“Eko-náboženstvo” zabíja vedu a inovácie

"Veda v Európe platí za bezpečnostné princípy vysokú cenu; ako v podobe stratených príležitostí pre inovácie, tak i vo forme straty dôvery," hovorí David Zaruk, konzultant pre oblasť zdravotných rizík životného prostredia a výskumný pracovník na Inštitúte pre európske štúdie bruselskej univerzity Vrije.

David Zaruk
https://euractiv.sk

"Pokiaľ nebudete mať dostatok informácií, aby ste si boli v niečom istí, mali by ste učiniť preventívne opatrenia," vysvetľuje Zaruk v rozhovore pre portál EurActiv zásady, ktoré stanovila Európska agentúra pre životné prostredie. Podľa neho, takýto princíp sa mení na bremeno dokazovania, ktoré sa kladie na priemysel a vedeckú obec. "V minulosti bolo testovanie bezpečnosti na ostatných a potom, čo vedci vyvinuli inováciu, mohli ju predať. Dnes musíte najskôr preukázať, že niečo je bezpečné, až potom to môžete predávať."

Chemická legislatíva REACH, ktorá vstúpila do platnosti nedávno, je podľa Zaruka dobrým príkladom prenášania bremena dokazovania na výskumníkov: "Počas procesu sa ústredná myšlienka REACH presúva z bezpečného používania chemickej látky na používanie náhrady. Ale ako máte dokázať, že náhrady sú bezpečné?"

Vedecké bádanie sa v rámci EÚ stáva extrémne náročným. Vedcov a výskumníkov k aktivite nepovzbudzuje ani fakt, že sa na nich nazerá ako na "vinných, pokiaľ nepreukážu nevinnosť", doplnil.

Prevencia – politický nástroj pre zbabelcov

"Prevenciu ako politický nástroj vytvorili tí, ktorí si myslia, že veda zašla priďaleko," tvrdí Zaruk.

"Preventívna logika má za následok, že nemať pravdu nie je to isté, ako mýliť sa. Inými slovami, ak používate princíp prevencie, nikdy sa nemýlite. Pre tvorcov politík je oveľa atraktívnejšie nikdy sa nemýliť než niesť riziko a mať pravdu," zdôraznil.

"Potrebujeme trochu politickej odvahy. Prevencia je politický nástroj pre zbabelcov, pretože ak sa nikdy nemýlite, nemusíte riskovať zodpovednosť za žiadne nepriame negatívne dôsledky." Ale zatiaľ čo je pri prijímaní náročných rozhodnutí jednoduché skrývať sa za prevenciu, "ak stopnete výskum, dotýkate sa ľudí" tým, že im odmietate napríklad potenciálne budúce benefity nanotechnologického výskumu, doplnil.

Od poznatkovej ekonomiky k spoločnosti založenej na vplyve

"Veril som, že ak dokážete jasne komunikovať vedu politikom a verejnosti, môžete mať lepšie politiky a zvýšiť mieru prijatia na verejnosti. Nie som však viac optimistom," skonštatoval Zaruk.

"Fakty zavážia čím ďalej – tým menej" a namiesto cieľov poznatkovej spoločnosti sa Európa stáva "viac a viac spoločnosťou založenou na vplyve". V nej je veda terčom "eko-náboženských fundamentalistov".

Vedci sú len malou súčasťou politickej štruktúry a ich názory sa môžu objaviť v politických debatách, "ale nie nevyhnutne". Zaruk ďalej podčiarkuje, že nielen korporátna lobby, ale i lobby mimovládnych organizácií je silná. Tvrdí, že mimovládne organizácie sa tešia najväčšiemu vplyvu, pokiaľ ide o formovanie politík EÚ v oblasti vedy.

Proces preukazovanie a dokazovania bezpečnosti je okrem iného aj prekážkou pre nábor nových vedeckých kapacít v EÚ, doplnil.

Smerom k "eko-náboženstvu"

Premena výskumu na inovácie sa stáva "komplikovanou" i pre to, že Európania neprijímajú inovácie v dostatočnej miere. Zaruk to tvrdí s odvolaním sa na zistenia správy Eska Aha "Vytváranie inovatívnej Európy" z roku 2006.

Pohľad Európanov na vedu sa zásadne zmenil. Spočiatku ju Európania vnímali ako "silu dobra, ktorá nás chráni pred prirodzeným zlom [no teraz ju pokladajú za] technologickú mašinériu veľkých firiem, ktorá ničí a znečisťuje prírodu".

Príroda sa dnes už nepokladá za "divé zviera", pred ktorým nás veda môže ochrániť, ale jej synonymom je "polárny medveď voľne sa unášajúci na topiacej sa ľadovej kryhe", ktorá je dôsledkom vedy, technologického pokroku a ich emisií uhlíka.

"Hovoríme o novom náboženstve, o eko-náboženstve," tvrdí Zaruk.

Recyklácia a zmenšovanie ekologickej stopy sa stali "veľmi silnými náboženskými symbolmi, ktoré dávajú zmysel našim životom", pokračuje. Klimatické zmeny predstavujú Armagedon a "dobré a zlé závisí od toho, či náš život je alebo nie je udržateľným". Dogmou eko-náboženstva je presvedčenie, že "prirodzené je dobré a syntetické (vyrobené človekom) je zlé".


Úplné znenie rozhovoru v anglickom jazyku si môžete prečítať na tejto linke.

REKLAMA

REKLAMA