Muschel z Európskej komisie: Slovensko by v prijímaní utečencov mohlo urobiť viac

Dvakrát menšie Slovinsko prijalo v rámci relokácií desaťkrát viac azylantov ako Slovensko. Žiadame od Slovenska len trochu viac otvorenosti, hovorí v rozhovore pre EurActiv.sk LAURENT MUSCHEL z Európskej komisie.

tabacka talkLaurent Muschel je riaditeľom Európskej komisie pre migráciu a ochranu. Na starosti má politiky schengenského priestoru a politiky EÚ v oblasti riadenia hraníc, boj proti nelegálnej migrácii, politiky návratu ako aj spoločný európsky azylový systém.

Je tiež členom správnej rady Európskeho podporného úradu pre azyl a člen správnej rady Frontexu – Európskej pohraničnej a pobrežnej stráže.

Pre Európsku komisiu pracuje od roku 1999, pochádza z Francúzska. Slovensko navštívil ako hosť diskusie Tabačka Talk: Migračná kríza v Európe 20. apríla v Košiciach.

 

Je migrácia tým najväčším problémom EÚ? Netvrdím, že sú tu objektívne kritériá, pýtam sa na Váš názor.

Je to najväčšia výzva, akú tu momentálne máme. Je to téma v centre súčasnej politickej debaty. Problém je, že politici na národnej úrovni túto tému niekedy nafukujú. Ak sa ale pozrieme na čísla, prečo by mala byť migrácia takou témou na Slovensku? Máte veľmi málo prichádzajúcich migrantov a žiadateľov o azyl.

Hovoríte teda, že je to viac politický problém ako problém politík?

Je to oboje. Ale v niektorých členských štátoch sa z toho robí väčší politický problém, ako by mal byť. Keď sa pozrieme na to, kam ľudia prichádzajú, najhorúcejšia politická debata sa nevyhnutne nevedie v krajinách, ktorých sa to najviac týka.

Viedli ste „task force“ pre Stredomorie, čo bola pracovná skupina vytvorená v roku 2013 po tom, čo v krátkom čase vo vodách pri talianskom ostrove Lampedusa (70 km od líbyjského pobrežia) zahynuli stovky ľudí. Dá sa povedať, že Lampedusa bola tým momentom, ktorý naozaj dostal problém migrácie do centra politickej pozornosti?

Áno. Pracoval som na téme migrácie aj pred Lampedusou a je pravda, že ľudia umierali na mori pri snahe dostať sa do Európy aj predtým. Lenže zrazu sme tu mali situáciu, v ktorej umierali stovky ľudí naraz. Bol to impulz riešiť to koordinovanejšie a asertívnejšie. Do toho samozrejme prišla kríza v Sýrii a ľudia, ktorí prichádzali z Turecka, čo z toho urobilo ešte väčšiu tému v Bruseli a v celej Európe.

Okrem toho, že pracujete pre Európsku komisiu, ste aj fotografom. Čo si myslíte o fotografiách a záberoch utopených ľudí na európskych alebo tureckých pobrežiach? Najznámejšiu je asi fotografia kurdského chlapca Alana. Myslíte si, že je dôležité, aby európska verejnosť takéto zábery videla alebo to niekedy zachádza za hranicu?

Obraz má silu. Záber tohto malého chlapca bol jedným z faktorov, ktorý spôsobil, že v septembri a októbri 2015, kedy boli príchody masívne, bola v Európa ochota týchto ľudí prijať. Potom sme sa ale od malého chlapca posunuli k udalostiam v Kolíne a vnímanie sa zmenilo. Rovnako teroristické útoky prispeli k zmene vnímania, napriek tomu, že tí, ktorí sa ich dopustili sa narodili v Európe. Stačilo, že mali imigrantský pôvod.

 

Potrebujeme sa posunúť od čísiel k príbehom.

 

Sila obrazu je dôležitá aj preto, že sa potrebujeme posunúť od agregátnych čísiel o počtoch ľudí, ktorí prichádzajú, ktorí sú relokovaní atd.. Tie sú dôležité ak chceme robiť politiky, ale potrebujeme sa vrátiť k skutočným príbehom. Potrebujeme v médiách vidieť, čo sa stane s tým alebo oným dieťaťom. Napríklad, že sú v škole vo Švédsku, o dva roky sa dostanú na univerzitu, doštudujú. Potrebujeme vidieť príklady, ktoré rezonujú.

