Europoslanec z Fideszu: Západ potrebuje “zlých chlapcov”

Ľavicoví liberáli vytvorili imaginárne Maďarsko, ktoré nezodpovedá realite, tvrdí europoslanec György SCHÖPFLIN v rozhovore pre EurActiv.sk. Pripúšťa však, že otázky vo verejnej konzultácii o tzv. Sorosovom pláne "neboli nevinné".

György Schöpflin je poslancom Európskeho parlamentu za maďarskú vládnu stranu FIDESZ (Európska ľudová strana). Od svojich 11 rokov až do roku 2004 žil vo Veľkej Británii. Pracoval pre Kráľovský inštitút medzinárodných vzťahov v Londýne, pre BBC, neskôr prednášal na London School of Economics, následne na University of London a University College of London. V Európskom parlamente pôsobí od roku 2004, je členom výboru pre ústavné veci.

 

Slovensko aj Maďarsko sú členmi EÚ a partnermi vo Vyšehradskej skupine. Stále viac sa ale hovorí o tom, že V4 je v súčasnosti skôr „2 +2“, keďže Slovensko, a v menšej miere aj Česká republika, deklarujú ambície byť súčasťou pripravovaných integračných projektov vo vnútri EÚ. To však neplatí pre Maďarsko a Poľsko. Aký je maďarský pohľad na túto fragmentáciu vo vnútri V4?

Isté politické rozdiely existujú, ale tie tu boli vždy. Sú to len prechodné odchýlky, vyšehradská spolupráca v skutočnosti funguje veľmi dobre.

Podľa môjho názoru časť liberálnej ľavice veľmi túži zničiť Vyšehradskú skupinu. V prvom rade sa desia, že Babiš zavedie Českú republiku smerom maďarského takzvaného „neliberalizmu“. Ide diskurz liberálnej ľavice, ktorý nadhodnocuje rozdiely medzi členmi Vyšehradskej štvorky. Štrukturálne je pritom Poľsko oveľa dôležitejšie, než ostatní členovia. Spolupráca V4 fungovala na relatívne nízkej, takmer neviditeľnej úrovni. Postupne si však vytvorila určitú dynamiku konať spoločným spôsobom.

 

V4 je súdržnejšia ako Benelux

 

Chcem zdôrazniť, že Vyšehrad je dôležitý najmä v Bruseli. Neznamená to, že sa (krajiny) zhodnú na všetkých otázkach, ale Vyšehradská skupina je tam považovaná za jednu entitu a pravdepodobne za viac súdržnejšiu než Benelux alebo škandinávske krajiny.

Prečo si to myslíte?

Pretože je súdržnejšia. V začiatkoch to tak nebolo, no podľa mňa tomu pomohlo práve uznanie v Bruseli. Ak sa štyri krajiny dajú dokopy, dokážu ovplyvniť, čo sa deje, najmä v Rade EÚ. Vyšehradská spolupráca v EÚ začala pred 13 rokmi. Vznikli určité návyky a aj keď medzi sebou politici nesúhlasia, spolupráca je stále možná.

Nespomenuli ste Slavkov (Slavkovský formát, ktorý tvoria Rakúsko, Slovensko a Česko, pozn. red.). Myslím si, že Slavkov je v podstate mŕtvy. Išlo o projekt troch sociálnodemokratických vlád. Jedna z týchto krajín už nie je sociálnodemokratická (Rakúsko). Nie som si istý, či je Smer skutočne sociálnodemokratická strana, ale nebudem sa o tom hádať. Čo nakoniec vzíde z Českej republiky, netušíme. Ide o tento ľavicový názor, že Vyšehrad je veľmi zlý, pretože kryje Kaczyńského a Orbána a preto sa musíme pokúsiť ho zničiť. Maďarsko, ktoré momentálne V4 predsedá, pripravuje 26. januára veľkú konferenciu. Bude o budúcnosti Európy a myslím, že bude úspešná.

Napísali ste článok, v ktorom sa snažíte vysvetliť neschopnosť západu porozumieť tomu, čo sa Maďarsko snaží v Európe dosiahnuť…

To bolo hádam pred viac ako rokom. To bola moja pozícia vtedy, teraz by som išiel ešte ďalej. Teraz by som povedal, že je to neochota. Napríklad v západných médiách sa o Maďarsku píše ako o krajine neliberalizmu. Pýtam sa: Koľkokrát Orbán toto slovo použil? Raz.

Čo bolo akurát dosť na to, aby to v Európe zarezonovalo.

Faktom je, že Orbán toto slovo použil vo veľmi špecifickom kontexte, kontexte etatizmu a ekonomických opatrení. Jeho význam však vytvorili západní politici, ktorí možno ani nevedia, čo sa v Maďarsku skutočne deje. Prečo? Pretože západ potrebuje „zlých chlapcov“. Môžu povedať: ‘Možno situácia v mojej krajine, či už je to Francúzsko, Nemecko alebo Holandsko, nie je ideálna, ale mohlo by to byť oveľa horšie, pozrite, tu je Orbán s neliberalizmom’. Nepozerajú sa na maďarskú realitu, vytvorili si imaginárne Maďarsko, v ktorom je všetko strašné.

