Väčšina nápadov zlyháva v realizačnej fáze

V zemskej kôre sa nachádza energia, ktorá by dokázala pohodlne pokryť energetické potreby ľudstva. Problém je, že sa k nej nevieme dostať. Spoločnosť Geothermal Anywhere vyvinula technológiu PLASMABIT, ktorá to má umožniť. Igor Kočiš, spoluzakladateľ a výkonný riaditeľ spoločnosti, prijal od EurActiv.sk ponuku na rozhovor.

Igor Kočiš
https://euractiv.sk

Pracujete na technológii, ktorá laicky povedané umožní lacnejšie a hlbšie vrty. Mohli by ste vysvetliť, ako to funguje?

Áno, je to tak. Najväčší problém pri vrtných technológiách je exponenciálny rast ceny s hĺbkou. Jednoducho povedané, čím hlbšie kopem, tým je každý meter drahší. A to spôsobuje pre vrty, ktoré sú hlboké niekoľko kilometrov výrazné zvyšovanie cien, ktoré idú až do desiatok miliónov eur pri veľmi hlbokých vrtoch. Hlavné využitie pre tieto hlboké vrty je geotermálna energia a segment ropy a zemného plynu. Hlavne pre geotermiu je hĺbka rozhodujúca, pretože s hĺbkou stúpa teplo a teda čím sme hlbšie, tým vieme dostať viac energie. To je jeden zo základných predpokladov pre rozvoj geotermálnej energie.

Dnes musíme kopať do akých hĺbok, ak chceme získať geotermálnu energiu?

To závisí od miesta. Na jednej strane si môžeme zobrať zhruba päť percent zemského povrchu, kde sú tektonické zóny, sopky. V týchto oblastiach, ak firma navŕta len niekoľko sto metrov, alebo 1 – 2 kilometre, tak sa už dostáva k teplotám 150 až 200°C. To je prípad Islandu, Indonézie, západnej oblasti USA, kde sú tektonické zlomy.

Slovensko je na tom síce geotermálne nadpriemerne, ale nemáme až také podmienky ako na Islande.  Naše elektrárne by pri rovnakých hĺbkach, povedzme 2 – 3 kilometrov, produkovali ďaleko menej energie. A keď nie sme schopní generovať teplotu vo výške 200° C pri nejakom prietoku, tak energia, ktorú vieme získať, je nižšia aj kvôli technológii nie pomerne, ale až päť alebo desaťnásobne. Takže namiesto 10 či 20 MW na elektráreň, máme len 2 – 3 MW. A to je dnešný problém. Dostupnosť dostatočných hĺbok je v našich podmienkach problematická. Pretože by bolo potrebné kopať do päť a viac kilometrov. Dnes najhlbšie vrty, čo sa bežne pre tieto elektrárne robia, sú medzi 4 – 5 kilometrami.

Do akej hĺbky umožňuje kopať Vaša technológia a na akom princípe funguje?

My sme pred mnohými rokmi zistili, že súčasný trh neponúka ani výhľadovo riešenie na efektívnu cenu pre vrty hlbšie ako 5 – 6 kilometrov. Je známe, že energia, ktorá sa skrýva v hĺbke až do desiatich kilometrov, by postačovala na pokrytie energetických potrieb ľudstva. Problém je, že je veľmi ťažké ju odtiaľ dostať. Bariérou je cena, ktorá rastie exponenciálne s hĺbkou. Zistili sme, že v minulosti prebehlo niekoľko pokusov o využitie úplne nových postupov, ale zatiaľ neboli úspešné. Vtedy sme sa rozhodli, že sa na to pozrieme bližšie a vytvorili sme koncept tzv. bezkontaktného vŕtania, ktorý už bol testovaný na viacerých univerzitách a vo viacerých laboratóriách.  Nakoniec sme sa vydali cestou elektrickej plazmy, ktorú sme vyhodnotili ako najperspektívnejšiu metódu. Neskôr sa nám to aj laboratórne potvrdilo a momentálne po štyroch rokoch intenzívnej práce, máme pred sebou prvé reálne pokusy vŕtať v exteriérovom prostredí.

Pracujete na prototype?

Prototyp v týchto dňoch dokončujeme. Máme ho hotový a budujeme našu prvú malú vrtnú vežu. Najbližší týždeň – dva, by sme mali testovať v reálnych podmienkach veci, ktoré zatiaľ fungovali v laboratórnych podmienkach.

Myslíte si, že geotermálna energia má potenciál nahradiť energiu, získavanú z fosílnych zdrojov?

Geotermálna energia má medzi obnoviteľnými zdrojmi špeciálne miesto, pretože sa zásadne odlišuje od solárnej a veternej energie. Geotermálna energia je základnou energiou. Základná energia je energia, ktorá funguje 24 hodín bez ohľadu na to, či sneží, prší, je jar, leto, deň alebo noc. Samozrejme je to limitované kapacitou a schopnosťou konkrétneho miesta vrtu alebo vrtov dodávať túto energiu, ale napriek tomu sa geotermálne vrty vyznačujú vysokou mierou fungovania voči celkovému času, keď dosahujú až vyše 95 %, čo je aj pri iných zdrojoch, ako sú uhlie, alebo jadro, oproti geotermii nižšie kvôli údržbe a nutnosti pravidelných odstávok. A samozrejme je to úplne neporovnateľné so solárnou a veternou energiou, ktoré majú využiteľnosť v reálnom čase podstatne nižšiu.

Problém, prečo geotermia nie je dnes rozšírená, má dve hlavné príčiny. Prvý je lacné vŕtanie, ktoré som už spomínal – a tomu sa venujeme my a druhý je potom manažment rezervoárov a celej tej elektrárne tak, aby vydržala desiatky rokov, neminulo sa teplo z lokálneho okolia a bolo dostatočné na generovanie potrebnej energie.

To čo robíte, si vyžaduje vysoké náklady a na Slovensku je známe, že vedu veľmi nepodporujeme a to ani súkromný a ani verejný sektor. Ako ste sa s touto otázkou vysporiadali?

Bohužiaľ toto je asi najvážnejšia otázka, ktorú si každý výskumník, alebo podnikateľ v oblasti technológii musí vyriešiť. Nám sa podarilo hlavne na začiatku skombinovať naše vlastné zdroje, ktoré sme investovali vo výskumu a vývoja. Neskôr, keď sme začali prijímať zamestnancov a realizovať viac experimentálnych a laboratórnych prác, hľadali sme kapitál. U privátnych zdrojoch to bolo veľmi ťažké, keďže práve v čase našich začiatkov naplno vypukla kríza. My sme však mali skúsenosti so 7. rámcovým programom a tak sme sa uchádzali o niekoľko projektov priamo v Bruseli a zároveň o štrukturálne fondy. Na prvý pohľad to podľa úspešnosti získania týchto projektov vyzerá s nimi veľmi dobre, avšak veľké rozčarovanie prišlo pri ich implementácii, kde je veľký problém nielen obrovská miera byrokracie, ale hlavne nechuť a neschopnosť úradov pozerať sa na reálne výsledky v projektoch. Tie sa zameriavajú čisto na „papierovačky“, ktoré vôbec nemusia zodpovedať reálnym výsledkom. Tým vznikajú obrovské oneskorenia v platbách, ktoré spôsobujú firmám existenčné a finančné problémy.

Ste skôr vedec, manažér, alebo aj vedec aj manažér?

No určite je najbližšie k pravde to posledné. Keď sme boli v začiatkoch, tá miera tvorivej, výskumnej práce bola v úvode z mojej strany ďaleko intenzívnejšia. Po čase, ako sme začali rásť, muselo dojsť k určitému rozdeleniu úloh vo firme. Rozhodujúca časť mojich súčasných aktivít je skôr manažment výskumu technológie, manažment jej následného využitia a komunikácia s partnermi. Je to určitý prirodzený vývoj, ktorý je tiež veľmi dobrodružný. Je to neprebádaná a zaujímavá cesta.

Prešli ste do súkromného sektoru z verejnej výskumnej inštitúcie?

Ja som nikdy nebol aktívny vo verejnej inštitúcii. Prvú našu malú startupovú firmu som založil s mojím kolegom a spolužiakom Tomášom Krištofičom na univerzite v roku 1994.  Od začiatku sme mali pred očami určitý sen – mať firmu, aké vidíme v Silicon Valley, vyvinúť nové technológie, pokúsiť sa nájsť priestor na trhu, získať investora. Takže nerobiť vedecký výskum v pravom slova zmysle, ale hľadať skôr riešenia, ktoré sú v globále uplatniteľné na trhu. Toto bola naša vízia. Popritom sme ale veľmi aktívne pracovali najmä v prvých rokoch v oblasti výskumu a takisto sme pomáhali na akademickej pôde a riešili sme mnoho úloh, ktoré boli až teoretického charakteru. Táto zložka bola vždy zaujímavá, pretože to je to kreatívne a to človeka nášho razenia baví, hľadať nové riešenia, bádať a keď človek už niečo nájde, tak potom je to klasické edisonovské, že 1 % je nápad a potom 99 % je pot. Väčšina nápadov totiž zlyháva práve v tej realizačnej fáze.

Spolupracujete s verejnými výskumnými inštitúciami? Ako sa s nimi spolupracuje?

V našej spoločnosti máme 35 ľudí. Z toho takmer polovicu tvoria ľudia, ktorí pochádzajú práve z  univerzitno-akademickej sféry. Máme viac ako 10 zamestnancov s PhD. Na väčšine projektov spolupracujeme s partnermi, či už je to Slovenská akadémia vied, alebo Slovenská technická univerzita, prípadne ďalšie univerzity. Veľmi dobre sa nám spolupracuje so zahraničnými univerzitami, ktoré majú oproti našim výrazne väčší záujem a tiež schopnosť ponúknuť pridanú hodnotu do konkrétnych projektov a riešení.

Vidím veľmi negatívny vplyv štrukturálnych fondov na slovenské prostredie práve tým, že tie vôbec netlačia na reálne výstupy a na zapojenie sa do medzinárodnej spolupráce. A tak spôsobujú až na výnimky určitú lenivosť a spomalenie, lebo tieto kolektívy majú pokryté náklady na svoje projekty na nejaké dva-tri roky a nie sú nútení hľadať reálne uplatnenie pre výsledky svojej práce. A naozaj pociťujeme, že záujem o aktívnu spoluprácu v slovenskom prostredí klesá a myslím, že je to veľmi alarmujúce a kompetentní ľudia by sa mali nad tým zamyslieť. Nie je to len o byrokracii eurofondov, ktoré zaťažujú vedeckú obec. Systém nie je nastavený tak, aby motivoval ľudí. Tá motivácia u vedcoch potom vychádza skôr z vnútorných vlastností, že chcú a bojujú s týmto systémom.

Rozhovor vznikol pri príležitosti festivalu vedy Noc výskumníkov.

Pozadie

Igora Kočiša a spoločnosť Geothermal Anywhere nájdete v piatok 28. septembra v bratislavskej Starej Tržnici v rámci  festivalu vedy Noc výskumníkov, ktorý bude prebiehať v piatich slovenských mestách – v Bratislave, Žiline, Košiciach, Banskej Bystrici a v Tatranskej Lomnici.

Podujatie organizuje SOVVA, Slovenská akadémia vied a EurActiv.sk. Festival má širokej verejnosti ukázať zblízka prácu vedcov a jej výsledky, ktoré nás každodenne obklopujú.

REKLAMA

REKLAMA