Nedávno som sa rozprával s jedným svojím priateľom z UNHCR (Úrad vysokého komisár pre utečencov OSN). V USA stretol sudánskeho chlapca, ktorému pomáhal s presídlením do USA, keď mal chlapec 16 rokov. Tento môj priateľ ho na ulici nespoznal, on sa mu však prihovoril a ďakoval mu. Na otázku, čo robí odpovedal, že je pilotom American Airlines. Keď mal 16 nevedel čítať ani písať.

Nie je pre Vás trochu frustrujúce, že z pozície úradníka Európskej komisie nemôžete urobiť veľa pre to, aby sa verejná mienka formovala týmto smerom?

Je, ale uvedomujem si, že to nie je naša úloha. Sme úradníci, ktorých úlohou je navrhovať politiky. Politické stanoviská treba nechať politikom. Na druhej strane ale musíme ukazovať, že situácia je omnoho lepšia ako bola v roku 2015. O tom sa veľa nepíše. Od prijatia dohody medzi EÚ a Tureckom minulý rok nám príchody do Grécka klesli o 97 %. Teraz sú to čísla, ktoré vieme manažovať. Chápem, že ľudia mali strach, keď na grécke ostrovy prichádzalo denne 10 tisíc ľudí a situácia bola zle manažovaná. Počty sú dnes iné, máme Európsku pohraničnú a pobrežnú stráž (EBCR), máme fungujúce Hotspoty. Iste, tlak sa medzičasom presunul na Taliansko, ale aj tak dnes zvládame situáciu lepšie.

 

countries of origin

 

Takmer pred rokom Európska komisia predložila návrh na zásadnú reformu a väčšie zjednotenie európskeho azylového systému. Je to len môj pocit, alebo sme sa za rok veľmi neposunuli?

Je to tak. Navrhli sme zmeny a stále prebiehajú intenzívne rokovania v Rade EÚ a v Európskom parlamente. Stále nemáme na tomto komplexnom súbore legislatívnych aktov dohodu. Dúfame, že maltské predsedníctvo dosiahne dohodu o reforme Dublinského nariadenia a mechanizmu solidarity. Je to veľká výzva. Už sme ale prijali zmeny vo Frontexe vytvorením EBCG, ktorá je plne funkčná. Urobilo sa veľa zmien, ktoré vidno v teréne.

Čo presne má na starosti Európska pohraničná  a pobrežnástráž? Pretože iste nemôže, tak ako niektorí politici tvrdia, zastaviť migráciu.

Má zabezpečiť to, že vonkajšie hranice sú dobre strážené, v zmysle, že ľudia vstupujú na územie EÚ regulárne, a neregulárni migranti sa do EÚ nedostanú. Vstúpiť môžete ak máte platný doklad, prípadne víza, ak ich potrebujete, alebo ak ste žiadateľ o azyl a v tom prípade oň musíte na hraniciach požiadať. Máme operácie na mori, na letiskách aj na pozemných hraniciach. Na mori máme dve hlavné operácie Poseidon a Triton, ktoré sa venujú aj záchranným operáciám. Len minulý víkend zachránili 1500 ľudí.

 

lives saved

 

 

Len cez veľkonočné sviatky sa na centrálnej stredomorskej migračnej trase zaznamenalo 9 000 príchodov. Rakúsky minister vnútra hovorí o potrebe posilniť hraničný prechod Brenner, ktorý oddeľuje Rakúsko od Talianska. Myslíte si, že k tomu príde?

Talianske úrady riadne registrujú všetkých migrantov, ktorí prichádzajú a väčšina z nich sú ekonomickí migranti. Na tejto trase máme teraz veľa ľudí z Bangladéšu, zo Západnej Afriky a sú to najmä ekonomickí migranti a ako takí by mali byť vrátení do krajiny pôvodu. Musíme len zabezpečiť, aby procesy v Taliansku zabraňovali sekundárnym pohybom. To je to, o čom hovorí rakúsky minister.

Ako efektívna je v súčasnosti politika návratov?

