Nič iné, než plné členstvo v EÚ neberieme

Turecko už neni to ako ste ho poznali pred 20 rokmi, hovorí v exkluzívnom rozhovore pre EurActiv turecký prezident Abdullah Gül (v úrade od roku 2007). Jeho krajina nemieni pristúpiť na žiadny iný druh partnerstva než na plnohodnotné členstvo v EÚ.

Abdullah Gül
https://euractiv.sk

Je okrem už existujúcej colnej únie medzi EÚ a Tureckom voľný pohyb osôb tým, čo tureckí podnikatelia a bežní občania chcú od Európskej únie? Vďaka tomu by mohli cestovať po Európe bez toho, aby k tomu potrebovali víza a pokiaľ by chceli, mohli by tiež v Európe pracovať.

Nie. Pracovať v Európe nie je to, čo Turci chcú. S vízami máte pravdu, ale opakujem, že prioritou tureckých občanov nie je odísť a pracovať v EÚ. Ak si vezmete minulosť (veľa Turkov odišlo v 60. a 70. rokoch so Spolkovej republiky Nemecko. Na ich označenie sa ujal pojem Gastarbeiter), Turci boli do Európy lákaní a pozývaní.

Samozrejme, že niektorých z nich k tomu viedli rodinné dôvody a neskôr si naozaj želali do západnej Európy odísť, ale verím, že keď dôjde k tomuto stupňu integrácie, mnoho Turkov žijúcich v srdci Európy, t.j. v Nemecku a Francúzsku by sa vrátilo naspäť. Možno by ste sa ich pokúšali zastaviť, pretože ich potrebujete (smiech). To sa už nakoniec stalo v Španielsku a Portugalsku.

Pozrite sa, my už nie sme tým Tureckom z pred 20 rokov. Turecko sa stáva aktívnejším. Francúzi a Nemci sem prichádzajú a mnoho sa ich tu aj usadí. Hovoria, že Turecko je láskavé. Tento názor nemám teda len ja.

V roku 1963 bola s Tureckom uzavretá asociačná dohdoa, ktorá do budúcnosti prisľúbila možné členstvo v Európskom hospodárskom priestore (EHS). Od tej doby sa ale Európska únia veľmi zmenila a niektorí francúzski a nemeckí politici sa snažia plné člentvo Turecka v EÚ vymeniť za myšlienku akéhosi "privilegovaného partnerstva". Turecko ale dalo jasne najavo, že tento typ partnerstva je pre neho neakceptovateľný. Na druhej strane je ale tiež jasné, že sa mu plné členstvo v krátkodobom horizonte nepodarí dosiahnuť. Mala by vaša krajina záujem stať sa zakladajúcim členom niečoho úplne nového, čo by sa podobalo pôvodnému EHS, kde by platili všetky slobody, ale zároveň by by mu bola ponechaná možnosť vlastného rozhodovania sa v zahraničnej politike?

Nie, nie, nechceme žiadne nové rámce spolupráce. To, čo požadujeme, je dokončiť prebiehajúce prístupové rozhovory, ktoré premieňajú našu krajinu. To je náš hlavný cieľ. 

Aj za cenu, že bude tento proces trvať dlhú dobu? A že tak vlastne riskujete, že vás druhá strana odstaví?

Nemyslím si, že sa to stane. Nie je to v záujme Európy. Nejde o frašku, ale o niečo čo tu prebieha už pol storočia.

Turecko sa stalo silným medzinárodným hráčom a v zahraničnej politike rozvinulo niekoľko iniciatív. Zdá sa, že je to signál, že krajina potrebuje nezávislú zahraničnú politiku. Pokiaľ by ste sa stali členmi EÚ tak si takúto slobodu jednoducho nebudete môcť dovoliť. Nechcete si ju predsa len ponechať?

Nie. Podpísali sme viac ako 95 % zahraničnopolitických deklarácií Európskej únie. Naše vzťahy so susednými krajinami budú pre EÚ znamenať prínos, predovšetkým po tom, čo sa staneme plnohodnotnými členmi Únie. Poznáme zákony a pravidlá spoločenstva, ku ktorému sa snažíme pripojiť. Keď môže mať Británia zvláštne vzťahy s krajiny Commonwealthu a Španielsko s Latinskou Amerikou, my môžeme mať so štátmi z nášho regiónu. Británie a Španielska sa predsa nepýtate, či sa týchto vzťahov vzdajú, pretože tu existuje nejaká spoločné európska politika. Alebo snáď áno?

Súhlasili by ste s tým, aby sa vytvorila zvláštna skupina členských krajín, medzi nimi Turecko a Ukrajina, ktoré by sa po vzore úspešného modelu krajín G20 schádzali vždy pred európskymi summitmi a diskutovali o najdôležitejších otázkach? To by znamenalo, že s Tureckom by sa zaobchádzalo ako s veľkou krajinou..

Dá sa diskutovať o tom, čo je veľká a malá krajina, ale Turecko je členom G20. Čo tým chcem povedať je, že členstvo v EÚ je naším jasným cieľom. Nachádzame sa uprostred vyjednávania a dúfame, že sa nám ho podarí úspešne zavŕšiť.

S tureckým prezidentom sa rozprávali Christophe Leclercq, vydavateľ EurActiv.com a Zeynep Göğüş, vydavateľka EurActiv Turecko.

REKLAMA

REKLAMA