Aká je podľa vás realita?

Koľko novinárov je v Maďarsku vo väzení? Odpoveď je, samozrejme, že žiadny. Koľko zákonov maďarský ústavný súd poslal späť do parlamentu? Nuž, za posledných päť rokov asi sto. Maďarský ústavný súd je veľmi aktívny. Mimochodom, je v oveľa lepšom stave než Ústavný súd Slovenskej republiky. Slovenský ústavný súd je ako-tak funkčný, máte 10 sudcov z 12. My nemáme tento problém, to uznal dokonca aj Frans Timmermans (prvý podpredseda Európskej komisie, pozn. red). Poľsko má v tomto smere problém. Je to tiež veľký problém v Českej republike. Najvyšší súd rozsudky ústavného súdu pravidelne ignoruje.

Toto sa Maďarska netýka. Vzťahy medzi ústavným a najvyšším súdom sú veľmi dobré. Európska komisia každoročne zostavuje rebríček krajín podľa efektívnosti ich súdnictva. Maďarsku sa v ňom celkom darí, je v prvej tretine. Jediný skutočný bod kritiky je fakt, že Maďarsko trochu zaostáva v implementácii smernice o praní špinavých peňazí. Vo všeobecnosti však Maďarsko problém s uplatňovaním práva nemá. Keď to však vyslovím, západní novinári to ignorujú. Ich línia je, že Maďarsko je „zlý chlapec“ a všetci vidíme, ako na zlé zviedlo Poliakov. Naratív musí byť v súlade s tým, čo si myslia západní liberáli. Fakt, že vláda sa teší veľkej podpore je označovaná za manipuláciu elitami. Ak to tak je, naozaj sú ľudia takí hlúpi?

 

Žiadna otázka nie je nevinná

 

Nepripúšťate, že maďarská vláda používa nezvyčajný spôsob komunikácie? Napríklad verejná konzultácia o takzvanom „Sorosovom pláne“.

Verejnú konzultáciu vnímam ako nástroj demokratickej participácie.

To nespochybňujem, ale nevadí vám znenie otázok, ktoré opisovali takzvaný „Sorosov plán“?

Pozrite, žiadna otázka nie je nevinná. Každá otázka má skrytý obsah. Áno, niektoré z týchto otázok, som pripravený to priznať, neboli veľmi otvorené. A pravdepodobne by stačili dve otázky. Myslím, že v poslednom kole ich bolo desať. Vo všeobecnosti však myšlienka národných konzultácií ide proti podstate populizmu. Toto kolo končí 24. alebo 25. novembra a zatiaľ sa vrátilo viac než milión formulárov. To asi desatina voličskej základne. Prikláňam sa k tomu, že to nie je zlý nástroj. Sťažnosti však boli aj na to, či máme mať referendum. Sťažnosti sú aj okolo toho, kedy máme mať voľby.

Ako to myslíte?

Ako určite viete, stranícka politická scéna v Maďarsku je v katastrofálnej situácii. Nemáme opozíciu, ak máme, je to Jobbik. Ľavica úplne zničila sama seba. Stále čakám na schopnú ľavicovú alternatívu k Fideszu. Ľavica neprichádza so žiadnymi návrhmi, žiadnou stratégiou a už vôbec nie s diskurzom.

Keď hovoríte, že jedinou skutočnou opozíciou je krajne pravicový Jobbik, aký vplyv to má na rétoriku alebo politiku Fideszu?

Jobbik je primárnou opozíciou. Pozrite sa na nejakú zo stránok Jobbiku, vstávajú z toho vlasy dupkom. Sú plné násilných agresívnych útokov na Fidesz aj na ľavicu. Reálna opozícia. Okrem toho, keď sa Jobbik prvýkrát začal objavovať v maďarskou parlamente, v podstate išlo o amatérov. Dnes sú však veľmi pôsobiví, čo ma znepokojuje. Mám právo navštevovať maďarský parlament, chodím najmä na stretnutia výboru, raz alebo dvakrát som hovoril aj v pléne. Nepáči sa mi, čo hovoria ľudia z Jobbiku, ale dávajú dobré otázky, sú informovaní, vedia, o čom hovoria. Nie som si istý, či sa to dá povedať aj o ľavici. V dlhodobom historickom zmysle sa ľavica musí ešte len pozviechať z katastrofy komunizmu, z vlastnej nekompetentnej vlády z rokov 2002 – 2010 a z časti aj z vyčerpania projektu sociálnej demokracie.

 

Celkom ma prekvapilo, že prezident Kiska predniesol prejav v angličtine.

 

Slovenský prezident mal nedávno prejav v Európskom parlamente. V ten istý deň vystúpil predseda Národnej rady SR s prejavom v ruskej Štátnej Dume. Podľa mnohých to zdôraznilo rozpory a orientácii slovenskej zahraničnej politiky. Pred pár týždňami pritom premiér, predseda Národnej rady a prezident vydali spoločné vyhlásenie o jednoznačnej európskej orientácii Slovenska a to napriek osobným politickým konfliktom medzi nimi troma, čo by naznačovalo, že ide o silný signál. Ako podľa Vás túto nejednoznačnosť k Rusku Európa vníma? Sám ste členom delegácie Európskeho parlamentu pri výbore pre spoluprácu EÚ – Rusko.

Počul som prejav prezidenta Kisku, veľmi zaujímavý. Zaujímavé, že ho predniesol v angličtine. Celkom ma to prekvapilo.

Základná otázka všetkých stredoeurópskych štátov je, aký má byť vzťah s Ruskom. Rusko sa mení. My, na druhej strane, ostávame zaseknutí kvôli energetike a do istej miery ďalším ekonomickým vzťahom s Ruskom, čo mimochodom zahŕňa aj aktivity SVR, ruskej tajnej služby. Rusko má “mäkkú silu”. Zvykneme zabúdať, že nielen západ má mäkkú silu. Rusko sa začalo aktívne snažiť o vytvorenie ruského naratívu, ktorý má zmiasť verejnú mienku na západe. Zároveň si myslím, že Slovensko je v rovnakej pozícií ako Maďarsko, udržuje vzťah s Ruskom kvôli obchodu, nie ideológii. To znamená – máme vzťahy s Ruskom kvôli energii. Maďarská pozícia je, že neakceptujeme to, za čo Rusko predstavuje, ale akceptujeme, že niekedy v budúcnosti sa EÚ musí zmieriť s tým, čo Rusko je. Nielen v energetike, aj v ďalších oblastiach.

Maďarsko kvôli dodávkam energie nemá inú alternatívu, než obchodovať s Ruskom. Viem si predstaviť, že Slovensko je v rovnakej situácii. Viem, že Zeman v Českej republike hovorí, že Rusko je úžasné. Neviem, či tomu naozaj verí. Napriek všetkému však nejaký druh vzťahu stredoeurópskych krajín a Ruska pretrvá.

Čo medzitým s Ukrajinou?

Ukrajina predstavuje veľmi vážny problém. Určite je vážny pre samotnú Ukrajinu a európsku bezpečnosť. Anexiou Krymu Moskva roztrhala Helsinský záverečný akt, ktorý hovoril, že hranice sú nedotknuteľné. Existuje veľa problémov, ktoré súvisia s Ruskom a bude potrebné ich riešiť.

Povedali ste, že ste si istý, že k brexitu sa v marci 2019 dôjde. Myslíte si, že pôjde o tvrdý brexit alebo skôr o rekonfiguráciu súčasných vzťahov?

Obávam sa, že bude tvrdý. Problém je, že tam existuje myšlienkový prúd, ktorý chce, aby bol tvrdý. Je tu napríklad Sir William Cash, britský poslanec, ktorého celkom dobre poznám. Keď som bol s oficiálnou delegáciou Európskeho parlamentu v Londýne, povedal: „Chceme vystúpiť, bez ohľadu na to, čo to bude stáť“. S takými ľuďmi sa nedá hádať. Pre nich je to svätý grál. Existujú aj stúpenci mäkkého brexitu a potom tí, ktorí chcú ostať. Pozrime sa však na hypotézu, že britská vláda pred marcom 2019 z nejakého dôvodu povie: „rozmysleli sme si to, poďme späť, ostávame“. Už však nebudú v rovnakej pozícii, nebudú mať tie isté výnimky, nebudú mať rabat. A to je niečo, čo podľa mňa žiadna britská vláda nebude môcť akceptovať.

Je nepravdepodobné, aj keď dúfam, že sa mýlim, že tohtoročný decembrový samit Rady EÚ uzná, že rokovania dostatočne pokročili. Dohoda o právach občianstve je najľahšia; Severné Írsko je takmer nemožné, ale kreatívna formulácia by to spravila. Financie, ktoré Spojené kráľovstvo Únii dlží, je vlastne ľahké vyriešiť, ak by boli Briti ochotní zaplatiť.

Potom sa rokovania dostanú do ďalšej fázy, ktorou sú obchodné vzťahy. Myslím si, že budú mať prvky CETA, kanadskej dohody. Nemôžete však byť a zároveň nebyť členom jednotného trhu. Takže ako zachováte hodnotové reťazce? Netuším. Briti si myslia, že im Nemci pomôžu, ale nepomôžu. Pre Nemcov je Európska únia dôležitejšia, než Spojené kráľovstvo.

Je fascinujúce, koľko je v tom ilúzií. To je to, čo mi v noci nedá spať a kvôli čomu ráno vstávam z postele.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA