Príjmy zo zelených daní sa využívajú na rôzne účely

Environmentálny ekonóm Stefan Speck tvrdí, že pre úspech v oblasti odpadového hospodárstva je potrebná dobrá kombinácia rôznych politických i ekonomických nástrojov. V rozhovore pre EurActiv hovorí o efektívnosti skládkových daní, ale tiež o potrebe zberu a separácie odpadu priamo u zdroja.

Stefan Speck, EEA (Autor: L. Ferenčáková)
https://euractiv.sk

Zelený rast sa v Európskej únii považuje za jednu z ciest zo súčasnej ekonomickej krízy. Aké politiky a opatrenia je potrebné prijať na európskej a národnej úrovni, aby sa stal realitou?

Ak sa pozrieme na koncept zeleného rastu a toho, čo máme v EÚ k dispozícii, treba poukázať predovšetkým na stratégiu Európa 2020, ktorej súčasťou je udržateľný rast. V rámci EU 2020 sa už prijalo viacero plánov, tzv. cestovných máp. V environmentálnej oblasti je to najmä Plán pre Európu efektívne využívajúcu zdroje, Plán v oblasti energetiky do roku 2050 alebo Plán prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050.

V rámci týchto stratégií sú už uvedené kroky a opatrenia, ktoré môžu spustiť proces prechodu na zelený rast. Okrem toho, ale existujú aj viaceré ekonomické nástroje, či už v oblasti zdaňovania alebo stanovenia tzv. ceny uhlíka.

Keď sa pozrieme mimo úroveň EÚ, tak tu existuje Stratégia OECD o zelenom raste alebo Správa UNEP o zelenom hospodárstve.

Európska environmentálna agentúra vo svoje správe o Stave životného prostredia v Európe (SOER 2010) uviedla, že musíme viac dbať na to, aby sa politické prístupy v environmentálnej oblasti  viac integrovali do základných stratégií a pokrývali aspekty dopytu i ponuky, na celo-ekonomickej i sektorovej úrovni.

V tomto kontexte si treba uvedomiť, že kľúčovými prioritami sú prevencia a náprava škôd priamo u zdroja, kde najrelevantnejší zostáva princíp „znečisťovateľ platí“. Je potrebné ho široko a dôkladne aplikovať.

Dôraz je teda potrebné klásť na implementáciu existujúcich politík. Tento bod sa zdôraznil napríklad aj pri screeningu odpadového hospodárstva 27 členských krajín EÚ. Aj tam sme upozornili na nevyhnutnosť dôkladnej transpozície požiadaviek EÚ do národnej legislatívy, pretože stále pretrvávajú medzery v implementácii.

Implementácia spomínaných existujúcich stratégií a predpisov sa týka aj napr. lepšieho využitia produkovaného odpadu, kde zohráva úlohu vyššia separácia odpadu zo strany domácností, firiem i inštitúcií a následná recyklácia či zhodnotenie tohto odpadu. Môžete vymenovať niektoré tzv. najlepšie postupy v rôznych členských krajinách?

Som veľmi skeptický ohľadom používania termínu „najlepšie postupy“. Do úvahy je totiž potrebné brať proces ako sa tieto postupy  rozvíjali.  Zavádzali sa v určitom období a na základe špecifických politických a ekonomických úvah v danej krajine. To je veľmi dôležité, pretože nie je možné priamo preniesť znalosti napríklad z Nemecka do Slovenskej republiky. Musíte tieto znalosti, nazvime ich zaužívané postupy, adaptovať na špecifické charakteristiky druhej krajiny, ak ich chcete využiť.

Dôležitá je dobrá kombinácia politických nástrojov. Vezmime sa ako príklad znižovanie skládkovania odpadu a skúsenosti z iných krajín. V niektorých štátoch už dnes takmer vôbec nedochádza k tomu, že tuhý komunálny odpad končí na skládke a využívajú sa iné možnosti. Často je to výsledok kombinácie skládkových daní a zákazov, ktorá v niektorých krajinách celkom dobre zafungovala. Napríklad v Nemecku, kde zaviedli v roku 2005 zákaz skládkovania neupraveného komunálneho odpadu. Príjmy získané zo spomínaných skládkových daní je následne možné použiť napríklad na budovanie štruktúry na recyklovanie alebo kompostárne.

Jedným z nástrojov je zvýšenie poplatkov za skládky, ktoré Slovensku odporučili nedávno aj zástupcovia Európskej komisie pre oblasť odpadového hospodárstva.

Skúsenosti z iných krajín veľmi často potvrdzujú význam spolupráce jednotlivých komunít pri výstavbe odpadového systému a infraštruktúry. Nie každá obec alebo mesto potrebuje mať na svojom území všetko, napr. zberný dvor. V spolupráci môžu jednotlivé časti systému kombinovať. Príklady z niektorých krajín hovoria, že obce si vybudovali komplexnú infraštruktúru, ale  zároveň dochádza k zníženiu produkcie odpadu a teraz majú problém tieto zariadenia naplniť a efektívne využiť.

Pozrime sa na úlohu samotných výrobcov produktov. Akú rolu hrajú firmy, ktoré výrobky produkujú, v celom odpadovom systéme? Spomína sa napríklad rozšírená zodpovednosť výrobcov…

Je možné očakávať, že v blízkej budúcnosti bude zodpovednosť na úrovni firiem zohrávať veľmi dôležitú rolu. Napríklad v súvislosti s rozvojom a implementáciou európskej smernice o ekodizajne, v ktorej sa prikladá veľký význam zodpovednosti výrobcov, ale tiež v súvislosti s dobrovoľnými záväzkami zo strany samotných firiem. Samé si totiž uvedomujú, že ak vygenerovaný odpad použijú ako zdroj, môžu tým ušetriť peniaze. Preto by producenti mohli mať väčší záujem na opätovnom získavaní odpadu. Po recyklácii z neho môžu získať materiál a opäť ho použiť vo výrobe.

Tento prístup začína byť viditeľný pri tvorbe politík ale tiež zo strany samotných firiem. Ďalším príkladom môže byť smernica o odpade z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ), ktorá má za cieľ zlepšiť environmentálnu výkonnosť podnikov a tiež opätovne využiť a zhodnotiť suroviny z týchto zariadení.

Medzi nástrojmi zeleného rastu sa spomínajú úpravy v daňovom systéme, často sa hovorí napríklad o potrebe zavedenia zelených alebo environmentálnych daní. Diskusie medzi vládami EÚ ale ukazujú, že nie sú veľmi ochotné robiť zmeny týmto smerom…

V tomto prípade treba rozlišovať zelené a environmentálne dane podľa toho, či sa na ne hľadí ako prostriedok zvyšovania príjmov, alebo skôr zo strany zmeny environmentálneho chovania, čiže ide o akési stimulačné dane. Keď sa na medzinárodnej scéne hovorí o environmentálnych daniach, často sa tým myslí zdaňovanie energií – spotrebné dane na benzín, naftu alebo iné palivá.

Niektoré krajiny si počas posledných 3-4 rokov začali uvedomovať, že ich môžu použiť ako príjmy pre potreby konsolidačného procesu. Obzvlášť krajiny v zlej ekonomickej situácii, ako sú Grécko alebo Taliansko, pomerne dramaticky zvýšili spotrebné dane na benzín a naftu, aby získali prostriedky na proces finančnej konsolidácie. Mnohé štúdie totiž potvrdzujú, že tieto dane sú pre rast menej škodlivé ako iné.

Keď sa ale zameriame na environmentálny aspekt tzv. zelených daní ako úspešný príklad je možné uviesť daň na igelitové tašky v Írsku. Po jej zavedení sa používanie jednorazových igelitiek výrazne znížilo.

