Sme proti Južnej vetve

Ukrajina sa snaží Rusku vysvetliť, že je spoľahlivou tranzitnou trasou pre jeho plyn do Európy v akýchkoľvek objemoch a smere, hovorí v spoločnom rozhovore pre EurActiv, Bloomberg a Reuters ukrajinský premiér Mykola Azarov.

Mykola Azarov
https://euractiv.sk

Mykola Azarov je ukrajinským premiérom od 11. marca 2010. Je tiež lídrom Strany regiónov, politickej platformy prezidenta Viktora Janukoviča, ktorá sa snaží o asociované členstvo v Socialistickej internacionále.


Pán premiér, aká je politická agenda Ukrajiny pokiaľ ide o Európsku úniu? Aké ďalšie kroky plánujete, kedy očakávate podpis asociačnej dohody s EÚ?

Ukrajina pre seba jasne identifikovala cestu európskej integrácie. Nepotrebujeme si dávať žiadne časové rozvrhy, najmä preto, že tie závisia od procesu vnútornej transformácie Ukrajiny, od toho ako sa Ukrajina „europeizuje“.

Najdôležitejšou vecou pre nás je, aby sme urobil prácu, ktorá priblíži Ukrajinu európskym štandardom. Vnímame to ako proces. Krok za krokom, sa približujeme k spôsobu života EÚ a k európskym štandardom.

To ale neznamená, že v súčasnosti nemáme žiadnu oblasť, ktorá by takýmto štandardom nezodpovedala. Napríklad oblasť kultúry. Ukrajina disponuje veľkolepou európskou kultúrou. Ak sa ale pozrieme napríklad na biznis, alebo na životnú úroveň, potom je zrejmé, že máme ešte čo robiť. Preto si ale, pokiaľ ide o politiku, kladieme realistické ciele.

Či nás Asociačná dohoda privedie bližšie k EÚ? Určite áno, preto pracujeme na tom, aby sme ju mohli podpísať. Ak sa v určitom štádiu budeme cítiť byť v pozícii požiadať o členstvo, tak to urobíme.

Pre nás je Asociačná dohoda, ktorá zahŕňa niekoľko dôležitých prvkov, ako je oblasť voľného obchodu a bezvízového režimu, v agende veľmi vysoko.

Otázka k vzťahom s Ruskom – 27. októbra sa stretnete s ruským premiérom Vladimírom Putinom. O čom budete diskutovať, budujte hovoriť aj o znížení cien plynu?

Nebudeme hovoriť o znížení ceny plynu. Hovoríme o normálnych cenách plynu na základe trhových mechanizmov. Budeme hovoriť o bilaterálnych vzťahoch, o neférovej dohode podpísanej bývalou vládou, ktorá by mala byť revidovaná.

Rusko ju revidovať nechce. Prečo? Pretože je to pre nich výhodné. Prečo ju my chceme revidovať? Pretože s domnievame, že pre nás je extrémne nevýhodná. Akú dlhú dobu by mala takáto dohoda platiť ak ju jedna strana vníma ako výhodnú a druhá ako mimoriadne nevýhodnú? Niečo s tým treba robiť. Je evidentné, že to nie je udržateľné.

Rád by som opäť zdôraznil, že nehovoríme o nejakých zľavách, o žiadnych privilegovaných kvótach pre Ukrajinu. Hovoríme o vzájomne výhodných kontraktoch, ktoré musia byť podpísané.

Približovanie sa k Európe v sebe nesie dve veľké výzvy. Po prvé, EÚ vyzvala ukrajinskú plynovú spoločnosť Naftogaz, aby pristúpila k oddeleniu výrobnej a prenosovej časti (tzv. unbundling). Spraví to Ukrajina? Ak, tak kedy? Čo je pre Ukrajinu dôležitejšie – dohoda o voľnom obchode s Európou alebo colná únia s Ruskom?

Povedali ste „približovanie k Európe“. Ale my sme geograficky v Európe, len sa pozrite na mapu. Ukrajina je najväčšou európskou krajinou pokiaľ ide o územie a piatou pokiaľ ide o počet obyvateľov. Nevšimnúť si Ukrajinu na mape je jednoducho nemožné. Alebo musí mať dotyčný nulový politický prehľad.

