Ukrajinská spoločnosť odmietla koncentráciu moci

Voliči nechceli, aby sa moc v krajine sústredila do jediných rúk. Preto navzdory očakávaniam výraznejšie podporili súperov strany prezidenta Porošenka, uvádza v rozhovore pre EurActiv.sk ukrajinský politológ Oleksandr Suško.

Oleksandr Suško (zdroj: SFPA)
https://euractiv.sk

Aký je základný rozdiel medzi najúspešnejšími politickými stranami na Ukrajine?

Ukrajinská politická scéna v týchto voľbách nie je stabilná. Je úplne nová. Stále bohužiaľ nemáme stabilný systém politických strán. V každých voľbách máme nejaké nové strany, zopár starých, ale kombinácia je zvyčajne iná a dnešok nie je výnimkou.

Samotný prezident Porošenko je v spoločnosti dosť populárny. Využíval túto popularitu na zaistenie úspechu svojej bývalej strany. Dúfal, že sa vysoká podpora pre jeho osobu akosi automaticky premietne na ich výsledkoch.

Prieskumy naznačovali, že má pravdu. Očakávalo sa, že zvíťazia s veľkým náskokom na druhé miesto. Nestalo sa tak.

Môžu za to pravdepodobne jeho najväčší rival a zároveň spojenec, premiér Arsenij Jaceňuk, a jeho politické sily. Sú spoločne vo vláde, no k voľbám postupovali v dvoch prúdoch a získali takmer rovnaký výsledok.

Má to pravdepodobne 2 vysvetlenia. Ľudia nechceli dať Porošenkovi mandát na koncentráciu moci. Ukrajina za sústredenie moci do jediných rúk zaplatila vysokú cenu. Aj keď je politik hodnoverný, tak nie je dôvod dať mu všetku moc.

Ľudia zahlasovali za predsedu vlády a jeho stranu preto, aby spoločná zodpovednosť prevážila nad koncentráciou.

Druhým dôvodom je to, že premiér viedol veľmi dobrú kampaň. Pokúšal sa osloviť spoločnosť rôznymi kanálmi a to bolo dostačujúce.

Pozoruhodné je tretie miesto strany Svojpomoc (Samopomič). Ani pár týždňov dozadu ju nik nepoznal. Jedná sa o úplne nový objav na politickej scéne. Úspešnou sa stala vďaka imidžu reformistov. Verejnosť si žiadala tváre, keďže všetky staré boli nejakým spôsobom zdiskreditované.

Ľudia chceli podstatnú renováciu politických elít. Svojpomoc predstavila zoznam, na ktorom nebol žiadny súčasný člen parlamentu, bývalý minister alebo vysoký úradník. Väčšina z nich boli spoločenskí aktivisti, ktorí presadzovali reformy.

Ďalším predpokladom úspechu bola osoba ich lídra, starostu mesta Ľvov. Toto mesto na západe Ukrajiny je symbolom úspechu. Pretavil obraz krásneho mesta do svojho politického obrazu.

Bola medzi Porošenko a Jaceňukom nejaká džentlmenská dohoda, že Jaceňuk ostane premiérom?

Bol tu signál, že všetko závisí na výsledku volieb. Ak by bol Jaceňukov výsledok trikrát nižší, myslím, že by nemal šancu zotrvať.

V tom prípade by Porošenko radšej vymenoval svojho blízkeho spojenca Volodymyra Groysmana, ktorý je teraz vicepremiérom. Také boli chýry a znamenalo by to koncentráciu moci v rámci jednej politickej skupiny.

Jedinou Jaceňukovou šancou bolo získať aspoň porovnateľný výsledok.

Ktoré politické strany odmietajú odkaz Majdanu?

To nebýva zvykom, všetci na Ukrajine podporujú dedičstvo Majdanu. Preto politické strany kritizujú vládu skôr za neefektívnosť či narúšanie mieru. Iba jedna zo strán, ktoré neboli na Majdane, tzv. Opozičný blok prekonala hranicu 5 %.

V parlamente máme 7 politických zoskupení, ale iba jedno z nich s desiatimi percentami hlasov je proti Majdanu. Opozičný blok tvoria bývalí Janukovyčovi úradníci a ministri.

Rusko často poukazovalo na silný vplyv krajnej pravice v spoločnosti. Ako je to v skutočnosti?

Je podstatne menej vplyvná, ako to Rusko vykresľuje. Dokonca menej než v mnohých členských štátoch Európskej únie. Ak to porovnáte s Maďarskom alebo s Francúzskom, je to podstatne menej.

Vo voľbách kandidovali 2 krajne pravicové strany. Jednou z nich je Sloboda a druhou Pravý sektor, ktorý získal len čosi vyše 1,5 %. Tí úplne zlyhali. Sloboda sa cez volebný prah dostala s malým rozdielom. (Podľa prvých odhadov v čase rozhovoru to tak bolo, dnes nie je v parlamente ani Sloboda, pozn. red.)

Myslím si, že takýto výsledok krajne pravicových strán nie je vysoký. Pred 2 rokmi mali 11 %.

Istotne sú tu aj istí jednotlivci, ktorí zastavajú krajne pravicové myšlienky, a vyhrali v niektorých väčšinových volebných obvodoch. Je to následkom vojenskej situácie. Medzi veliteľmi vojenských jednotiek bojujúcich s separatistami je tiež zopár jedincov s krajne pravicovou ideológiou.

Pozadie

Oleksandr Suško je výskumným riaditeľom kyjevského Inštitútu pre euro-atlantickú spoluprácu.

Rozhovor vznikol na konferencii East European crisis: scenarios and EU response, ktorá sa konala 27. 10. v Bratislave a spoluorganizovali ju Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku, Friedrich Ebert Stiftung a Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.

REKLAMA

REKLAMA