EEA pred niekoľkými rokmi robila štúdiu zameranú na implementáciu daní na odpadovú vodu. V Holandsku sa zaviedla začiatkom 70. rokov. V porovnaní s Dánskom, kde sa zaviedla oveľa neskôr, bolo napríklad v Holandsku potrebné vybudovať menej čistiarní odpadových vôd, pretože už u zdroja dochádzalo k redukcii odpadovej vody a priemysel implementoval na tento účel lepšie technológie.

Ako ste uviedli, niekedy môže byť ťažšie presvedčiť politikov o tom, že investície v dlhodobej perspektíve vedú k úsporám. Je potrebné nájsť rovnováhu. Dane nie sú obľúbená téma, pretože si všetci myslia, že budú platiť viac. Ale z dlhodobého hľadiska môžu znamenať úsporu peňazí a tiež viesť k rozvoju nových technológií.

Ako efektívne sú skládkové dane pri porovnaní členských štátov EÚ, napr. v dizajne systémov, ich fungovaní a dopadov?

Pri skládkových daniach treba mať na mysli dve veci. Jednak ich mieru a to, ktoré prúdy odpadov pokrývajú a jednak to, kam smerujú z nich získané príjmy. Príjmy zo skládkovej dane v Rakúsku, tzv. Altlastenbeitrag, sa používajú na sanáciu starých záťaží, na vyčistenie kontaminovanej pôdy, čím je zjavný jej environmentálny prínos. V iných krajinách sa ale používajú ako súčasť príjmovej časti všeobecného rozpočtu.

Zaujímavým príkladom je Holandsko, ktoré malo veľmi vysokú skládkovú daň. Začiatkom tohto roka ju zrušili, pretože objem odpadu, ktorý sa skládkoval, bol veľmi nízky a jej zavedenie sa už viac nevyplatilo .

Obyvatelia Slovenska vykazujú v európskych štatistikách relatívne nízky objem produkcie komunálneho odpadu, avšak viac ako 80 % končí na skládkach. Aké nástroje by mohli pomôcť zmeniť pomer rôznych metód nakladania s odpadom smerom k environmentálne šetrnejším, ako je recyklácia či zhodnotenie?

Ako jedna z ideí sa určite ponúka zavedenie skládkovej dane, kde je ale zásadné vedieť, na čo sa použijú príjmy z nej. Môžu ísť napríklad na výstavbu infraštruktúry na recykláciu odpadu, ktorá býva pomerne drahá. Ak by sa ale podporila z týchto príjmov a tiež zo strany súkromného sektora, bolo by jej budovanie zaujímavejšie.

Ďalšou možnosťou je zvýšenie poplatkov za skládky (gate fees) a samozrejme zvyšovanie povedomia obyvateľov, aby si sami uvedomili nevýhody skládok, či už ide o zápach alebo znečisťovanie podzemných vôd. Je potrebné zapojiť do diskusií všetky strany vrátane občanov a počúvať ich názory a návrhy.

Dobrou myšlienkou môže byť zmena systému zberu odpadu. Dôležité je zbierať a separovať odpad hneď pri zdroji jeho vzniku, triediť podľa rôznych prúdov odpadu či už od každej domácnosti samostatne alebo v rámci vymedzenej miestnej oblasti. Otázkou je, ako sa za tento zber zaplatí, či podľa toho, ako často sa zbiera alebo podľa hmotnosti. Skúsenosti a zavedené postupy v rôznych krajinách Európskej únie sa líšia. Ako som už spomínal, je možné poučiť sa od iných a adaptovať vyskúšané schémy aj na situáciu na Slovensku.

Pozadie

Stefan Ulrich Speck je projektový manažér pre environmentálnu ekonómiu a politiku v Európskej environmentálnej agentúre (EEA).

Podieľal sa na realizácii viacerých projektov pre európske a svetové inštitúcie, napr. Európsku komisiu, OECD, UNDP, UNEP, nemecké Federálne ministerstvo životného prostredia (BMU), britské ministerstvo pre medzinárodný rozvoj (DFID), Dánsku agentúru ochrany životného prostredia (DEPA), atď.

REKLAMA

REKLAMA