnom zapojení Rómov do spoločenského života.

Chceme tiež vytvoriť radu audítorov, ktorá bude mať za úlohu preskúmať programy určené na zlepšenie situácie sociálne vylúčených ľudí. A tiež jednoznačné odsúdenie a sankcie pre každého, kto podnecuje nenávisť k Rómom.

Koniec diskriminácie voči Rómom. V niektorých krajinách napríklad štátne orgány odmietajú po narodení registrovať rómske deti. Žiadame tiež kompenzáciu pre rómske ženy, ktoré boli nútene sterilizované. A koniec praktikám, kvôli ktorým boli rómske deti násilne odobrané svojim rodičom.

Musím zabezpečiť koniec segregácie Rómov vo vzdelávaní, zamestnaní, zdravotnej starostlivosti a bývaní.

 

Komisia preverí čerpanie fondov na Rómov

V správe sa hovorí o tom, že sociálne programy, ktoré majú zlepšiť situáciu sociálne vylúčených ľudí nefungujú. Aký je ich najväčší nedostatok?

Musíme zabezpečiť, aby peniaze distribuované v rámci týchto programov išli na tie správne miesta. Preto navrhujeme prísnejšie sledovanie toho, ako sa s týmito prostriedkami nakladá. Peniaze sa často nedostanú k tým, ktorí to najviac potrebujú. O to by sa mala postarať rada audítorov, ktorú som spomínala.

Mohli by ste povedať, v ktorých európskych krajinách je celková situácia Rómov najkomplikovanejšia? Viaceré členské krajiny odmietajú, že by sa k Rómom správali ako k občanom druhej kategórie.

Nepochybne v Bulharsku a v Rumunsku. Chudoba, ktorá týchto ľudí tlačí na ulicu, kde sa snažia zarobiť si rôznymi spôsobmi, a malá snaha štátnych orgánov pomôcť im sú neprijateľné.

Na druhej strane je náročné nájsť riešenia aj v krajinách, ako sú Francúzsko, NemeckoTaliansko, kde existujú nútené deportácie Rómov do balkánskych krajín. Situácia je komplikovaná aj v Dánsku, Maďarsku a Grécku, kde je zakázané žobrať na ulici. Veci nie sú uspokojivé ani v Českej republike a na Slovensku. Rómovia tu čelia útokom a nenávistným prejavom. A štátne orgány s tým takmer nič nerobia.

Vo viacerých európskych krajinách je intolerancia voči rómskej komunite hlboko zakorenená. Medzi najčastejšie stereotypy patrí to, že Rómovia nechcú mať normálnu prácu a zničia všetko vybavenie, ktoré dostanú. A že Rómovia míňajú svoje sociálne dávky v automatoch.

Tieto stereotypy sú založené na protirómskych postojoch, vedomých aj nevedomých. A proti tomu musíme bojovať.

Väčšina ľudí si však myslí, že nejde o stereotypy, ale realitu.

S tým nesúhlasím. V niektorých prípadoch to môže byť pravda, ale len v individuálnych prípadoch. Všetky tieto mýty a stereotypy majú korene v dehumanizácii Rómov, ktorá je už stáročia stará.

Keď reportérka Aktuálně.cz navštívila rómske dediny na východnom Slovensku, napísala, že Rómovia tam žijú v bludnom kruhu. Rómske dievčatá často privedú na svet deti už v pätnástich. Ich otcovia, väčšinou rovnako neplnoletí, sedia vo väzení za krádež. Rómske deti tak vyrastajú v chudobe od ranného detstva.

Také veci sa stávajú, ale nedá sa to zovšeobecňovať. A je veľmi dôležité s týmito stereotypmi skoncovať. Je bežné a znepokojivé, že dievčatá sa vydajú, prestanú chodiť do školy a majú deti vo veľmi nízkom veku. Rómov však v bludnom kruhu, o ktorom hovoríte, drží väčšinová populácia. Nerešpektujeme základné práva Rómov a odsúvame ich na okraj spoločnosti. My však musíme zmeniť správanie väčšinovej populácie aj Rómov naraz.

Dokonca aj sociálni pracovníci pripúšťajú, že situáciu Rómov je ťažké zmeniť a že najmä rómski muži spolupracujú len neochotne, nezáleží im na tom, či ich deti pravidelne chodia do školy.

To môže byť spôsobené ich celkovou frustráciou. Práve preto sa potreba zabezpečiť rovnaké práva nedá dostatočne zdôrazniť.

Vo viacerých krajinách, vrátane Švédska, je miera nezamestnanosti v rómskej spoločnosti extrémna, až osemdesiat percent. Príliš často im chýbajú skúsenosti alebo vzdelanie majú preto len málo príležitosti vstúpiť na trh práce.

Je to kľúčová téma vo viacerých členských štátoch, vrátane Švédska. Nie je to však jadro problému. Tým sú protirómske postoje. Aj keď máte univerzitné vzdelanie, ale ste Róm a vaše meno neznie švédsky, je často veľmi ťažké získať prácu. Vzdelanie a pracovné miesta na trhu práce musia byť dostupné pre všetkých.

Eurokomisári: Integrácia Rómov začína na individuálnej úrovni

Jeden zo spôsobov zlepšenia situácie Rómov by možno zahŕňal zapojenie lídrov rómskych komunít a spoločné hľadanie riešenia.

Súhlasím, že by to bolo riešenie problému. Ale protirómske postoje vo väčšinovej spoločnosti nedokážu odstrániť ľudia, proti ktorým sú namierené. Ak bude diskriminácia Rómov pokračovať, ich situácia sa nezlepší.

V rokoch 2014 – 2015 zažilo Švédsko viacero útokov na rómske osady v Štokholme. Aké opatrenia vtedy švédske orgány prijali, aby zabránili podobným útokom?

Švédska polícia sa snažila prejavy nenávisti voči Rómom riešiť, ale výsledky nie sú uspokojivé.

Viete, koľko Rómov vo vašej krajine žije? Nezdá sa, že Švédsko je región, v ktorom rómska populácia tradične žije, ako je to vo Francúzsku, Španielsku alebo Rumunsku.

To je absolútne mylná predstava. Rómovia vo Švédsku žijú už viac než päť storočí. Mali sme však zákony, ktoré neumožňovali, aby sa tu Rómovia usadili. Dnes vo Švédsku žije viac než stotisíc Rómov.

Líšia sa nejakým spôsobom švédski Rómovia od Rómov v ostatných krajinách?

Životné podmienky vo Švédsku sú vo všeobecnosti lepšie než v iných členských krajinách EÚ a mimo nej. Preto sa, samozrejme, majú lepšie aj Rómovia.

Zažili ste ako rómska politička diskrimináciu alebo netoleranciu aj vo Švédsku, ktoré je považované za príklad liberálnej a otvorenej spoločnosti?

Vo Švédsku sa mi počas rôznych protirómskych kampaní vyhrážali. Nemám však pocit, že som v nebezpečenstve alebo mám dôvod báť sa; zatiaľ bolo takýchto situácií len pár a nedosiahli efekt, aký chceli.

A čo v Európskom parlamente?

Počas parlamentných diskusií som postrehla nejaké znaky netolerancie voči národnostným menšinám, ale to je pravdepodobne všetko. Budem pokračovať v kampani za ľudské práva a nikdy nebudem ticho, keď budú porušované.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA