EÚ teraz nesmie stratiť o Bosnu záujem

Bosna a Hercegovina si prinesie do EÚ skúsenosť krvavej občianskej vojny z 90. rokov, ktoré Únii pripomenú, že mier nie je samozrejmosťou a je potrebné sa o neho starať, hovorí v rozhovore pre EurActiv bezpečnostný analytik a spolupracovník Prague Security Institute Jan Havránek.

Jan Havranek
https://euractiv.sk

Čo pre Bosnu a Hercegovinu znamená členstvo v Európskej únii?

Členstvom v EÚ sa pre Bosnu a Hercegovinu uzavrie dlhá kapitola, ktorej sme sa naučili hovoriť „Bosna po Daytone“. Bola to doba plná neistôt, kríz a pretrvávajúceho politického aj spoločenského napätia medzi etnikami. Ale aby sme sa stále neobracali do minulosti, členstvo v Únii bude znamenať predovšetkým politickú, právnu a tiež ekonomickú stabilitu. A k nej má súčasná Bosna stále ďaleko. Bohužiaľ, súčasná ekonomická situácia v Európe príliš Bosne nepomáha, viac ako polovica exportu ide do krajín EÚ zasiahnutých finančnou krízou.

Čo môže naopak Bosna a Hercegovina priniesť európskej integrácii?

Bosna je krajinou s obrovskou kultúrnou a etnickou rozmanitosťou a históriou. Do Európskej únie si so sebou prinesie skúsenosti z občianskej vojny v 90. rokoch, ktorá bola najkrvavejším konfliktom na európskom kontinente po roku 1945. Aj to môže Európskej únii, ktorá sa právom pýši tým, že je najväčším demokratickým blokom na svete, pripomenúť, že mier nie je samozrejmosť a je treba sa o neho starať.

V neposlednom rade je to impulz pre európske inštitúcie, ktoré sa teraz snažia nájsť modus vivendi po ratifikácii Lisabonskej zmluvy. S každým ďalším členom sa pri súčasnom inštitucionálnom usporiadaní opäť rozrastú európske inštitúcie a hrozí ďalšie prehlbovanie demokratického deficitu, najmä v Európskej komisii. To nie je nič proti Bosne, pravidlá su tak nastavené, ale je na Únii, nakoľko bude schopná pripraviť ihrisko pre ďalšieho hráča.

Bosna a Hercegovina patrí k najzaostaleším krajinám krajinám západného Balkánu. V akých oblastiach je potrebné ešte robiť reformy, aby sa zvýšili jej šance na členstvo v Únii?

Znie to ako klišé, ale je potrebné stale vylepšovať právny systém a bojovať s korupciou. Od roku 2008, kedy Bosna od EÚ dostala plán liberalizácie vízového režimu sa situácia ohľadne korupcie nezlepšuje. Akékoľvek vládne reformy zlyhávajú na úplatnosti celého systému. Paradoxné pri tom je, že odstránením vízovej povinnosti by zmizla jedna oblasť, v ktorej sa korupcii darí najviac. Ďalej je treba harmonizovať dva odlišné právne sytémy vo vnútri bosnianskeho štátu a zlepšovať spoluprácu medzi oboma entitami. Je nutné urobiť zásadné štrukturálne reformy, ktoré povedú k zlepšeniu situácie na trhu práce a pomôžu tak obyčajným ľuďom. Politické elity Bosny musia pochopiť, že reformy sa nerobia kvôli Európskej únii ale kvôli svojej krajine a jej občanom.

V decembri minulého roka bola vízová povinnosť zrušená niektorým balkánskym krajinám (Srbsko, Macedónsko, Čierna Hora), Bosna bola ale zatiaľ z tohto procesu vylúčená. Komsiár pre rozširovanie prisľúbil, že bude čoskoro nasledovať. Čo spôsobilo zmenu tohto postoja?

To, že Bosna nie je v bezvízovom balkánskom klube má svoje politické dôvody, ktoré som pred chvíľou popísal. Z hľadiska Únie ide o typický príklad politiky „cukru a biča“, takže by som v tom nevidel zásadnejší posun v pozícii.

Nemáte pocit, že Európska únia má na balkánskej krajiny v súvislosti s ich prístupovým procesom dvojaký meter?

Myslím si, že v prípade Balkánu musí Únia posudzovať situáciu obozretne. Každá krajina bývalej Juhoslávie je svojím spôsobom špecifická, myslím z hľadiska povojnovej situácie. Okrem toho aj Únia dokázala v prípade Bosny hľadať iné riešenia. V roku 2008 predložila ambiciózny plán plne integrovanej federálnej polície. Ten sa ukázal ako nesplniteľný, Únia sa preto zamerala na efektivitu policajnej spolupráce.

Vojnu v Bosne a Herecgovine ukončil podpis tzv. Daytonskej dohdoy v roku 1995. Bola však od začiatku kritizovaná za nerešpektovanie princípov medzinárodného práva a jej kritici tvrdili, že takéto rozdelenie krajiny bude do budúcnosti neudržateľné. Postupne sa ukazuje, že možno neboli príliš ďaleko od pravdy. Ako sa bude situácia vyvíjať ďalej? Hrozí rozpad tejto balkánskej republiky? Ako sa to prejavuje na vzťahu EÚ a spolupráci s regiónom?

Rozpad Bosny a Hercegoviny by túto krajinu uvrhol do ešte ťažšej situácie než je dnešný stav. Áno, ústavný systém nie je dokonalý a do istej miery je aj diskriminujúci tým, že uprednosťňuje etnické práva pred očianskymi, ale v roku 1995 nebolo iné riešenie. Zástupcovia oboch entít musia pochopiť, že po skončení vojny cesta k prosperite nevedie cez nezávislosť Republiky Srbskej.

Ústavná reforma, o ktorej sa hovorí viac ako tri roky, sa bohužiaľ zasekla a na prelom v tejto otázke budeme musieť počkať najskôr až do ďalšieho roku. Bosna sa tým pripravuje o silný argument pre integráciu do Európskej únie. Je to dvojsečná zbraň, pretože naopak Únia teraz nesmie stratiť o Bosnu záujme kvôli stagnujúcej reforme ústavy. Z tohto hľadiska je napríklad dôležité, že Severoatlantická aliancia udelila Bosne Akčný plán členstva, ktorý je predstupňom plného členstva v NATO. Na jeseň čakajú Bosnu a Hercegovinu kľúčové parlamentné voľby, ktoré o jej budúcnosti poviedia viac.

Ako veľkú komplikáciu vo vzťahoch s Úniou môže pre Bosnu znamenať fakt, že odmieta uznať Kosovo?

Nie podstatnú, samotná Únia nie je v otázke Kosova jednotná. Uznanie Kosova nebude prioritou za situácie, kedy je časť elít v Republike Srbskej je pripravná vyhlásiť nezávislosť, ktorá by sa rovnala zániku Bosny a Hercegoviny. Bosna uzná Kosovo až po tom, čo tak urobí  Srbsko, a vieme, že v jeho prípade je to ešte komplikovanejšie.

Vstúpi Bosna do Európskej únie skôr než, napríklad, Turecko?

Naozaj nedokážem veštiť z „kúzelnej integračnej gule“. Vstup Bosny do Únie zavŕši integráciu Balkánu, Turecko dodá Únii nový strategický rozmer. Sú to dve odlišné otázky.

REKLAMA

REKLAMA