Čo sa týka Naftogazu ako štruktúry: prijali sme zákon o trhu s plynom a je to aj jeden z krokov smerom k európskej integrácii. Tento zákon predpokladá nezávislú existenciu štruktúr zodpovedných za získavanie plynu, prepravu plynu a dodávku plynu. Zákon navrhla naša vláda, prijal ho parlament a podpísal prezident. To znamená, že bude uvedený do praxe.

Čo sa týka ďalšej otázky, netreba vnímať v protiklade to čo Ukrajina robí v snahe dosiahnuť dohodu o voľnom obchode (s EÚ) s tým, čo robí v snahe otvoriť cestu svojmu exportu smerom na východ, do Bieloruska, Kazachstanu a Ruska.

Znovu môžete nájsť odpoveď ak sa pozriete na mapu. Na východe máme veľkého suseda Rusko, na západe – Európsku úniu. Odpoveď je jednoznačná: máme záujme mať najprijateľnejší režim s EÚ aj s Ruskom. A nikdy by sme nemali dávať do protikladu naše vzťahy s  Ruskom a EÚ.

Aký je postoj vašej krajiny pokiaľ ide o projekt plynovodu Južná vetva sponzorovaný Gazpromom (ktorý má obísť Ukrajinu?).

Náš postoj je negatívny. Hovoríme Rusku, že Ukrajina je spoľahlivou tranzitnou krajinou pre ruský plyn v akomkoľvek smere. Máme tradičné plynovodné cesty (ako) Pomary – Urengoj-Užhorod. Sme pripravení zvýšiť našu južnú kapacitu a tiež dostať plyn do Burgasu v Bulharsku, teda to čo chce projekt Južnej vetvy urobiť cez Čierne more.

Pýtame sa Ruska: koľko plynu potrebujete prepumpovať cez Európu? Povedzte nám objemy: sto miliárd (kubických metrov)? Dvesto miliárd? Sme na to pripravení. Len nám dajte záruky na 20 rokov dopredu a my začneme investovať do modernizácie južných plynovodov a budeme prepravovať akýkoľvek objem ktorý vyčleníte pre Európu.

Politika predchádzajúcich vlád – ktorá bola počas uplynulých piatich rokoch konfrontačná – viedla k tomu, že Rusko chce diverzifikovať svoje dodávacie cesty do Európy. Nakoniec, po plynovej kríze z januára 2009 sa práce ne Severnej vetve veľmi zrýchlili. Pravdepodobne vo veľmi blízkej budúcnosti bude Severná vetva pracovať na plnú kapacitu. Konštrukcia Južnej vetvy musí ešte len začať. Sme pripravení rozšíriť záruky voči Rusku na nasledujúce roky, že Ukrajina je pre nich spoľahlivou tranzitnou krajinou pre akýkoľvek objem plynu. Preto je to problém dôvery.

Budete o tom diskutovať s premiérom Vladimírom Putinom o dva týždne?

O tomto sme už spolu diskutovali. Predložili sme svoje návrhy. Dnes (13. októbra) mám stretnutie s (európskym) komisárom pre energetiku Oettingerom, na ktorom tiež predložíme svoj oficiálny návrh. Sme skutočne presvedčení, že môžeme ubezpečiť našich ruských partnerov o absolútnej spoľahlivosti nášho návrhu. Budeme jednať podľa toho, aké rozhodnutie urobí Rusko.

Vráťme sa späť k vašim dodávkam plynu z Ruska. Diskutovali ste okrem ceny aj o objeme dodávok?

Ako som už vysvetlil, nepožadujeme nízke ceny, ale civilizovaný spôsob pre určovanie cien. Dúfame, že dosiahneme výhodnú dohodu pre obe strany. Nemôžeme žiť s jednostrannou dohodou, ktorá zaručuje všetky práva Gazpromu a žiadne Naftogazu.

Musím však povedať, že sme obnovili veľmi dobrý bilaterálny vzťah s Ruskom. A ten nie je založený iba na plyne. Môžem spomenúť niekoľko príkladov. Podpísali sme dlhodobú dohodu o dodávkach jadrového paliva pre naše jadrové centrá. Vybudujeme spoločnú fabriku na obohacovanie uránu. Plánujeme založiť spoločné konzorcium pre výrobu lietadiel. Stručne povedané, mnoho spoločných ukrajinsko-ruských projektov je v plnom prúde a rozvíjanie vzťahov s Ruskom je pre nás veľmi dôležité. Toto všetko však neznamená, že budeme naďalej súhlasiť s vysoko nevýhodnou dohodou o plyne.

Čím skôr ju opäť prerokujeme, o to lepšia bude perspektíva spolupráce v ostatných oblastiach.

Chápem vás správne? Ak nepodpíšete novú dohodu o plyne, nebudete spolupracovať ani v oblasti letectva, vesmíru a iných?

Nie, chápete ma nesprávne. V našich vzťahoch nemá ani jedna strana priestor pre diktát alebo ultimátum. Sme na sebe závislí a snažíme sa dosiahnuť kompromis. Mimochodom, ani v našich vzťahoch s EÚ nie je všetko bezproblémové. Ale nerobíme z toho tragédiu. Nedokážeme podpísať dohodu o voľnom obchode do konca tohto roka, avšak podpíšeme ju v prvej polovici budúceho roka. Sme pokojní a sebaistí vyjednávači. A máme rovnaký postoj voči Rusku aj voči EÚ. Skôr či neskôr dosiahneme dohodu.

Myslíte si, že je vaša krajina obeťou zlej medializácie na západe?

Je pre mňa náročné posúdiť to, keďže nečítam všetko, čo sa napíše alebo odvysiela. Od budúceho roka bude televízia Euronews vysielať aj na Ukrajine. Je to dôležitý krok smerom k európskej integrácii. Dúfame, že občania EÚ, vrátane novinárov, budú dostávať objektívnejšie informácie o Ukrajine.

Nerobím tragédiu z toho, že sa z času na čas objavia zaujaté články, zvyčajne na objednávku našich politických oponentov. V súčasnosti sa snažia rozšíriť správu, že je ohrozená sloboda tlače.

Bývalá premiérka (Júlia Tymošenková) sa v štátnej televízii sťažovala, že sa objavuje na obrazovke len zriedkavo. V uplynulých dňoch, keď som pozeral tento kanál, videl som ju v televízii každý deň. V piatok s ňou má na programe špeciálnu reláciu iná z hlavných televízií. V tomto mesiaci som sa zatiaľ ja ako premiér neobjavil v živom vysielaní. Takže vyvstáva otázka: kto má v súčasnosti limitovaný prístup k médiám?

Väčšina televíznych programov, ak nie všetky, sú v súkromnom vlastníctve. Bojujú za svoju sledovanosť, za svoj podiel na reklamnom trhu a uvažujú takouto logikou: ak by mohlo niekoho vyhlásenie vyvolať škandál a zvýšiť sledovanosť, dajme ho do vysielania. Vyhlásenia súčasného premiéra nevytvárajú škandály a nezvýšia ich sledovanosť.

Keď som mal prejav pred ukrajinskými novinármi, poprosil som sa ich len jednu vec: prosím, neprekrúcajte moje slová, ale ma citujte. Nechcem, aby boli moje vyhlásenia prikrášlené alebo prekrútené.

O pár dní neskôr sa vo všetkých ukrajinských novinách objavila informácia, že som vyhlásil, že dohoda o voľnom trhu (s EÚ) bude podpísaná 22. novembra. Nikdy som to nepovedal. Jediné, čo som povedal, bolo, že by som bol rád, ak by sme dohodu podpísali, ale zatiaľ ešte nie je hotová. Toľko o slobode tlače.


Rozhovor viedli Georgi Gotev (EurActiv), Ewa Krukowska (Bloomberg) a Pete Harrison (Reuters). Rozhovor prebiehal v ruštine.

REKLAMA

REKLAMA