Šéf predsedníckeho tímu: Poliaci viedli V4 v rušnom období

Dnes sa končí poľské predsedníctvo vo Vyšehradskej skupine. Ako ho hodnotí jeden z jeho hlavných koordinátorov na ministerstve zahraničných vecí, JAN PARYS?

Jan Parys je šéfom kabinetu poľského ministra zahraničných vecí Witolda Waszczykowského. Jeho hlavnou úlohou v ostatných 12 mesiacoch bolo riadenie predsedníctva Poľska vo Vyšehradskej skupine.

30. júna končí poľské predsedníctvo vo V4, ktoré trvalo rok. Ktoré z výsledkov považujete za najdôležitejšie?

Ostatných 12 mesiacov bolo pre V4 veľmi rušným obdobím, pričom náš kontakt bol frekventovaný a dobrý. Mali sme až sedem osobitných stretnutí predsedov vlád, čo je viac, ako je bežné.

Jan Parys. FOTO: Poland.pl

Predsedníctvo sa sústredilo najmä na konzultácie štvorky o záležitostiach EÚ, najmä jej budúcnosť, brexit, či výzvy, týkajúce sa migrácie a analýzy bariér spoločného európskeho trhu. Venovali sme sa aj digitálnej agende, ďalšiemu viacročnému finančnému rámcu, ako aj budúcnosti kohéznej, klimatickej, či energetickej politike, vrátane bezpečnosti dodávok plynu, vysielaniu pracovníkov a rozvoju inovácií.

Premiéri V4 sa napríklad stretli vo Varšave v marci na Stredoeurópskom summite inovátorov, kde podporili spoluprácu svojich krajín na digitálnej agende, rozvoji inovácií a start-upov.

Podarilo sa nám podpísať spoločnú Varšavskú deklaráciu, ktorou predsedovia vlád vyslali impulz, ktorý budú ďalej nasledovať špecializované inštitúcie našich krajín.

Poľské predsedníctvo intenzívne posúvalo aj bezpečnostnú agendu.

Bezpečnosť a obrana boli na špici tém najmä na stretnutiach ministrov obrany. Hlavné zameranie bola implementácia rozhodnutí Varšavského summitu NATO, teda posilňovanie Východného oblúka NATO.

Bezpečnosť v strednej a východnej Európe je nedeliteľná. Sme náchylní k podobným bezpečnostným výzvam, preto spoločne pracujeme na ich riešení. V4 zostáva pre ne dôležitým fórom.

Timmermans: Voči Poľsku presadzujem požiadavku jasnej väčšiny členských krajín

Počas nášho predsedníctva sme uskutočnili konzultácie o usmerneniach pre nové projekty, ktoré by mohli byť spustené práve v rámci V4. Existuje totiž veľa oblastí, v ktorých sa naši partneri môžu zapojiť do spolupráce, aby zvýšili bezpečnosť, alebo zviditeľnili región.

Snažíme sa o multilaterálne riešenia, a to aj za hranicami V4, napríklad posilnením dialógu V4 so severskými a pobaltskými štátmi.

Poľsko naďalej kladie dôraz na kontakty a spoluprácu s európskymi partnermi, pričom sme za rok zorganizovali viacero konzultácií, okrem iného s Nemeckom, Ukrajinou, Francúzskom, či západným Balkánom, krajinami východného partnerstva a Beneluxu.

Je zámerom vlády výdavky na obranu ešte zvyšovať, a to na úroveň 2,2 percenta do roku 2020 a 2,5 percent do roku 2030.

Poľsko je jediná krajina z Vyšehradskej skupiny, ktorá na obranu míňa dve percentá HDP, tak, ako to požaduje Severoatlantická zmluva. Inšpirovalo počas posledného roka Poľsko ďalšie 3 krajiny? 

Poľsko je pevne odhodlané záväzok zo summitu vo Welse plniť. Zároveň sme ďaleko nad hranicou 20 percent, pokiaľ ide o modernizáciu a nové akvizície.

Je zámerom vlády výdavky na obranu ešte zvyšovať, a to na úroveň 2,2 percenta do roku 2020 a 2,5 percent do roku 2030. Všetkých našich spojencov v NATO samozrejme vyzývame, aby záväzok plnili.

Z nášho pohľadu je zvyšovanie výdavkov na obranu správnou investíciou tak v našej bezpečnosti, ako aj v našich transatlantických vzťahoch. Zároveň musíme hovoriť o bezpečnosti a stabilite a pamätať nielen na výdavky na obranu, ale aj na schopnosti a príspevky do misií, či operácií NATO.

Budúcnosť regionálnej spolupráce spočíva v praktických projektoch a V4 by mala nasledovať túto cestu.

Mohla by sa posilnená spolupráca v oblasti obrany, najmä možnosť združovania a zdieľania, stať realitou medzi krajinami V4?

Zlepšená spolupráca V4 v oblasti obrany je už dnes skutočnosťou. Príkladmi sú nasadenie jednotiek krajín V4 do pobaltských štátov v roku 2017 alebo bojových skupín V4 EÚ Battlegroup – prvé z nich v prvej polovici roku 2016, ďalšia je plánovaná na rok 2019.

Viac investícií do obrany všetkých štyroch krajín určite pomôže vytvoriť nové príležitosti a prostriedky na spoluprácu v oblasti bezpečnosti.

