Poradca poľskej vlády: Pozícia Komisie je smiešna

Poradca poľskej vlády tvrdí, že Komisia je „pokrytecká“ a nemá na svoj postup voči Varšave zákonný dôvod.

Przemysław Żurawski vel Grajewski je profesorom na univerzite v Łódź, členom rady poradcov prezidenta a poradcom ministra zahraničných vecí.

Európska komisia začala proti Poľsku konanie o neplnení si povinností (infringement) kvôli zákonu o reorganizácii súdov a nevylúčila ani aktiváciu článku 7. Lisabonskej zmluvy, ktorý by mohol viesť k pozastaveniu členských práv.

Komisia zvažuje voči Poľsku najtvrdší postup

 

 

Mohli by ste vysvetliť rodový rozmer nezhôd medzi Komisiou a Poľskom? (V súvislosti so zákonom o organizácii všeobecných súdov Komisia vyčíta Poľsku najmä diskrimináciu na základe rodu v dôsledku zavedenia odlišného veku odchodu do dôchodku pre sudkyne (60 rokov) a sudcov (65 rokov) – pozn. red)

V Poľsku rozdiel vo veku odchodu do dôchodku mužov a žien existoval do roku 2012 pri všetkých zamestnaných ľuďoch, nielen sudcoch. Až v tom roku vláda Občianskej platformy a Poľskej ľudovej strany predstavila nový zákon, ktorý zabezpečoval jednotný vek odchodu do dôchodku pre mužov a ženy a zdvihol ho na 67 rokov pre všetkých. Komisia proti starému zákonu nikdy námietky nemala. Ani počas rokovaní o vstupe Poľska do EÚ, ani v rokoch 2004 – 2012 po jeho vstupe.

Súčasná vláda, ktorá zrušila reformu z roku 2012, len obnovila situáciu, ktorá existovala pred reformou a ktorá EÚ nikdy nezaujímala. Rozdielny vek odchodu do dôchodku existuje nielen vo Švajčiarsku, ktoré nie je členom EÚ, ale aj v Rakúsku, Bulharsku, Chorvátsku, Českej republike, Dánsku, Taliansku, Rumunsku, na Slovensku aj v Spojenom kráľovstve. To je 10 z 28 členských štátov. O tom Komisia mlčí. Súčasné námietky teda musia byť motivované politickou nevraživosťou Komisie voči vláde strany Právo a spravodlivosť a nie európskymi princípmi a hodnotami.

Poľský prezident vrátil kontroverzné zákony

Na čom sú z právneho hľadiska námietky Komisie založené?

Komisia uvádza Článok 19.1 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ), ktorý hovorí: „Súdny dvor Európskej únie sa skladá zo Súdneho dvora, Všeobecného súdu a osobitných súdov. Zabezpečuje dodržiavanie práva pri výklade a uplatňovaní zmlúv. Členské štáty ustanovia v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje právo Únie, prostriedky nápravy potrebné na zabezpečenie účinnej právnej ochrany…“

Odvolávanie sa na tento článok je zjavne neopodstatnené. Citovaný článok sa týka Súdneho dvoru Európskej únie a dodržiavania zákonov Európskej únie, acquis, nie súdnych systémov členských štátov a nehovorí o kompetencii Komisie meniť alebo vstupovať do procesu tvorby tohto systému v akomkoľvek členskom štáte, vrátane Poľska. Komisia teda vo veľkom porušila články 5.1 a 5.2 Zmluvy o Európskej únii, v ktorých stojí, že: „Vymedzenie právomocí Únie sa spravuje zásadou prenesenia právomocí. Vykonávanie právomocí Únie sa spravuje zásadou subsidiarity a proporcionality.“ Navyše: „Podľa zásady prenesenia právomocí Únia koná len v medziach právomocí, ktoré na ňu preniesli členské štáty v zmluvách na dosiahnutie cieľov v nich vymedzených. Právomoci, ktoré na Úniu neboli v zmluvách prenesené, zostávajú právomocami členských štátov.“

Je to všetko, čo má Komisia právne k dispozícii?

Okrem bezdôvodného odvolania sa na Článok 19.1 sa Komisia nepokúšala dokázať, že by akákoľvek inštitúcia EÚ mala kompetenciu zasahovať do systému súdnictva členského štátu. Táto oblasť spadá do výlučnej kompetencie národných štátov a EÚ do nej podľa práva nemá právo zasahovať. Toto pravidlo sa vzťahuje aj na Poľsko.

To, že Komisia využila tento článok, aby odôvodnila svoje zasahovanie do poľskej reformy súdnictva, je teda príkladom zneužitia právomocí. Ide o nezákonnú a samozvanú ambíciu Komisie obrať členské štáty o ich suverénne práva, ktoré na Komisiu nikdy nepreniesli.

Pri rozoberaní tohto rozmeru sporu medzi Poľskom a Komisiou musíme uvažovať o dvoch problémoch – porušení princípu subsidiarity zo strany Komisie a otázka údajnej obrany vlády zákona v Poľsku.

Porušila podľa Vás Komisia princíp subsidiarity?

Formálne zasahovanie Komisie do reformy súdnictva v Poľsku začalo 13. júla listom Fransa Timmermansa poľskému ministrovi zahraničia. Legislatívny proces v Poľsku začal len deň predtým uznesením dolnej komory parlamentu. Komisia teda zasiahla hneď na začiatku – pred tým, ako sa reforma dostala do Senátu, k prezidentovi a k ústavnému výboru. Tlak Komisie bol extrémne predčasný, pretože ho začala vyvíjať ešte predtým, než Poľsko mohlo potvrdiť alebo vyvrátiť, že si nevie s problémom efektívne poradiť. To je podľa princípu subsidiarity úplne neprijateľné. Komisia teda porušila Článok 5 Zmluvy o Európskej únii, keďže rozhodnutie z 29. júla je len vyvrcholením predchádzajúcich snáh a nie ich začiatkom.

Komisia na seba teda vzala rolu obrancu patologických javov a dedičstva totality v systéme súdnictva v Poľsku.

Európska komisia sa svojvoľne rozhodla, že demokratickej vláde zákona najlepšie poslúži systém založený na štruktúrach priamo zdedených po totalistickom komunistickom súdnom systéme, ktorý fungoval v rokoch pred 1989 v takzvanej Poľskej ľudovej republike. Štruktúrach, ktoré nikdy neprešli reformou. Komisia tiež oznámila, že zásah súčasnej poľskej parlamentnej väčšiny do tohto systému nie je demokratický. Napriek tomu, že táto väčšina vznikla na základe čestných a demokratických volieb, ktorých demokratické štandardy nikto nespochybnil. Komisiu nikdy nezaujímala extrémna neefektivita poľského súdneho systému. Napriek tomu, že Poľsko často prehráva spory na Európskom súde pre ľudské práva v Štrasburgu kvôli príliš dlhým súdnym procesom, ktoré sú podľa Článku 47 Charty základných práv EÚ, na ktorý sa Komisia odvoláva, neprípustné.

Nie je poľské súdnictvo schopné sa zreformovať samo?

Poľský systém súdnictva charakterizuje korupcia a rodinkárstvo. 28 rokov od roku 1989 nás presvedčilo, že nie je schopný zreformovať sa sám. Keď Komisia odopiera demokraticky zvolenej parlamentnej väčšine jej právo reformovať štruktúry zdedené po totalitnej komunistickej minulosti, dobrovoľne zastáva rolu obrancu všetkých spomínaných patologických javov. Kto má reformovať postkomunistický systém súdnictva ako nie parlament? Prečo Komisia zasahuje teraz, keď Poľsko začalo nevyhnutnú reformu? Prečo nezasiahla skôr a nežiadala zmenu chorého systému?

Prečo Poľsko takýto systém súdnictva doteraz trpelo?

Nemecko v roku 1900 prepustilo 600 tisíc bývalých východonemeckých funkcionárov vrátene sudcov, prokurátorov, právnikov, novinárov, vojakov a policajtov, ako aj univerzitných profesorov. Komisia nikdy neprotestovala proti tomuto múdremu činu a nikto sa neodvážil povedať, že by to bola rana demokracii, alebo že by to bolo proti vláde zákona. Poľsko nemalo žiadne „Západné Poľsko“, ktoré by očistilo štruktúry „Východného Poľska“, preto to trvalo tak dlho. Ale pre dobro demokracie je tento krok potrebný. Prečo má Komisia dvojité štandardy – iné pre Nemecko a iné pre Poľsko? Zbaviť sa post-komunistov je dobré kdekoľvek a kedykoľvek.

Pozícia Komisie je preto jednoducho smiešna a stavia ju do pozície odporkyne reformy a ochrankyne postkomunistickej terminológie a mentality v kombinácii s korupciou oligarchov a rodinkárstvom.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA