Glončáková-Golev: Keď splnia podmienky, nech vstúpia

Koncom minulého týždňa (23.-24. september 2005) sa v Bratislave uskutočnil kongres Európskej liberálnej demokratickej a reformne strany. S jej podpredsedníčkou Katarínou Glončákovou-Golev, sme sa rozprávali o mieste žien v politike i ďalšom rozširovaní Európskej únie.

glončáková
glončáková

 

  • Na Slovensku sú ženy v politike málo viditeľné. V čom je podľa vás, ako úspešnej političky, problém?

Problém nie je v tom, že by muži nechceli pustiť ženy do politiky. V iných krajinách EÚ je to samozrejme podstatne lepšie, ale za tým stojí aj dlhodobejší vývoj. Na Slovensku je problém v tom, že žena funguje vo viacerých rolách. Rodina dnes stojí a padá na žene, a tak ak chce robiť politiku, musí to robiť nad rámec svojho zamestnania aj starostlivosti o politiku. A to nie je ľahké, mnoho žien to odradí. Druhým aspektom je životná úroveň v krajine. Ak je bežné, že si žena platí baby-sitting, alebo pomoc v domácnosti, má samozrejme viac času venovať sa politike. Myslím si však, že situácia na Slovensku sa vyvíja, chce to len čas.

  • Pomohli by kvóty pre zastúpenie žien?

Kvóty nie sú riešením. Každý by sa mal presadiť preto, že je schopný. Ženy sú napríklad aktívne v politických stranách, ale prevažne na nižších priečkach, pretože to im umožňuje venovať sa aj rodine. Každopádne však ženy v politike treba. Ak tam totiž nebudú, o niektorých otázkach sa vôbec nebude hovoriť. Okrem toho sú otvorenejšie kompromisom, takže by vedeli urobiť politiku menej tvrdou.

  • Ak teda nepomôžu kvóty, ako je možné prispieť k vyššej participácii žien? Kvalitnejšími sociálnymi službami, ktoré by ich „odbremenili“ od časti domácich povinností?

Aj to, ale dôležitú úlohu zohrávajú aj ženské mimovládne organizácie, keď sa venujú ženám, pripravujú ich na politickú dráhu. Ženy nepotrebujú, aby sme ich do politiky tlačili, ale potrebujú, aby sme im otvorili priestor. Sociálne služby je možné vytvoriť len do tej miery, do akej to umožňuje životná úroveň. Samozrejme, inak sa robí politika ženám vo Švédsku či vo Fínsku, ako u nás. A samozrejme, chce to aj pár pozitívnych príkladov. V krajine, v ktorej nie je vo vláde ani jedna žena, za ženy v politike presadzujú ťažšie.

  • Participácia žien je jednou časťou agendy liberálnych strán. Napriek tomu, nemyslíte so, že strany vášho ideového prúdu sú z európskej politiky vytláčané? Ich program v oblasti ochrany ľudských práv, definície osobnej slobody, prebrali v mnoho stredo-ľavé subjekty, k ich ekonomickému programu sa zas už dnes hlásia konzervatívne strany…

Podľa mňa náš čas prichádza práve teraz. V európskej politike je to výrazné, a v ďalšom volebnom období sa to pravdepodobne prenesie aj na Slovensko – doteraz bol hlavný rozkol medzi ľavicou a pravicou. Šlo o konflikt medzi sociálnym štátom a modelom voľnej ruky trhu. V budúcnosti sa však politická scéna bude deliť na morálno-etických otázkach, deliaca čiara bude bežať medzi konzervatívnym a liberálnym pohľadom. Či už ide o otázky eutanázie, používania embryí na výskum, odluky cirkvi od štátu, registrovaných partnerstiev a podobne. V istom zmysle majú liberáli silnú pozíciu aj teraz – v Európskom parlamente i mnohých členských krajinách sú jazýčkom na váhach, bez ktorého nedokážu nič presadiť ani konzervatívci, ani socialisti. A keďže ani jedna zo súčasných dvoch veľkých skupín nemá na spomínané morálno-etické otázky jednotný pohľad, a liberáli sú v nich jednotní, máme šancu výrazne si posilniť pozíciu.

  • Ďalšia otázka, ktorá hýbe Európskou úniou, je rozširovanie. Podarí sa Rumunsku a Bulharsku vstúpiť v plánovanom termíne? A keď už v únii budú, aký vplyv to bude mať na ich ekonomiky – svojou úrovňou sú priemeru EÚ ešte vzdialenejšie, než bola EÚ-10…

Podľa mňa budú na rozšírenie pripravených veľmi dobre. Boli pod omnoho väčším drobnohľadom, než predchádzajúcich desať krajín. Pri nich to bolo v mnohom politické rozhodnutie, takže im boli niektoré nedostatky „odpustené“. A to už nehovorím o Turecku. Liberáli boli vždy zástancami zásady, že ak je nejaká krajina pripravená na vstup, má sa stať členom Únie. To platilo pri pristupovaní EÚ-10, aj pre našu podporu pre vstup Rumunska a Bulharska v roku 2007.

To je zložitejšia otázka. Nejde o to, či splnia, ale aj kedy splnia. Verejná mienka je na Slovensku i v iných krajinách trochu manipulovaná – hlavne konzervatívni politici sa snažia vzbudiť dojem, že Turecko ide vstúpiť do EÚ zajtra a náš trh práce zaplavia jeho obyvatelia. V žiadnom prípade sa však nehovorí o skoršom vstupe ako v horizonte 15-20 rokov. Nie preto, že ich nechceme, ale preto, že dovtedy nebudú schopní splniť kritériá. V prípade Turecka si tiež musíme odpovedať na otázku čo ak ich neprijmeme. Nechcem porovnávať, ale sami vieme, akou motivačnou silou pre politické a ekonomické reformy je vidina vstupu do EÚ. V Turecku sa jedná aj o otázku ľudských práv, demokracie. Preto mu nemôžeme povedať nie. Musí dostať šancu zreformovať sa a vstúpiť. Privilegované partnerstvo je len odložením úplného odmietnutia. Som za čestné riešenie. Turecku už členstvo bolo ponúknuté, a EÚ mu už 40 rokov tvrdí, že ak splní kritériá, môže vstúpiť.

  • Pre niektoré konzervatívne skupiny je problémom, že je to moslimská krajina. Akú hodnotu má pre vás argument, že vstup Ankary naruší „európsku kultúrnu identitu“?

Niektoré konzervatívne skupiny si myslia, že Európa je tak kresťanská, že veľká moslimská krajina nemôže vstúpiť. To rozhodne nie je správna idea. Európa je o práve na vlastný názor, slobode vierovyznania. Samozrejme, Turecko sa musí zreformovať, hlavne v otázke ľudských práv. aj Európa však môže prispieť k tomu, že bude v budúcnosti demokratickou krajinou.

  • Platí pravidlo „ak splnia podmienky, nech vstúpia“ aj na iné krajiny? Ukrajinu, Západný Balkán, Izrael, Severnú Afriku… Také návrhy už na pôde EÚ padli.

Pokiaľ ide o Severnú Afriku, tá je v súčasnosti mimo reálneho uvažovania. Krajiny Balkánu by však mali dostať šancu, pretože to prispeje k stabilite Balkánu. Európska únia nie je len hospodárske spoločenstvo, ale aj civilizačné, hodnotové, politické. Tieto krajiny by teda mali dostať šancu, no v ich prípade sú väčším problémom politické, než ekonomické kritériá. Nemôžeme ale byť benevolentní.

  • Je rozšírenie za horizont Bulharska a Rumunska možné bez prijatia ústavnej zmluvy, resp. reformy súčasnej štruktúry Únie?

Efektívne fungovanie Európy nie je celkovo možné bez reformy. Je dosť vážnym problémom, že kompetencie jediného voleného orgánu EÚ – Európskeho parlamentu – sú tak malé. Problémom EÚ je, že o drvivej väčšine vecí sa rozhoduje na úrovni vlád. Vezmime si Lisabonskú stratégiu. Sama stratégia je dobrá, problémom je implementácia, ktorá leží na peciach vlád. Rozhodovanie je potrebné zjednodušiť, zefektívniť, prvok demokracie v priamo volených zástupcoch je potrebné posilniť. Ďalším problémom je nízka informovanosť občanov. EÚ je od nich strašne ďaleko a súčasné kampane nestačia. Ľudia musia priamo cítiť, čo pre nich Únia robí. Pred voľbami do Európskeho parlamentu u nás písali médiá len o tom, kto koľko zarobí, väčšina ľudí netušila o kompetenciách parlamentu, a dnes by nevedeli vymenovať ani päť europoslancov. Európa sa musí zreformovať. Musí sa pripraviť na to, že pri 25, 27, 28 či 30 členoch sa nemôže rozhodovať o všetkom jednomyseľne. Reformu treba bez ohľadu na existenciu či neexistenciu ústavnej zmluvy.

REKLAMA

REKLAMA