Väčšia zmena klímy znamená väčšie náklady

„Je naozaj vysoká pravdepodobnosť toho, že ešte za svojho života uvidím Severný ľadový oceán takmer úplne bez ľadu,“ hovorí klimatológ Peter Hrabčák, jeden z hostí Noci výskumníkov.

Peter Hrabčák
https://euractiv.sk

Viacero vedcov v ostatných rokoch priznalo, že zmeny klímy prebiehajú rýchlejšie, než pôvodne čakali. Čo o rýchlosti globálneho otepľovania hovoria najnovšie výskumy?

Najlepší spôsob ako kvantifikovať rýchlosť globálneho otepľovania je pozrieť sa zmenu obsahu tepelnej energie (tepla) v oceánoch, pretože práve do nich sa ukladá drvivá väčšina energie, ktorú „vracajú späť“ skleníkové plyny.

Svetové oceány absorbujú vyše 90 % tejto energie a iba približne 1 % atmosféra. V 90-tych rokoch minulého storočia ich vody do hĺbky 2 km naakumulovali približne 5,8 * 1022 J energie, no v nasledujúcom desaťročí po roku 2000 to bolo až 8,4 * 1022 J energie. Pre lepšiu predstavu: 8,4 * 1022 J za 10 rokov to je také množstvo energie akoby hirošimská atómová bomba vybuchovala približne 4 krát každú sekundu.

Aktuálne desaťročie v jeho začiatku sa vyvíja tak, že zatiaľ prekonáva to, ktoré mu predchádzalo, čiže preto môžem konštatovať že rýchlosť globálneho otepľovania sa zväčšuje. Na to reaguje aj priemerná globálna teplota. Rok 2014 bol najteplejší v celej histórii moderných meraní. S vysokou pravdepodobnosťou bude tento rok 2015 ešte teplejší.

Je zmena klímy proces, ktorý sa dá zvrátiť alebo iba spomaliť?

Spomaliť sa určite dá. Je na to potrebné znížiť emisiu skleníkových plynov. Zvrátiť? Jedine ak by nám Slnko „posielalo“ výrazne menej energie. To ale nie je v našich silách. Teoreticky je ale možné, že v budúcnosti ľudstvo vymyslí spôsob ako skleníkové plyny stiahnuť z atmosféry. Druhá možnosť je taká, že by sme do atmosféry emitovali veľké množstvo častíc, ktoré by znížili množstvo dopadajúcej slnečnej energie na zemský povrch a následne aj teplotu. Oba spomínané možnosti sú zatiaľ iba science fiction a určite nie je rozumné sa na niečo také spoliehať.   

Aký je súvis vyššej teploty a extrémnejších prejavov počasia?

Väčšie množstvo energie v klimatickom systéme rovná sa vyššia priemerná globálna teplota a to zase znamená väčšiu dynamiku dejov v atmosfére Zeme. Teplejšia atmosféra je schopná obsahovať viac vodnej pary (približne o 6 % na 1 °C oteplenia) a preto pri vhodných podmienkach môže spadnúť viac zrážok. Hurikány môžu byť silnejšie, pretože teplejšie moria a oceány produkujú viac vodnej pary a tá následne prispieva k ich väčšej dynamike. Na druhej strane ak sa oteplí, je väčší výpar, pôda sa rýchlejšie vysušuje a narastá riziko sucha.

Na čo sa máme pripraviť na Slovensku? Predsa len monzúnové dažde či tornáda sa nám zatiaľ vyhýbali…

Monzúnové dažde takého charakteru, aké sa vyskytujú napríklad v Indii, nám nehrozia, pretože sa predsa len nachádzame v Európe. Môže ale prísť obdobie keď cez nás prejde niekoľko tlakových níží v krátkej dobe za sebou a ako som už spomenul vyššie, keďže je čoraz teplejšie, tak narastá pravdepodobnosť toho, že za takejto situácie spadne viac zrážok ako v minulosti. Dobrým príkladom toho bol rok 2010, ktorý bol z tohto pohľadu naozaj extrémny. Iné roky, napríklad ako tento – 2015, prídu vlny horúčav a sucha.

Dané vlny horúčav sú čoraz častejšie, trvajú dlhšie a teploty dosahujú stále vyšších hodnôt. Tornáda sa v našej oblasti v minulosti vyskytovali iba zriedkavo a boli väčšinou slabé. Pravdepodobnosť ich výskytu a väčšej sily veľmi slabo narastá. Takej frekvencie výskytu a sily akú dosahujú v USA sa ale určite obávať nemusíme.

Čo je podľa vás najpozoruhodnejší prejav klimatických zmien, ktorý verejnosť doteraz nedocenila?

Podľa môjho názoru je to enormný úbytok morského ľadu v Arktíde. Je naozaj vysoká pravdepodobnosť toho, že ešte za svojho života uvidím Severný ľadový oceán takmer úplne bez ľadu. Výrazný úbytok plávajúceho ľadu v posledných desaťročiach má a bude mať vplyv aj na počasie v Európe. Je pravdepodobné, že bude čoraz extrémnejšie. Napríklad: jeden týždeň k nám môže prúdiť vzduch z Afriky a potom ho za pár dní vystrieda vzduch pochádzajúci spoza polárneho kruhu.     

Čo sú sociálne a ekonomické procesy, ktoré zmena klímy naštartovala? Dá sa v tejto súvislosti hovoriť aj o niečom inom, ako o priamych finančných výdavkoch?

V určitých prípadoch má zmena klímy aj pozitívne finančné dopady. Príkladov je veľa. Ušetríme za kúrenie, môžeme dopestovať teplomilnejšie plodiny aj tam kde to nebolo v minulosti možné, dá sa to využiť v turistickom ruchu (kúpaliská)… Negatívnych finančných dopadov je ale z globálneho pohľadu a v mnohých prípadoch aj lokálneho pohľadu omnoho viac, pretože sme prispôsobení inú klímu. Zmena vždy niečo stojí, čím je väčšia, tým viac.   

Pozadie

Mgr. Peter Hrabčák je vedeckým pracovníkom a popularizátorom Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) v oblasti meteorológie a klimatológie.

25. 9. sa predstaví na festivale vedy Noc výskumníkov. V Poprade, v ZOC MAX, vystúpi v rámci bohatého programu s prednáškou „Od globálnych k lokálnym prejavom súčasných zmien podnebia“.

REKLAMA

REKLAMA