Geograf Tomko: Snažíme sa zachytiť vzťah človeka a priestoru

Analýza údajov z mesta je o poskytovaní relevantných informácií občanom. Ako na to hovorí Martin Tomko z univerzity v Melbourne.

REinEU2016, CVTI SR, geografia
Martin Tomko, (zdroj: EurActiv.sk)

Rozhovor vznikol na prednáške Supporting Interactions between People and Cities, ktorú organizovalo Centrum vedecko-technických informácií SR (CVTI SR), spoločnosť Neulogy a BIC Bratislava. Bolo to jedno zo sprievodných podujatí blížiacej sa konferencie Re-Industrialisation of the EU 2016 (REinEU2016).

Aké je praktické využitie priestorových dát z mesta?

Široké, od mestského plánovania až po riadenie dopravy a turistické informačné systémy. Údajne sa až 80 % údajov nejakým spôsobom vzťahuje k priestoru a podobné množstvo našich informačných potrieb sa taktiež vzťahuje k priestoru. Potrebujem sa niekam dostať, potrebujem niekde žiť, potrebujem sa s niekým stretnúť; to všetko je priestorovo vztiahnutá informácia.

Hovoríme v tomto zmysle o koncepte Smart Cities?

Nie veľmi. Ak môžem byť kritický, tak termín Smart Cities nemám veľmi rád. Je to v zásade termín, ktorý si vymysleli Intel, Cisco a Siemens. Vo svojich prednáškach ho nepoužívam.

Ide o to vybudovať v mestách infraštruktúru, ktorá nám umožní sledovať, čo sa v nich deje. Analyzovať tieto údaje a potom poskytnúť rôznym užívateľom relevantné informácie. Či už je mesto smart, alebo sú to ľudia a používajú tieto informácie rozumným spôsobom, je už iná otázka.

Kto má zodpovednosť za to, aby sa tieto údaje správne využívali?

Relevantné je to pre všetkých, ktorí v tomto prostredí pôsobia. V dnešných časoch máme celé spektrum participatívnych geografických informačných systémov (GIS) a toho, ako sa ľudia snažia modifikovať priestor okolo seba. Títo ľudia pritom nemajú autoritu de iure, ale majú ju de facto, pretože niekde bývajú. Mali by mať slovo v tom, ako procesy prebiehajú a kam mesto smeruje.

Môžu si takéto systémy dovoliť iba bohaté oblasti?

V dnešných časoch to môže byť na akejkoľvek úrovni. Niektoré z najinovatívnejších systémov, čo som videl, boli vyrobené veľmi lacno alebo zadarmo. Na Open Source technológiách sa dá postaviť takmer hocičo.

V zásade treba byť len kreatívny v tom, ako sa snímajú údaje o ľuďoch v priestore. Každý z nás nosí pri sebe množstvo senzorov. Každý má telefón a každý telefón vysiela elektromagnetické žiarenie v podobe WiFi a podobných vecí. Do toho teda netreba investovať.

Dáta treba rozumným spôsobom zozbierať, použiť a byť si vedomý všetkých otázok, ktoré sú s údajmi spojené.

Ktoré následné využitie dát vás ako teoretika najviac zaujalo?

Na prednáškach hovorím najmä o pragmatických veciach. Všetko sú to systémy, ktoré sa ľudom snažili pomôcť s nejakým problémom. Sú tu ale aj veci, kde chceme komunikovať, aké je toto miesto z hľadiska charakteru alebo turistom poskytnúť informáciu o histórii.

Nezmení to, ako ľudia žijú a pohybujú sa, ale umožní im to nadobudnúť vzťah s miestom. To je veľmi dôležité.

Ako je to s prepojením geografických informačných systémov s environmentalizmom?

To je už aplikačná časť. V Melbourne napríklad vytvorili webstránku pre každý strom. Ľudia im mohli posielať emaily. Tvorcovia si mysleli, že im budú posielať správy, že strom je starý a chorý. Ľudia im však  posielali odkazy, že pod stromom mali krásne rande, prípadne im ďakovali za chládok. Toto sa predtým nedalo odsledovať.

V Anglicku je systém Geograph.uk, kde sa snažili dostať študentov do prírody. Mali popísať každý štvorcový kilometer, ktorý je na mape. Tieto popisy sú vo forme: „Toto je pole, pasú sa na ňom kravy a vzadu vidím vysoký kopec.“  Týchto popisov sú teraz na stránke milióny a moji kolegovia z nich vedia napríklad určiť, ktoré časti Anglicka sú na pohľad príjemné. To následne ovplyvňuje napríklad ceny nehnuteľností.

Je to nesmierne bohatý korpus, ktorý vzťahuje informáciu o zemskom povrchu s tým, ako ho ľudia popisujú.

Martin Tomko II

Tieto technológie sú relatívne známe a bavíme sa teda o ich implementácii. Čo je v tomto odvetví niečo, čo uvidíme o 30 či 50 rokov?

O 30 rokov to už bude dosť dramatická zmena, no nedokážem to predpovedať. Momentálne sa snažíme o prechod od GIS-ov, ktoré analyzujú údaje o priestore, k údajom o mieste, ktoré zachytávajú vzťah človek a priestoru.

Ako príklad uvediem, polícia vyšetruje zločin a majú popisy miest, ktoré však nie sú konkrétnymi súradnicami. Spôsob zachytávania priestoru je iný, skôr popisujú miesta a kvalitatívne a kvantitatívne vzťahy. Rozmýšľame o tom, ako by sa všetky tieto údaje z naratív ľudí dali analyzovať.

Dá sa tak zachytiť citový vzťah k miestu?

Nejde o to, aby bol vzťah citový. Vieme, že je veľmi zaťažený rôznymi chybami, vynechaním informácií a tiež používaním vernakulárnych referencií, akými sú názvy ako Šafko.

Ak by som tieto informácie prezentoval človeku, tak mi nakreslí náčrtok. Naše systémy toto zatiaľ dosť dobre nevedia. Je tu problém nazvať miesto inak, ako by ho nazval niekto iný, no stále sme schopní komunikovať.

Chceme dosiahnuť, aby tak spolu dokázali komunikovať stroje?

Ľudia a stroje.

Aký rozdiel medzi výskumom v Európe a v Austrálii?

V Austrálii je trochu väčší tlak, aby sme sa priblížili priemyslu a robili aplikovanejší výskum. Vo Švajčiarsku sa na toto mračili. Môže to však byť aj tým, že v Melbourne som na inžinierskej fakulte a vo Švajčiarsku som bol na geografii.

Môj šéf vo Švajčiarsku hovoril, že dekan má geografov veľmi rád, pretože sú druhí najlacnejší. Najlacnejší boli matematici, lebo tí potrebovali iba ceruzku. Geografi potrebovali jeden počítač.

Rozdiel nie je ani vo vybavení, ani v peniazoch, ale skôr v plachosti a sebavedomí. Myslím si, že ľudia na Slovensku by mohli robiť presne to, čo všade inde a netreba na to peniaze.

Ide ale o to nebáť sa riešiť otázky, ktoré neboli zodpovedané. Následne treba ísť a vykrikovať, že to robíme, publikovať, prenášať, ísť von, povedať ľudom, že sa tu niečo deje.

Pozadie

Martin Tomko je expertom na geografické informačné systémy. Po niekoľkoročnom pôsobení na univerzite v Zürichu sa presunul do Austrálie na tamojšiu University of Melbourne. Je autorom desiatok odborných publikácií.

REKLAMA

REKLAMA