Sme v procese rokovaní o ďalších dohodách o navracaní migrantov s viacerými africkými krajinami. Je to ale náročné, lebo tieto krajiny zvyčajne migrantov naspať nechcú, lebo to pre nich nie je politicky dobré. Značne sme pokročili s Afganistanom. Hovoríme s Bangladéšom. Máme aj dohodu s Pakistanom ktorú sa teraz snažíme plne uviesť do života, boli tam isté administratívne prekážky. Európska pohraničná a pobrežná stráž je čoraz aktívnejšia v organizovaní návratových letov, dá sa teda povedať, že sa táto snaha vyvíja dobrým smerom.

 

efective returns

 

 

Predpokladali ste v Komisii takú mieru odporu voči mechanizmu relokácie žiadateľov o azyl v niektorých krajinách, napríklad na Slovensku?

Áno, nie je to pre mňa prekvapivé. Vyžaduje si to politicky akceptovať, že migranti, ktorí neprišli na vaše územie by mali byť relokovaní do vašej krajiny a to môže spôsobiť isté vnútorné politické ťažkosti. Ale je to ukážka solidarity a zo solidarity ťažila aj stredná Európa. Sú tu štrukturálne fondy. Za sovietskej éry západná Európa prijala mnoho utečencov zo Slovenska a dostali štatút utečencov. Radi by sme videli trochu viac otvorenosti v strednej a východnej Európe, čo sa dnes nie vždy deje.

Ak sa pozrieme na Slovensko, na základe relokačnej schémy ste relokovali 16 ľudí z 902, ktorých by ste mali relokovať do septembra 2017. To je len 2 % z kvóty. Nežiadame, aby ste dosiahli počet 902, pretože počty ľudí, ktorí sú takpovediac pripravení na relokáciu sú omnoho nižšie ako sme pôvodne predpokladali. Máme 16 tisíc ľudí v Grécku a okolo 3700 v Taliansku.

Slovensko by mohlo urobiť viac. Porovnajme si to s krajinami podobnej alebo menšej veľkosti v regióne. Slovinsko, ktoré je dvakrát menšie, relokovalo zatiaľ 166 utečencov, čo je 10 krát viac. Lotyšsko relokovalo 270 ľudí, Litva 250. Sú tu rodiny, ktoré čakajú, mladiství bez doprovodu, ktorých je možné integrovať relatívne jednoducho.

Zároveň nikdy neviete, čo sa stane na Ukrajine. V prípade, že by sa tam situácia rapídne zhoršila, mohli by ste čeliť masívnemu počtu utečencov a tiež budete potrebovať takýto druh solidarity. Samozrejme, že dúfam, že k ničomu takému nedôjde.

 

asylum Slovakia

 

Aj na Slovensku sú politici, ktorí tvrdia, že najlepšie riešenie je mať utečenecké záchytné tábory v tretích krajinách, napríklad na severe Afriky, kde by migranti mohli žiadať o azyl v akejkoľvek EÚ krajine. Mohlo by to fungovať?

To je komplexná otázka, ktorá potrebuje komplexnú odpoveď. Väčšina utečencov už dnes je mimo Európy, v Libanone, Jordánsku, Turecku. Ak máme nejakú krízu, väčšina ľudí sa snaží zostať v regióne. Napríklad v prípade krízy v Somálsku ľudia odišli najmä do susednej Kene a podobne.

Snažíme sa poskytnúť pomoc, aby sme zastabilizovali ľudí v susedstve. Aj preto, aby necítili potrebu ísť až do Európy. Snaha mať tábory mimo Európy je komplikovaná aj právne. Takisto si treba dávať pozor na to, aby ste nevytvorili dodatočnú motiváciu migrovať.

Čo môže Európska komisia robiť s tým, ako s utečencami nakladá Maďarsko? UNHCR vyzval ostatné európske krajiny, aby migrantov do Maďarska podľa dublinského pravidla nevracali, keďže tamojšie podmienky už nespĺňajú potrebné štandardy.

Situáciu zblízka monitorujeme, je tam veľa kontaktov. Máme pracovnú skupinu, ktorá sa pozerá na to, kde presne máme problémy v legislatíve alebo v praxi. Použijeme všetky dostupné nástroje na to, aby sme dostali situáciu v Maďarsku do súladu s európskymi štandardmi a Ženevskou konvenciou.

 

Čítajte aj: ZUZANA ŠTEVULOVÁ z Ligy za ľudské práva o maďarskej migračnej politike: Dokonalý plán

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA