Moldavský minister zahraničných vecí: Nechceme sa stať priestorom geopolitického experimentu

V rozhovore s Andreiom GALBUROM o vplyvoch Bruselu a Moskvy v mladej východoeurópskej krajine.

Modlavský minister zahraničných vecí Andrei Galbur je členom kabinetu premiéra Pavela Filipa od januára 2016. Ako veľvyslanec pôsobil v rokoch 2013 až 2015 v Moskve, no jeho pro-európske presvedčenie korešponduje s vládnou líniou, ktorej je navyše podpredsedom. Moldavská vláda však od novembra minulého roka zápasí s rétorikou výrazne pro-ruského prezidenta, Igora Dodona.

S ministrom Galburom sa EurActiv.sk stretol v čase, keď bol v krajine vyhlásený kvôli neočakávaným snehovým prehánkam výnimočný stav. Podľa jeho slov nie je primárne poľnohospodársky orientovaná krajina na podobné katastrofy pripravená. Z aprílových výčinov počasia sa bude Moldavsko ešte dlho spamätávať. Pomoc sa bude očakávať aj zo strany EÚ.

 

Európska únia od roku 2014 do roku 2017 minula na pomoc Moldavsku vyše 335 miliónov eur. Ako túto podporu pociťujú občania priamo v krajine?

Otázka mieri do jadra strategickej komunikácie. Je férové povedať, že ľudia v Moldavsku vedia, že EÚ je najväčším podporovateľom reforiem v Moldavskej republike. Je najväčším finančným prispievateľom, ale krajinu podporuje aj prostredníctvom technickej pomoci, svojou odbornosťou a poradným hlasom.

V krajine by ste asi nedokázali identifikovať oblasť života, ktorá nie je dotovaná alebo sa priamo nedotýka pomoci, ktorú poskytuje EÚ. Vedia o nej naši občania? Áno. No pre zvýšenie povedomia musíme urobiť ešte viac.

Všetko, čo sa deje v Moldavsku, sa deje na pozadí širokej geopolitickej rétoriky, kampaní a aj propagandy. Naša vláda preto musí umožniť občanom pocítiť rozdiel, ku ktorému nám dopomáha EÚ.

Darí sa jej to?

Je to náročný prvok. Ľudia si uvedomujú, že účinky pomoci nebudú okamžité. Navyše existuje určitá miera obety, ktorú musia naši ľudia prinášať. Sú Moldavčania unavení z prinášania obety? Jednoznačne áno.

Je smutné, že mnohí politici boli v minulosti zapletení do pochybných obchodov, zatiaľ čo sa zahaľovali do európskej vlajky. V skutočnosti prispeli k strate dôvery v celkový koncept európskej integrácie. To je dôvod, prečo by sa moldavská vláda dnes nemala zameriavať na geopolitické boje, ale v prvom rade sledovať domácu scénu.

 

Rusko do Moldavska investovalo len zlomok toho, čo EÚ.

 

Modernizované európske Moldavsko je definované veľmi jasne: všetci chcú fungujúce inštitúcie, dobrú infraštruktúru, dobré nemocnice, dobré školy. A aká alternatíva? Okrem rétoriky o prístupe na ruský a euroázijský trh v tomto modeli nič iné nie je. Rusko do Moldavska investovalo len zlomok toho, čo EÚ.

Je ale užšia spolupráca s nestabilnejšou EÚ, ktorá prechádza takými zmenami, ako brexit, pre Moldavcov stále zaujímavá?

Európania si sami ešte nie sú istí, ako tento proces ovplyvní vnútornú dynamiku Únie. Pokiaľ ide o nás, tieto súvislosti posilňujú našu snahu o podporu reforiem. Pretože to, čo vždy hovoríme, je, že reformy nerobíme pre Brusel. Robíme ich pre Moldavsko, pre našich občanov, ktorí sú konečným príjemcami všetkého, čo sa snažíme urobiť.

Je normálne, že vo veľkej rodine majú členovia rozdiely a nezhody. Je však dôležité, aby si EÚ udržiavala súdržnosť a jednotu. Existujú však aj spoločné výzvy, ako napríklad boj proti terorizmu alebo ilegálnej migrácii. EÚ je spojenectvom princípov a hodnôt, a preto je veľmi ťažké napadnúť jej jadro. Dominovať budú vždy chladné hlavy.

Z vašich odpovedí je jasne cítiť pro-európsku inklináciu. Tá je navyše o vláde Pavela Filipa vo svete pomerne známa. No toto naklonenie nie je prítomné naprieč celým politickým spektrom. Úrad prezidenta je voči proerópskemu nadšeniu moldavskej vlády pomerne kritický. Ako sa s týmto vnútropolitickým rozdelením krajina vysporiadava?

Pre nás je dôležité byť pro-moldavskými. Delenie orientácie na proeurópsku a proruskú sa u nás používa na manipuláciu s voličmi.

Dám vám veľmi jednoduchý príklad: k farmárovi príde niekto, kto je pro-moskovský a povie: „Ak budete hlasovať za mňa, vaše jablká sa dostanú na ruský trh ešte dnes. Ak budete hlasovať za nich, budete čakať desať rokov, kým budú vaše jablká v súlade s normami EÚ, aby ste ich potom mohli na tomto trhu predať.“ Pre poľnohospodára je potom výber jednoduchý.

Našou úlohou je ale vysvetliť mu, že vývoj produktu, ktorý je v súlade s týmito štandardmi, znamená aj investície do technológií, znamená rozvoj a znamená, že bude mať tento farmár budúcnosť.

Čo ponúka druhá strana je rýchlejšie riešenie, ktoré bude platiť dnes. No nepýtajte sa na zajtra. Preto sa my snažíme ľuďom vysvetliť, že problémy, ktorými prechádzame na začiatku, sú tu preto, aby sme si uľahčili život zajtra.

C2dOfj5VIAEJ4pt

Zasadanie moldavskej vlády pod vedením premiéra, Pavla Filipa (Zdroj: Twitter)

Myslíte si teda, že toto rozdeľovanie vytvára konštruktívne politické prostredie a celkovo pomáha moldavským občanom?

Čo nás nezabije, robí nás silnejšími. Je to skúška našej demokracie. Je nešťastné, že v tomto prípade sa prezidentská kancelária viac zameriava na kampaň pred nasledujúcimi parlamentnými voľbami, než aby sa sústredila na otázky nás všetkých. Náš prezident sľúbil, že bude prezidentom všetkých Moldavcov, dokonca aj tých, ktorí hlasovali proti nemu.

Spolu s kanceláriou prezidenta sa snažíme veľmi tvrdo pracovať, aby sme určili spoločné prístupy a našli spoločné riešenia problémov celej krajiny. Nie je to jednoduché, ale sme odhodlaní pokračovať v ceste, ktorú sme si vybrali, a tou je cesta reforiem.

Osobitné obavy Bruselu sa týkajú aj rastúceho vplyvu Ruska v regióne. Pociťujete posilňovanie ruskej prítomnosti?

Napríklad ruská televízia je prítomná prakticky v každej domácnosti a je veľmi ťažké súťažiť s ňou. Do obsahu investovala veľa peňazí, vysielajú dobré filmy a kde-tu sa im darí zaťahovať aj prvky propagandy.

Nemôžeme sa stále pokúšať dobiehať ich a zároveň nemáme záujem angažovať sa v anti-propagande. Aj prostredníctvom zmeny národnej legislatívy sa teraz snažíme zabezpečiť vlastný kvalitný národný obsah, ktorý bude k dispozícii všetkým ľuďom v Moldavsku, vrátane ruskej menšiny, a to aj na ne-moldavských vysielacích staniciach.

Ruská prítomnosť je však veľmi dôležitá v ďalšej téme, a to v rokovaniach o štatúte Podnesterska. Do vyjednávaní je zapojené rovnako, ako napríklad EÚ. Bol vplyv Únie v týchto rokovaniach z vášho pohľadu rovnako intenzívny, ako ten ruský?

Nevidím tu žiadnu konkurenciu. Nechceme, aby sa Moldavsko stalo priestorom geopolitických experimentov a cvičení. Práve naopak, chceme, aby sa krajina stala platformou pre spoluprácu a pre identifikáciu riešení.

Ak sa pozriete na územné konflikty v post-sovietskom priestore, uvidíte, že ten, ktorý máme v Moldavsku, má všetky predpoklady na rýchle vyriešenie. V konflikte nehrajú rolu etnické rozdelenia alebo náboženstvo – je to striktne politický konflikt, ktorý musíme riešiť politickými prostriedkami.

Som presvedčený, že politický formát 5 + 2 je jedinečnou platformou, pretože zahŕňa Rusko a Ukrajinu, krajiny, ktoré sú samé zapojené do územného konfliktu. Dialóg dopĺňa OBSE, EÚ a USA. Domnievame sa, že je to aj platforma, v ktorej sa Rusko môže prejaviť a byť súčasťou riešenia, nielen časťou problému.

Moldavsko len prednedávnom získalo štatút pozorovateľa v Euroázijskej únii. Mohla by to byť istá cesta, po ktorej by sa Moldavsko mohlo vydať?

Pamätajte si, táto krajina je parlamentná demokracia. A podľa ústavy je parlament inštitúciou, ktorá schvaľuje riadiacu líniu domácej aj zahraničnej politiky. Vláda je poverená parlamentom, aby tieto línie zabezpečil.

Naše úlohy a priority sú veľmi jasné: máme Dohodu o pridružení s EÚ a naďalej sme odhodlaní zostať na tejto ceste. Všetko, čo sa deje mimo tohto procesu, má čisto populistický a volebný motív. A čo je najdôležitejšie, pre krajinu z neho nevyplývajú žiadne legislatívne záväzky.

Moldavsko patrí medzi tri prioritné krajiny slovenskej zahraničnej politiky aj v roku 2017. Ako hodnotíte spoluprácu so Slovenskou republikou?

So Slovenskou republikou máme vynikajúci vzťah. A to najmä s ministrom zahraničných vecí Lajčákom, ktorý je starým priateľom Moldavska. Často navštevoval našu krajinu a veľmi dôkladne si uvedomuje vnútorné procesy. Slovensko má v Kišiňove veľmi silného veľvyslanca, pána Róberta Kirnága, s ktorým tiež zdieľame veľmi konštruktívny a pragmatický prístup.

Slovensko a skupina V4 sú veľmi silným podporovateľmi rozširovania, a to si v Moldavsku veľmi ceníme. Slovensko však podporuje aj konkrétne projekty v Moldavsku a zostávame na zozname prioritných príjemcov rozvojovej pomoci.

Dúfame, že našich slovenských priateľov nesklameme. Tvrdo pracujeme na obnovení dôvery v krajinu nielen doma, ale aj medzi našimi partnermi.

REKLAMA

REKLAMA