Myslíme si, že budúcnosť regionálnej spolupráce spočíva v praktických projektoch a V4 by mala nasledovať túto cestu skúmaním možností spoločného prínosu k prítomnosti NATO (VJTF alebo cvičení) alebo spoločnej spolupráce v rámci programov a iniciatív EÚ – EDAP, PESCO, či CARD.

Čítajte aj: Poľsko nedovolí „krvavú žatvu“ multikulturalizmu

Jednou z priorít predsedníctva bolo aj vytvorenie silného hlasu V4 v EÚ. V Bruseli ale bolo tento hlas počuť najmä v súvislosti s migračonou krízou, pričom ten poľský a maďarský ešte intenzívnejšie. Vidíte vo V4 rozdelenie na dva tábory? Vidí Varšava v Budapešti v tejto téme bližšieho partnera?

Napriek úsiliu a odhodlaniu maltského predsedníctva sa nedosiahol prelom týkajúci sa azylovej reformy. Krajiny V4 predložili kritické stanovisko k povinnému mechanizmu prerozdeľovania. No diskusiu o migrácii by sme nemali zúžiť na otázku premiestnenia, pretože nedosiahneme potrebný konsenzus.

Poľsko a Maďarsko boli v tejto téme dosť hlasné, ale aj ostatné krajiny V4, ako aj niekoľko ďalších členských štátov bolo kritických. Takže nie sme sami. Existujú aj členské štáty, ktoré vyjadrujú vážne obavy a námietky voči konceptu povinného mechanizmu premiestnenia.

Estónske predsedníctvo v Rade EÚ by sa malo vyhnúť zbytočným sporom a zohľadniť citlivosť členských štátov.

Mimochodom, súčasné tendencie ukazujú, že ekonomickí migranti dominujú nad utečencami a môže sa stať, že na premiestňovanie nebude dostatok utečencov.

Z nášho pohľadu je potrebné prekonať nezhody medzi členskými krajinami EÚ o mechanizmoch automatického prerozdeľovania a sme pripravení spolupracovať aj s estónskym predsedníctvom. To by sa podľa nás malo zamerať na na body konvergencie, vyhnúť sa zbytočným sporom a zohľadniť citlivosť členských štátov.

Účinné riešenie problému migrácie znamená zámer riešiť ich základné príčiny a zároveň posilniť kontroly vonkajších hraníc EÚ. Únia má v tejto oblasti skutočný úspech, keďže posilnená agentúra Frontex, Európska hraničná agentúra a pobrežná stráž sa zdajú byť oveľa účinnejšie ako predtým. Poľsko im poskytuje udržateľný príspevok.

Čítajte aj: Macron môže posilniť tlak na Poľsko a Maďarsko

V rozhovore pre EurActiv.sk sa štátna tajomníčka ministerstva rozvoja vyjadrila, že 4. priemyselná revolúcia je práve tou príležitosťou, ktorá môže spojiť krajiny V4. Rozvinulo Poľské predsedníctvo takúto diskusiu?

Digitálna transformácia odvetvia bola v samotnom programe nášho predsedníctva označená za dôležitú otázku práve v kontexte spolupráce V4, v rámci digitálneho jednotného trhu EÚ.

V októbri sme v Katoviciach počas Európskeho kongresu malých a stredných podnikov začali diskusiu medzi krajinami o národných inteligentných špecializáciách. Jeho cieľom bolo identifikovať oblasti spoločného záujmu, ako sú informačno-komunikačné technológie, doprava, zdravotná starostlivosť, životné prostredie alebo biotechnológia.

Poľská štátna tajomníčka ministerstva rozvoja: 4. priemyselná revolúcia môže spojiť V4

Nemenej dôležitým krokom bol aj aprílový seminár o inteligentnej spolupráci v priemysle 4.0, ktorý poskytol vhodnú príležitosť na otvorenie diskusie o ďalších oblastiach potenciálnej spolupráce, ako inteligentné siete, veľké dáta a umelej inteligencie.

Sme radi, že nadchádzajúce maďarské predsedníctvo vo V4 plánuje pokračovať v diskusiách o digitalizácii a zamerať sa na spôsoby zlepšenia hospodárskej konkurencieschopnosti.

Spomínate maďarské predsedníctvo, ktoré po Poľsku nastupuje 1. júla. Ktoré z tém, ktoré Poľské predsedníctvo posúvalo, by podľa vás mali byť prebrané Budapešťou?

Spolupráca medzi V4 je neustálym úsilím a už teraz má pôsobivý zoznam tém, ktoré sú súčasťou jej programu.

Logo Poľského predsedníctva vo V4. FOTO: MFA.pl

V4 by sa počas maďarského predsedníctva mala aj naďalej sústreďovať na program EÚ.

Väčšina tém, na ktoré sa vzťahovalo poľské predsedníctvo, bude mať počas nasledujúcich 12 mesiacov kľúčový význam. Ďalšie kľúčové témy z perspektívy poľského predsedníctva sú aj rozvoj a zlepšenie infraštruktúrnych spojení severu a juhu, ako aj doprava a energetika v strednej Európe. Práve tie by mali byť mimoriadne zaujímavé aj pre našich kolegov v Budapešti.

Nadchádzajúce maďarské predsedníctvo V4 by malo pokračovať v dôslednom sledovaní procesu posilňovania integrácie EÚ v oblasti spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky.

Dôležité bude zachovanie jednoty, záujmov a priorít V4. Spoločné projekty spolupráce V4, najmä v rámci nových iniciatív EÚ, by mali byť rovnako vyhľadávané a podporované.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA