Mladý vedec roka 2016: Politici nemajú zásluhy na našich úspechoch

Tomáš Bertók, ocenený na podujatí Vedec roka 2016, hovorí o kvalitách aj problémoch slovenskej vedy a mieste novej generácie vedcov v nej.

Ing. Tomáš BERTÓK, PhD., EUR ING, je pracovníkom Chemického ústavu Slovenskej akadémie vied, ktorý ako jediný na Slovensku získal aj grant Európskej rady pre výskum. Jeho prednášky pre žiakov základných a stredných škôl, ako aj napísanie knihy z názvom Nanobiotechnológie – od lepiacej pásky k medicínskym aplikáciám a vysoko interdisciplinárny charakter celej práce zaujali aj porotu 20. ročníka podujatia Vedec roka 2016. Tomáš BERTÓK sa stal Mladou osobnosťou vedy roka 2016.

Výskumná aj popularizačnú činnosť v oblasti aplikácie nanoštruktúr a analýza komplexných sacharidov sú oblasťami, ktoré vám priniesli aj významné ocenenie. V čom je ukrytý úspech slovenského mladého vedca, ktorý sa venuje tak špecifickým témam?

Kľúč k úspechu slovenského vedca je zrejme rovnaký, ako u každého iného vedca. Človek musí byť vytrvalý, musí mať víziu. Veda nie je práca, ale skôr hobby. Keď ma niečo napadne ráno cestou do práce alebo večer v sprche – začnem sa tomu venovať. Či je víkend alebo sviatok, človek tak ľahko nevypína. Myšlienky často prichádzajú samé.

Veda nie je práca, ale skôr hobby.

No slovenský vedec má možno ešte ďalšie špecifiká. Jedným z nich bude aj to, že si musí veľa vecí urobiť tak povediac „doma na kolene“, keďže peniaze na výskum tu nie sú. Je to smutné, na druhej strane zrejme preto produkujeme tak manuálne zručných a vynaliezavých vedcov.

Európska rada pre výskum (ERC) počas svojej desaťročnej existencie, udelila vyše 7 tisíckam projektov granty výške takmer 1,8 miliárd eur. Na Slovensku bol grantom ocenený len jediný projekt, a to práve na Chemickom ústave SAV. Vy ste členom tohto úspešného tímu. Aká je vaša úloha v ňom?

Na Chemickom ústave SAV pracujem ako samostatný vedecký pracovník a na ERC projekte som spolu s ďalšími kolegami zodpovedný najmä za publikačné výstupy. Zároveň sa spoločne snažíme o popularizáciu našej práce, či už formou prednášok pre študentov stredných škôl alebo formou exkurzií a článkov v časopisoch.

To, aké výsledky dosahujeme, je dôsledkom toho, aký tím ľudí sa dal dokopy. Kvalitní vedci priťahujú ďalších kvalitných vedcov. My sme mali to šťastie, že u nás, na samom začiatku, stál jeden takýto kvalitný vedec, ktorý skupinu zakladal (prof. Ján Tkáč, pozn.ed.).

Európska rada pre výskum udelila 540 miliónový grant 231 vedcom

Čím podľa vás projekt SAV zaujal práve Európsku radu pre výskum?

ERC udeľuje tzv. Starting Grant žiadateľom, ktorí preukázali svoje kvality a schopnosti už v minulosti. A okrem toho najmä projektom, ktoré sa skutočne pohybujú na hranici súčasných poznatkov.

Dokonca tieto projekty môžu byť trochu riskantné, čo znamená prísť s originálnym nápadom a samozrejme s predbežnými výsledkami.

Náš projekt v sebe spájal od začiatku množstvo unikátnych prístupov – najmä spojenie glykomiky, nanotechnológií a medicínskej diagnostiky.

Čo v súvislosti s podporovaním podobných vedeckých projektov na Slovensku a v Európe chýba mladým odborníkom, ako ste vy?

Myslím si, že Slovensko v súčasnosti nemá kapacitu na financovanie takýchto projektov. Národné grantové schémy poskytujú len minimum financií na kvalitný výskum.

Ing. Tomáš BERTÓK, PhD., EUR ING pri preberaní ocenenia Mladá osobnosť vedy 2016 (FOTO: TASR)

Stále viac ustupuje do úzadia základný výskum, ktorého význam mnoho ľudí nechápe, a teda nevie ani oceniť. Panujú tu predsudky, ale často aj závisť.

No a v neposlednom rade je tu motivácia. Ako motivovať človeka na Slovensku, aby založil vlastný tím, navyše v novej oblasti? Je to obrovská neistota vo svete, ktorý má na každého obrovské nároky.

Mladý človek, ktorý chce mať rodinu ešte pred štyridsiatkou skrátka nebude strácať čas, aby nabehal dosť kilometrov po svete na to, aby to v jeho životopise vyzeralo dosť dobre len pre malý grant na dva roky, po ktorého ukončení je opäť na začiatku svojej cesty. Toto človeka omrzí ešte skôr, ako vôbec začne.

Záslužnú činnosť v tejto situácii robia skúsenejší ľudia, ktorí veľkú časť úsilia venujú vytvoreniu podmienok pre mladých na Slovensku. Je to podľa môjho názoru stále lepšie ako nechať všetkých „ujsť“, a potom vymýšľať, ako ich pritiahnuť späť.

Posunula sa u nás podľa vás diskusia o podpore vedy v posledných rokoch, prípadne kam by sa mohli aktivity v tejto oblasti posunúť, aby projekty, podobne tým vašim, boli úspešné na celosvetovej úrovni?

Náš projekt sa pomaly blíži ku koncu a už teraz bol hodnotený ako úspešný. Je veľa vedcov, ktorí sú úspešní na medzinárodnej úrovni, a to napriek politickej situácii. To len ukazuje, že politici nemajú žiadne zásluhy na úspechoch našich vedcov. Skôr naopak, môžu za to, že ich nie je viac – a mohlo by pokojne byť.

Záslužnú činnosť v tejto situácii robia skúsenejší ľudia, ktorí tvoria podmienky pre mladých na Slovensku. Je to stále lepšie, ako nechať všetkých „ujsť“, a potom vymýšľať, ako ich pritiahnuť späť.

Politici aj spoločnosť sa musia naučiť počúvať. Nemyslím slepo počúvať, ale byť otvorení diskusii. Ľudia odmietajú diskusiu a mnohokrát pretláčajú svoj názor, ktorý im vtisol do hlavy niekto iný, a ktorému možno ani sami nerozumejú.

Napriek tomu je tu množstvo ľudí, ktorí sa snažia v tejto oblasti robiť záslužnú činnosť. A chcem veriť tomu, že spolu s nimi to raz niekam dotiahneme.

REKLAMA

REKLAMA