Turecko by sa malo snažiť o podobný vzťah s EÚ ako má Nórsko

Parlament bude žiadať dôsledné dodržanie podmienok prijímania ľudí do novej diplomatickej služby EÚ, povedal v exkluzívnom interview pre EurActiv prominentný poslanec za ľudovcov v Parlamente Elmar Brok. Dodal, že vstup Turecka do EÚ nie je uzavretá kapitola. Vie si však predstaviť, že krajina bude najprv členom európskeho hospodárskeho priestoru, tak ako je teraz Nórsko.

Elmar Brok
foto: Elmar Brok, zdroj: flickr, autor: EU@shanghai2010

Elmar Brok je členom Európskeho parlamentu od roku 1980. Ako člen Výboru pre zahraničné vzťahy sa plne podieľal na koordinovaní pozície Parlamentu ohľadne Európskej služby pre vonkajšou činnosť. Rozprával sa s Georgim Gotevom.

  • Prečo chce Európsky parlament vypočuť šiestich z 28 novo zvolených veľvyslancov Európskej služby pre vonkajšiu činnosť, ktorých vybrala v pohovoroch šéfka EÚ pre zahraničie Catherine Ashton?

Chceme vedieť, čo si myslia o svojom novom zamestnaní.

  • Znamená to, že títo šiesti veľvyslanci vzbudili medzi europoslancami nejaké pochybnosti a EP nie je nadšený ich výberom?

Vypočutie sa týka dôležitosti ich pozícií, nie názorov, ktoré by sme na nich mali.

  • A možno chce Parlament opäť raz ukázať, že vďaka Lisabonskej zmluve má nové právomoci?

Ale my tieto právomoci máme. Prečo by sme ich mali ukazovať? Iba využívame naše práva.

  • Kedy sa vypočutia uskutočnia?

Väčšina z nich bude v októbri.

  • Želáte veľvyslancom veľa šťastia pri vypočutí?

Áno.

  • A  ohľadne zvyšných vymenovaní? Stále ostáva približne 80 pozícií na strednej úrovni, ktoré je treba zaplniť. Čo je však dôležitejšie, na vysokých manažérskych postoch v novej diplomatickej službe EÚ je ešte desať voľných miest. Čo si od týchto nových postov sľubujete?

Kvalitu a spravodlivé rozdelenie medzi inštitúciami.

  • Hovoríte inštitúciami. Krajiny však chcú, aby najlepšie miesta dostali ich národní veľvyslanci.

Dohoda medzi Radou, Komisiou a Parlamentom hovorí, že 60 percent ľudí musí pochádzať z inštitúcií. Najmenej 60 percent.

  • Takže Catherine Ashton je v ťažkej pozícii, keď má vyhovieť všetkým týmto záujmom?

Určite. Takéto sú však pravidlá a tie je treba dodržať, inak by ste mohli čeliť problémom kvôli schváleniu zamestnancov a finančných záležitostí. A problémom s rozpočtovými otázkami. (Tieto oblasti schvaľuje Parlament, pozn. red.)

  • Ako to bude fungovať? Dá Parlament zelenú ohľadne zamestnancov a financií len po tom ako videl nominácie?

Ak nás to nepresvedčí, Parlament môže pozdržať svoje rozhodnutia.

  • Je tu záujem o tom, aby Európska služba pre vonkajšiu činnosť uzrela svetlo sveta na výročie Lisabonskej zmluvy, čo bude už tento rok v decembri. Vravíte, že je tu možnosť, že sa tento termín nedodrží?

Možnosť tu je, ale stále máme dostatok času, aby sme sa tomu vyhli.

  • Uprednostňujete teda kvalitu pred symbolikou výročia?

Úplne, a dúfam, že každý v Parlamente je rovnakého názoru.

  • Zdá sa, že v otázke diplomatickej služby ste v Parlamente jednotní, a to bez ohľadu  na príslušnosť k politickej frakcii…

V otázkach európskeho rozvoja a integračného procesu Parlament pracuje väčšinou s veľkou majoritou.

  • Spýtam sa Vás na Turecko. Čoskoro budeme v situácii, kedy Turecko nebude mať o čom vyjednávať pri svojich prístupových rokovaniach, lebo mnohé kapitoly blokuje otázka Cyprusu. čo na to hovoríte?

Kapitoly sú blokované, lebo Turecko nesplnilo svoje sľuby ohľadne Ankarského protokolu (aby otvorilo svoje prístavy a letiská dopravným prostriedkom z Cyperskej republiky). Je na Turecku, či tento protokol splní a budú sa tak môcť otvoriť kapitoly.

  • Turecko však namieta, že keďže cyperská otázka nebránila prijatiu samotného Cypru do EÚ, jej vyriešenie by nemalo byť podmienkou prijatia ďalšieho člena…

Turecko takto skutočne argumentuje, ale nemalo by myslieť na to ako vetovať, ale ako sa pohnúť vpred. Turecko prijalo jasný záväzok, že Ankarský protokol prijme do decembra minulého roku.

  • Ale potom tu bude kríza medzi EÚ a Tureckom…

Rozširovanie EÚ musí prebiehať v súlade so záväzkami a musí dôjsť k úplnému splneniu Kodanských kritérií. V tejto otázke nemôžeme robiť ústupky.

  • To sa týka rozširovania. Ale možno si predstavujete iný formát vzťahov s Tureckom, napríklad ako je to s inými veľkými krajinami ako sú RuskoUkrajina?

Rusko nemá v takomto formáte miesto. Rusko je Európska únia samo v sebe. Viem si však predstaviť, že by Turecko a Ukrajina dosiahli v rámci EÚ rovnaký status ako má Nórsko.

  • Zaujímavý nápad. Mohli by ste ho rozvinúť?

Myslím, že je to nápad, s ktorým pred niekoľkými mesiacmi prišiel turecký premiér Erdogan. Mohli by byť súčasťou vnútorného trhu, Schengenu a všetkých týchto oblastí, a toto môžeme začať hneď.

  • Myslíte, že to uspokojí Turecko, ktorému ponúkli plné členstvo?

Pozrite, Európsky hospodársky priestor nezatvára dvere. Z tohto bodu to Švédsko, FínskoRakúsko dotiahli až do EÚ a v tento okamih vyjednáva Island svoje členstvo z rovnakej pozície. Preto sa to môže vnímať ako konečný krok, ale aj ako medzistupeň.

  • Napokon by som sa chcel spýtať na rómsku kontroverziu. O aký druh zápasu tu ide?

Ide o zápas, kde musia všetky strany dostáť svojim záväzkom. Na jednej strane bola väčšina Rómov vo Francúzsku nelegálne, lebo BulharskoRumunsko majú plnú slobodu pohybu až od roku 2014- Aj v prípade slobody pohybu sa však nemôžete usadiť v inej krajine, pokiaľ nemáte prácu, a tu má Francúzsko pravdu.

Na druhej strane však nemôžete tieto pravidlá uplatňovať iba na jednu skupinu v spoločnosti, na Rómov. Musíte ju uplatniť na všetky skupiny, inak je to diskriminácia.

  • Mám za to, že Parlament bude túto záležitosť podrobne sledovať.

Samozrejme, musíme sa uistiť, že sa dodržiavajú zákony a Francúzsko si plní svoje záväzky. A že sa pri riešení tejto otázky uchýlia vždy iba k právnym prostriedkom.

  • Nedávno sa v Parlamente hlasovalo o rómskej otázke- dvakrát. Jedna rezolúcia pochádzala z dielne socialistov, liberálov a zelených. Ďalšia od ľudovcov, odkiaľ ste aj Vy. Ako ste hlasovali?

Myslím si, že toto nie je téma, kde by sa mala uplatňovať stranícka politika.

REKLAMA

REKLAMA