Slovenskú vedu treba zastupovať aj v Bruseli

Novovzniknutá Styčná kancelária pre vedu a inovácie v "hlavnom meste EÚ" má pomôcť zvýšiť účasť Slovenska v európskych programoch na podporu vedy a výskumu. Rozprávali sme sa s vedúcim kancelárie Danielom Strakom.

Daniel Straka new
Daniel Straka

Aké podporné štruktúry k novému rámcovému programu pre vedu a výskum EÚ Horizont  2020 sú na Slovensku momentálne k dispozícii?

Od začiatku nového programového obdobia 2014-2020 dochádza k zmene. Podporné štruktúry, ktoré sú na Slovensku – národné kontaktné body (NCP) – sa profesionalizovali. Každý z nich bude mať pod sebou tri až štyri tematické oblasti. Národné kontaktné body prechádzajú pod Centrum vedecko-technických informácií SR, ktoré je priamo riadenou organizáciou Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu SR.

NCP fungujú ako podpora pri príprave projektov a pri hľadaní konzorcií. Okrem toho sú tu tzv. národní delegáti, ktorí sú odborníci v danej tematickej oblasti. Ich úlohou je zastupovať záujmy Slovenska v programových výboroch, ktoré sú zodpovedné za prípravu pracovného programu, čo sú vlastne výzvy, ako aj za schvaľovanie projektov. Títo ľudia sú špičkoví odborníci z praxe (vysokých škôl, Slovenskej akadémie vied a priemyslu). Národní delegáti podliehajú priamo Ministerstvu školstva, vedy, výskumu a športu SR.

Potom je tu nový element, ktorý zatiaľ na Slovensku nebol, ale existoval asi v 20 členských krajinách EÚ a to je národná Styčná kancelária pre výskum a vývoj v Bruseli.

Čo znamená, že sa národné kontaktné body profesionalizovali?

Doteraz to fungovalo tak, že každý národný kontaktný bod mal svoje zamestnanie. Buď pôsobil na univerzite, vo firme, neziskovej organizácii alebo Slovenskej akadémii vied a popri tom pracoval na dohody o pracovnej činnosti ako národný kontaktný bod, čo znamená, že sa tomu mohol venovať len 10 hodín týždenne.

Čo bude úlohou slovenskej Styčnej kancelárie pre výskum a vývoj v Bruseli? Aká bude jej pridaná hodnota oproti NCP?

Hlavnou úlohou bude zlepšiť informačné toky z dvoch strán. Z Bruselu na Slovensko a naopak. V Bruseli sídli mnoho inštitúcií, od Európskej komisie, Parlamentu, Rady a rôznych záujmových združení. Každý týždeň sa tam koná veľa seminárov, workshopov a konferencií, na ktorých sa Slováci nezúčastňujú buď preto, že o tom vôbec nevedia, alebo je to pre nich finančne náročné, aby na ne vycestovali.

My budeme môcť posielať domov informácie, o ktorých si myslíme, že budú pre subjekty na Slovensku dôležité a prospešné.

Na druhej strane sa budeme snažiť zlepšiť informovanosť o slovenskej vede v Bruseli. Slovenská veda je tak trochu neznáma. Budeme to robiť formou seminárov, workshopov či konferencií prípadne rôznych brožúr. Budem sa snažiť, aby sme pre slovenských vedcov našli partnerov v iných krajinách alebo ich nakontaktovať na úradníkov povedzme v Komisii, ktorí môžu byť dôležití pre ich výskum a vedia im poradiť na čo sa pri príprave projektu sústrediť.

Česká republika má takúto kanceláriu od roku 2005. Prečo Slovensko až teraz?

Čiastočne je to aj otázka finančných prostriedkov.

Dôležité je to, že sa na ministerstve školstva zišli ľudia, ktorí sa snažia podporiť aj slovenskú účasť v rámcových programoch EÚ a zriadenie Styčnej kancelárie pre výskum a vývoj  vyhodnotili ako jedno z vhodných opatrení, popri podpore v príprave projektov a spomínanej profesionalizácii kontaktných bodov. Myslím si tiež, že je vhodné, že sa kancelária spúšťa spolu so začiatkom Horizontu 2020.

Bude financovaná zo štátneho rozpočtu?

Áno. V prvom období zo štátneho rozpočtu v neskoršom štádiu možno aj z iných zdrojov.

Eurokomisárka pre vedu a výskum opisovala na minulotýždňovej konferencii Horizon 2020 Connection v Bratislave príklad Írska, ktoré má dlhodobo vysokú účasť v rámcových programoch. Tvrdila, že tamojšie národné kontaktné body pri každej výzve priamo kontaktujú všetky výskumné inštitúcie, či firmy, ktoré by o účasť teoreticky mohli mať záujem. Máme u nás kapacitu na niečo také?

Toto je jedna z vízií, ktoré sa plánujú na Ministerstve školstva, vedy, výskumu a športu, posielať cielené informácie. Na Slovensku to však fungovalo podobne aj doteraz. Každý z NCP mal vlastnú databázu kontaktov, ktorých vždy kontaktoval priamo, keď boli vyhlásené výzvy. Takýto prístup je dôležitý z viacerých dôvodov. Vedci sú, žiaľ, zaneprázdnení inými vecami. V prvom rade je to ich vlastný výskum, ale napríklad čoraz častejšie aj administrácia projektov a niekedy veľká byrokracia. Mnohokrát teda nemajú kapacitu, aby si hľadali výzvy, do ktorých by sa mohli prihlásiť.

To by mala byť jedna z úloh národných kontaktných bodov, posielať selektívne informácie o výzvach. Národný kontaktný bod môže informovať, že istá konkrétna možnosť tu je, ale nemôže za neho urobiť projekt.

Stále ale veľmi veľa záleží na samotných vedcoch. Treba si uvedomiť, že veda je čoraz viac o projektoch a nie o priamych dotáciách.

Ako bude fungovať spolupráca medzi Styčnou kanceláriou a národnými podpornými štruktúrami?

Tak ako majú národné kontaktné body podelené oblasti, plánujeme niečo podobné urobiť aj v Bruseli. Ľudia zodpovední za konkrétnu oblasť budú komunikovať so zodpovedajúcimi národnými kontaktnými bodmi, ale aj národnými delegátmi.

Zároveň by sme chceli, aby sa z kancelárie stal priestor, kde sa národný delegát, NCP alebo vedec – ak príde do Bruselu – môže zastaviť a bude mať priestor sadnúť si a porozprávať sa s ľuďmi, ktorí sú tam a získať ďalšie informácie.

Máte pocit, že sa na Slovensku už dostatočne zanalyzovali „lessons learned“ z predchádzajúcich rámcových programov?

Šanca nebola dostatočne využitá. Prostriedkov sme dostali menej, než ako boli naše možnosti. Dôvodov je viacej, najčastejšie sa spomínajú štrukturálne fondy, čo má svoju logiku. Úspešnosť pri nich bola väčšia a neboli potrební medzinárodní partneri.

Čo je pre slovenských vedcov najproblematickejšie pri nadväzovaní medzinárodných partnerstiev?

Tam je zaujímavá vec, ktorá sa pertraktuje najmä na úrovni EÚ – tzv. „closed club“. To sú konzorciá, ktoré sú vytvorené od čias 5. alebo 6. rámcového programu, väčšinou konzorciá zo starých členských krajín, ktoré medzi seba veľmi neradi a málokedy púšťajú niekoho nového. Ono to má svoju logiku, pretože, keď s niekým spolupracujete roky a viete, čo od neho môžete čakať, tak s ním chcete spolupracovať ďalej, to je normálne keďže ide o systém založený do veľkej miery na dôvere.

Slovensko má trochu problém preniknúť do týchto konzorcií, keďže rámcové programy sú naozaj postavené na excelentnosti a vo väčšine prípadov neexistujú kvóty pre konkrétne štáty. V tejto situácii výskumný ústav zo Slovenska súťaží o tie isté peniaze s Inštitútom Maxa Plancka alebo s Univerzitou v Oxforde. Nie je to vyrovnaný súboj.

Majú niektoré z navrhovaných opatrení v rámci Horizontu 2020 potenciál rozpustiť tieto zabetónované konzorciá v prospech menších hráčov? Sú tam priame finančné incentívy?

V Horizonte 2020 sa vynaloží asi 700 miliónov eur na tzv. „widening participation and spreading excellance“. V jednom z týchto opatrení – ERA Chairs – už prebehla pilotná výzva v 7. rámcovom programe a v nej bola úspešná Žilinská univerzita, čo je skvelé.

Potom je tu „teaming“, čo je isté prepájanie slovenských inštitúcií so zahraničnými s cieľom vybudovať a upgradovať centrá excelentnosti . Potom je tam „twinnig“, čo je opatrenie, ktoré má spájať tri inštitúcie – jedna z tzv. „eligible“ krajiny (podľa indikátora excelentnosti – pod 70 % priemeru krajiny EÚ – všetky nové členské krajiny plus PortugalskoLuxembursko) a dve zo „starých členských krajín“. To sú projekty do milióna eur, kde je možné získať prostriedky na krátkodobé stáže, letné školy, konferencie a podobne. Tento nástroj má slúžiť na to, aby sa ľudia lepšie spoznali a mohli potom nadviazať spoluprácu. Sú tam ale aj nástroje na podporu štátnych politík v oblasti výskumu a inovácií.

Aké realistické zvýšenie slovenskej participácie v Horizonte 2020 by sa dalo pokladať za úspech?

Robiť odhady je veľmi problematické. Z môjho pohľadu by sme mali kapacitu na čerpanie asi 200 miliónov eur (v 7. RP to bolo 68 miliónov), odhady ministerstva sú ešte vyššie. Štát dokáže nejakými opatreniami ovplyvniť možno 40 % účasti. Treba si však uvedomiť, že v Horizonte došlo k zásadným zmenám, projekty budú napríklad omnoho interdisciplinárnejšie. Takže možnosti na zvýšenie našej účasti určite sú, len ich treba využiť.

REKLAMA

REKLAMA