Rehn: Únia zvažuje, že Turkom neotvorí pracovný trh

Kultúrna rezistencia a strach z integrácie početnej moslimskej menšiny vedú Brusel k úvahám o uplatnení trvalých obmedzení na voľbý pohyb tureckých pracovníkov, v prípade že krajina vstúpi do EÚ. Pre EurActiv to povedal komisár Olli Rehn v exkluzívnom interview.

Olli Rehn
https://euractiv.sk

Turecko

Hoci osobne verí, že EÚ bude profitovať z “mladej a celkom dobre vzdelanej tureckej pracovnej sily”, Rehn priznal, že niektoré krajiny by mohli vidieť pristúpenie Turecka inak.

“Napríklad vo Francúzsku je pristúpenie Turecka vnímané cez prizmu niektorých problémov spojených s integráciou moslimskej menšiny – teda ak vôbec môžete nazvať päť alebo šesť miliónov ľudí vo francúzskej spoločnosti menšinou, z ktorej len malá časť sú Turci”, povedal Rehn.

Komisár nemá “príliš veľa pochopenia pre takéto postoje”, “pretože EÚ nie je kresťanský klub”. Uznáva však, že niečo je potrebné urobiť, aby sme takéto obavy rozptýlili.

Jedným z nástrojov, ktoré má EÚ k dispozícii je možnosť obmedziť pohyb pracovnej sily, vysvetľuje Rehn. “Pokiaľ ide o voľný pohyb pracovníkov, mohli by sme zvážiť prechodné obdobia alebo dokonca trvalú výnimku”, povedal Rehn pre EurActiv. “To všetko s cieľom zbaviť strachu našich občanov z problémov spojených s pracovným trhom a imigráciou”.

Priznáva, že ide v tomto štádiu o hypotetickú otázku, kedže je nemožné predpovedať situáciu na pracovných trhoch v EÚ v dobe kedy by eventuálne Turecko mohlo vstúpiť, čo sa neočakáva skôr ako v roku 2015. Povedal však, že Odporúčania Komisie o postupe Turecka smerom k členstvu z októbra 2004 ako aj negociačný rámec z roku 2005, obe spomínajú možnosť “dlhých prechodných období” a dokonca “trvalých výnimiek”, aby sa zamedzilo veľkým výkyvom na pracovnom trhu EÚ.

Takéto opatrenia, ak by boli prijaté, pravdepodobne nebudú veľmi dobre vnímané v Turecku. V decembri 2004, turecký premirér Recep Tayyip Erdogan odcestoval na summit EÚ, ktorý mal definovať podmienky prístupových rokovaní s Tureckom s jasným mandátom, že trvalé výnimky nebudú v Turecku nikdy akceptované.

Odvetdy boli predstavitelia Únie skôr opatrní a takéto opatrenia sa nespomínali. Na otázky EurActiv Rehn odpovedal, že trvalé výnimky z voľného pohybu pracovníkov zatiaľ ešte v Únii nikdy aplikované neboli. “Nie v tejto oblasti”, upresnil.

Island alebo Chorvátsko. Kto o bude skôr?

Ak by sa Island rozhodol formálne požiadať o členstvo v Únii, prístupové rokovania by sa mohli skončiť veľmi rýchlo, najmä vďaka tomu, že je členom Európskeho hospodáskeho priestoru (EEA). “Väčšinou hovorím mojim priateľom v juhovýchodnej Európe, že k členstvu v EÚ neexistuje žiadana skratka. Ale v prípade Islandu dohoda o EEA slúži ako skratka v rokovaniach”, tvrdí Rehn.

Pokiaľ ide o otázku, či by Island mohol vstúpiť do EÚ ešte pred Chorvátskom, Rehn nevylúčil žiadnu možnosť, pričom dodal, že záleží na každého zásluhách. Načasovanie závisí jedine od stavu rokovaní a implementácie legislatívy EÚ, dodal.

Balkán

V prípade západného Balkánu, Rehn rozlišuje medzi Chorvátskom, kde podľa jeho slov “prístupové rokovania napredujú dobre a mnohé z reforiem sa hýbu dopredu” a zvyšné krajiny regiónu. Kritický bol najmä pokiaľ ide o Bosnu a Hercegovinu, ktorú opísal ako “najväčšie sklamanie za posledného pol roka”.

“Bilaterálne otázky by sa mali riešiť bilaterálne” a nezaťažovať prístupové rokovania, povedal Rehn na margo pribúdajúcich sporov na Medzinárodnom súdnom dvore OSN. To podľa neho platí aj pre slovinsko-chorvátske vzťahy, keďže Slovinsko teraz blokuje prístupové rokovania s Chorvástkom v niektorých kapitolách.

“Ako severan, a severania nerozumejú Balkánu už z definície, mám niekedy problém s tým, že historické spory tohto druhu by mali byť najprv riešené súdmi a nie na politickými prostriedkami”,  komentoval situáciu fínsky komisár.


Celý rozhovor Ollim Rehnom (v anglickom jazyku), v ktorom eurokomisár odpovedal na otázky celej siete portálov EurActiv z ôsmych krajín vrátane Turecka môžete nájsť na tejto linke.

REKLAMA

REKLAMA