Vladimír Špidla: Na reštart ekonomiky potrebujeme sociálne inovácie

Európsky pracovný trh oslabený hospodárskou krízou by sa opäť mohol rozhýbať vďaka sociálnym inováciám, tvrdí komisár pre zamestnanosť, sociálne záležitosti a rovnosť príležitostí Vladimír Špidla.

Vladimír Špidla
https://euractiv.sk

„Technologické inovácie nemôžu existovať bez sociálnych inovácií,“ tvrdí Špidla. Zdôraznil, že ľudský kapitál je najdôležitejším nástrojom pri riešení výziev plynúcich z generačných zmien.

Preto by sa podľa neho mali všetky ekonomické aktivity zamerať na jeho rozvoj a  celoživotné vzdelávanie, nediskriminačný prístup, štrukturálne zmeny a medzinárodný sociálny dialóg by mali byť prioritami.  

Treba vytvoriť nové pracovné zábezpeky

Český komisár sa domnieva, že moderné spoločnosti podliehajú konštantným zmenám a staré metódy práce nemôžu vyriešiť problémy dneška. Súčasná hospodárska kríza teda bude permanentne meniť spôsob, ako Európania pristupujú k biznisu.

Špidla vysvetlil, že práve preto EÚ vytvorila koncept flexikurity, pričom poznamenal, že svoju dôveryhodnosť nestratí ani napriek zvyšujúcemu sa verejnému dlhu a rastúcej neschopnosti vlád poskytnúť viac udržateľnej podpory a ekonomickej bezpečnosti pre tých, ktorí nemajú prácu.

„Prvýkrát v histórii sme postavili flexibilitu a bezpečnosť na jednu úroveň. Flexibilitu sme už dosiahli, teraz musíme vybudovať bezpečnosť.“ Komisár pre zamestnanosť poukázal na to, že bez flexibility by mnohí nezamestnaní nenašli cestu späť na pracovný trh. Aktívna politika zameraná na sprístupnenie pracovných miest ľuďom bez práce prostredníctvom školení, im dáva reálnu šancu získať kvalitné pracovné miesta.

Treba opustiť staré zmýšľanie

Podľa komisára treba zabudnúť na staré názory podľa ktorých skorý dôchodok zmierni fiškálny tlak a vytvorí nové pracovné miesto, pretože v tých krajinách, kde tieto schémy fungujú je aj tak vysoká nezamestnanosť. Naopak tam, kde sú nízke počty skorých odchodov do dôchodku majú viac aktívnych robotníkov pre pracovný trh.

„Práca je dynamický fenomén,“ podčiarkol komisár. „Nie je to koláč, ktorý možno krájať na plátky, no skôr kuchyňa, ktorá pečie ešte väčší koláč. To znamená, že viac pracovnej sily môže zvýšiť aj pracovnú kapacitu.“

Na zotavenie z krízy je podľa neho potrebné viac integrovať pracovný trh a umožniť prenos penzií a zdravotného poistenia. Ľudia menia prácu viac ako kedykoľvek v minulosti. Avšak pri prechode za hranice im často zanikajú penzijné nároky.

Modrá karta

Nie je tajomstvom, že rast možno dosiahnuť len vďaka kreatívnym a kvalifikovaným pracovníkom, ktorí prichádzajú na európsky pracovný trh. Kritici modrej karty však tvrdia, že tento plán nie je dostatočne ambiciózny a zmietnu ho obvinenia z toho, že migranti kradnú Európanom prácu. „Verím, že modrá karta bude fungovať. Potrebujeme však ešte aspoň päť rokov,“ vysvetlil.

Lisabonská stratégia nie je úplným zlyhaním

Aj keď ciele ambicióznej Lisabonskej stratégie sa naplniť nepodarilo, Špidla hájil koncept vyváženého trojuholníka zloženého z hospodárskeho rastu, sociálnej kohézie a environmentálnej udržateľnosti a myslí si, že by ho nemali opustiť.

„Lisabonská stratégia nie je úplným úspechom, no nie je ani zlyhaním,“ zdôraznil a poukázal napríklad na Japonsko či Čínu, ktoré ju používajú ako vzor. Myslí si, že keby nebola kríza, ciele Lisabonu by dosiahli.

Špidla tvrdí, že pri novej Lisabonskej stratégii sa treba viac zamerať na sociálnu inklúziu a zabezpečiť, aby zmena na nízkouhlíkovú ekonomiku sprevádzal aj sociálne životaschopný plán. „Musíme sa uistiť, či sú všetky zmeny sociálne akceptovateľné.“

Nedá sa obísť stav, kedy pri tvorbe 4,5 milióna nových „zelených“ pracovných miest, podobný počet zanikne. „Musíme vytvoriť vhodné prostredie pre stratu týchto pozícií,“ vyhlásil a zároveň poukázal, že sociálna ochrana a konkurencieschopnosť idú ruka v ruke, aby sa zabránilo sociálnym nepokojom.

Vladimir Špidla hovoril s redaktorkou EurActiv-u Danielou Vincenti-Mitchener.

REKLAMA

REKLAMA