Andrej Babiš: NATO sa musí zmeniť z obranného na útočný pakt

Nemali by existovať žiadne regulácie. Potrebujeme vytvoriť také miesto ako dedinka z príbehu o Asterixovi a Obelixovi, hovorí ANDREJ BABIŠ v rozhovore pre portál EurActiv.pl.

Andrej Babiš pôsobí vo funkcii českého ministra financií a zastáva post prvého podpredsedu vlády. Je šéfom hnutia ANO. 

V rámci Vyšehradskej skupiny dnes vidíme mobilizáciu najmä pri koncepte efektívnej solidarity. Hodlá Česká republika túto regionálnu spoluprácu ešte prehĺbiť, a to aj mimo EÚ?

Ak sa vo V4 na niečom zhodneme, mali by sme to v Európe prezentovať spoločne. My sa však v názoroch častokrát líšime, deje sa to aj pod vplyvom zmeny vlád. Videli sme to napríklad v Poľsku.

Úprimne si myslím, že vzhľadom na súťaž v rámci V4 nedokážeme vytvoriť jednotnú platformu.

Vyšehrad však predovšetkým nie je platformou Únie. Jeho osoh sa prejavuje najmä v otázkach, ktoré sú mimo poľa pôsobnosti právomocí Únie: cezhraničná spolupráca, kultúra, vzdelávanie, doprava a pod. Úprimne si myslím, že vzhľadom na súťaž v rámci V4 nedokážeme vytvoriť jednotnú platformu. Je úplne prirodzené súhlasiť s Poliakmi, ale aj Holanďanmi a Nemcami, ak je to vo vašom záujme.

Hovoríte teda, že V4 je o dosahovaní cieľov, ktoré sú spoločné pre všetky štyri krajiny?

Nedávno som sa stretol s Mateuszom Morawieckim, (poľským) ministrom pre rozvoj. Je bankár, ktorý mi pripadá ako rozumný človek. Vysvetlil som mu mechanizmus prenesenia daňovej povinnosti (reverse charge) a argumenty pre boj proti podvodom. V súčasnosti veľmi úzko spolupracujeme a efektívne bojujeme proti daňovým podvodom. Verím, že si našu pozíciu osvojí a projekt podporí. Mám s tým veľmi dobré skúsenosti, pretože som v Prahe organizoval stretnutia susedných krajín. Spolupráca fungovala. Neviem, ako to chodí na úrovni premiérov, čo robia a ako prídu k zhode. Problémom ostávajú povinné kvóty. V4 sa medzičasom zmenila, takže to prirodzene zmenilo aj celú situáciu.

Akú váhu má v Únii vlastne názor Jaroslawa Kaczyńského? Myslím, že slabú. Tak isto je to s Viktorom Orbánom.

Považujete Vyšehradskú skupinu v kontexte EÚ za silného hráča?

Naša sila by sa prejavila, ak by sme sa na všetkom dokázali zhodnúť. To sa pravdepodobne nestane. A potom, akú váhu má v Únii vlastne názor Jaroslawa Kaczyńského? Myslím, že slabú. Tak isto je to s Viktorom Orbánom.

V súčasnosti teda otázka stojí takto: Skutočne chceme spolupracovať s niekým, kto v EÚ nemá poriadnu pozíciu? To však neznamená, že v rámci V4 nebudeme s Poliakmi, Maďarmi a Slovákmi spolupracovať. Akurát, že vo V4 máme množstvo predstáv. Ak však chcete presadiť istú predstavu, nemôžete sa V4 držať zubami-nechtami. Musíte spolupracovať s tými, ktorí s vami v danej veci súhlasia. Spojenectvá sa obmieňajú. Varšava pre nás naďalej ostáva významným partnerom a pevne verím, že V4 sa v nadchádzajúcich rokoch bude rozvíjať. To nás ale nezaradí k najsilnejším štátom Únie. Veľkosť našej sily sa rovná veľkosti štyroch členských krajín.

Ide to tak trocha proti konceptu solidarity a dôvery. Rozličné témy si ale vyžadujú rozdielne prístupy. Navyše, nemecká kancelárka a ďalší členovia vlády majú podobné pozície ako naši ministri.

Pripadá mi to ako prístup flexibilnej solidarity k politike všeobecne, nie len v kontexte utečeneckých kvót.

Na poslednej schôdzke ministrov financií krajín, ktoré nepatria do eurozóny som sa rozprával so švédskou ministerkou financií Magdalenou Andersonovou. Tá mi prezradila: „Mali by sme vám obmedziť eurofondy, pretože neprijímate žiadnych migrantov.“ V tejto otázke máme s Varšavou totožnú pozíciu a to bez akejkoľvek koordinácie.

Preto som odpovedal: „Áno, dostávame peniaze, ale švédske spoločnosti na druhej strane investujú v mojej krajine a rovnako tak v Poľsku, pričom každoročne žnú dividendy: 10 miliárd eur v Českej republike a 25 miliárd eur v Poľsku. Čo ešte chcete? Vaša krajina profituje, lebo ušetrí na nižších platoch pre českých občanov. V Nemecku by ste im museli zaplatiť trikrát toľko.”

Od našich firiem chceme, aby si zahraničných zamestnancov vyberali, keď to potrebujú, nie keď nám to prikáže Jean-Claude Juncker.

Pri migrácii je to takmer o tom istom. Máme podobnú pozíciu ako Varšava. Vy zamestnávate jeden milión Ukrajincov, my asi 200-tisíc. Od našich firiem chceme, aby si zahraničných zamestnancov vyberali, keď to potrebujú, nie keď nám to prikáže Jean-Claude Juncker. Migrantov môžeme prijímať z humanitárnych dôvodov, ale pozrite sa, vojnu máme aj na Ukrajine.

Najnovšie údaje ukazujú, že ste prijali celkovo 12 utečencov cez relokačný mechanizmus.

Áno, ale v skutočnosti bolo Česko medzi top piatimi krajinami…

Vzhľadom na počet obyvateľov, áno. Pri zavádzaní systému povinných kvót sa krajiny Únie nemajú čím chváliť. V Poľsku sme neprijali ani jedného. Nepotrebujeme v Únii solidaritu? EÚ je silná jedine, ak drží pokope.

Minuli sme 20 miliónov eur, poslali 150 policajtov a zriadili vyše 20 hot-spotov. Vždy patríme medzi prvých, kto podáva pomocnú ruku. Pomoc Nemecku je jedna vec. Rozhodnutia v otázke kvót sú už o inom. Solidarita môže prísť vtedy, keď to budeme mať pod kontrolou. Jeden deň súhlasíte s počtom utečencov, ktorých máte prijať, no na druhý deň sa vám pred dverami vynorí ďalších 15 – 20-tisíc utečencov.

Môžeme ukázať príkladnú solidaritu, no pozrite sa na Nemecko alebo Švédsko. Čo sa tam dnes deje s migrantmi? Situácia je ozaj vážna.

Pomoc Nemecku? Je to predsa o pomoci ľuďom, ktorí v prvom rade utekajú pred vojnou a smrťou. Hovoriť treba ja o pomoci Taliansku a Grécku, kde títo ľudia uviazli v neľudských podmienkach. Prečo tvrdíte, že to rozdeľuje EÚ, keď je to najmä V4, kto s relokáciami nesúhlasí?

Nemôžete predsa súhlasiť s počtom, ktorý nedokážete zvládnuť. Môžeme ukázať príkladnú solidaritu, no pozrite sa na Nemecko alebo Švédsko. Čo sa tam dnes deje s migrantmi? Situácia je ozaj vážna. Máme tam tisíce nezaregistrovaných ľudí, ktorí ohrozujú našich občanov. Ak by ste situáciu mali pod kontrolou, je to iná reč. Keď návratová politika nefunguje, nemôžete sa rozhodnúť pre kvóty. Aj Guy Verhofstadt (šéf liberálnej skupiny ALDE v Európskom parlamente – pozn. red) neskôr vyhlásil, že súhlas s kvótami považuje za chybu, hoci predtým tento systém podporoval. Ak by som bol v pozícii predsedu Európskej komisie, ešte pred zavedením kvót by som navrhol individuálne debaty s premiérmi  jednotlivých členských krajín. Konzultoval by som s nimi návratovú politiku a ochranu hraníc, a až potom by som prišiel s konceptom povinných kvót.

Pán minister Babiš, často vyhlasujete, že v politike byť nemusíte. Prečo teda v nej ste?

Moja motivácia sa mení s vekom. Keď som mal deväť rokov, začal som robiť pre peniaze. Zbieral som tenisové loptičky. Pracoval som až do ukončenia vysokej školy. Chcel som si totiž kúpiť auto, byt a založiť si rodinu. Potom som šiel do zahraničia, pretože som chcel utiecť pre bývalým režimom. Nežnú revolúciu som trávil v Maroku, no po rozdelení Československa v roku 1993 som sa vrátil a založil firmu.

Som Slovák, som bohatý a patril som k členom komunistickej strany. Nikomu okrem mňa sa však nepodarilo vyhrať v troch voľbách po sebe.

Pracoval som naozaj veľa. Peňazí mám dosť, a to je dôvod, prečo pre mňa už viac nič neznamenajú. Nezodpovedám však len za seba, ale aj za budúcnosť mojich zamestnancov. Vďaka tomu som zistil, ako funguje štát. Nemal som v úmysle stáť v popredí. Hľadal som niekoho, kto by moju stranu dokázal reprezentovať, no nikoho som nenašiel. To je dôvod, prečo sme sa stali jedným z najúspešnejších protikorupčných hnutí v Európe. Aj na tomto príbehu môžete vidieť, ako veľmi sa ľuďom zhnusili tradičné politické strany. Som Slovák, som bohatý a patril som k členom komunistickej strany. Nikomu okrem mňa sa však nepodarilo vyhrať v troch voľbách po sebe.

Niektorí vás nazývajú českým Donaldom Trumpom, ale vy ste prišli ešte pred ním. Čo je podľa vás príčinou toho že sa tešíte tak veľkej podpore ľudí?

Dokážem sa rozprávať s každým. Prihovárajú sa mi dokonca aj bezdomovci. Viem sa s ľuďmi normálne baviť, nie len o peniazoch. V boji s korupciou sa mi taktiež veľmi darí.

Ako napríklad?

Na Slovensku som obajvil jedno opatrenie. Keď som sa prvý raz dostal do úradu, uvedomil som si, že peniaze sa kradnú prostredníctvom vydávania falošných faktúr. Po dvaapolročnom boji sme v novembri 2016 spustili elektronickú evidenciu tržieb (EET). Hotely a reštaurácie sa v súčasnosti pri vydávaní faktúr pripoja online k našej daňovej správe. Každá faktúra dostane príslušné číslo. S pomocou moderných technológií takto bojujeme proti korupcii. Vďaka tomuto systému má personál reštaurácií a hotelov poistku a pomôže to nášmu rozpočtu.

Gratulujem. Vidím tu však ešte jeden problém, ktorý má ako V4, tak i celá stredná a východná Európa spoločný. Tunajší ľudia zarábajú asi len tretinu z príjmu, ktorý by dostali na západe – v skutočnosti to odráža našu nižšiu produktivitu. Tvorí to súčasť „strednoprijímovej pasce“ Ako máme podľa vás zastaviť náš prepad do pozície výrobnej dielne?

Problém spočíva v histórii privatizácie. Po revolúcii sme tu nemali miestny kapitál. Nemali sme tu ani výrobky vysokej kvality a technológie. Bol to proces, ktorý sa menil. Dnes máme vlastný kapitál a naše vlastné inovačné centrá.

Aj zahraničné firmy, ktoré som už spomínal – a nie len ony – repatriujú miliardy eur, ale zároveň platia neférové dane na minimálnej úrovni okolo jedného až dvoch percent.

Máte však pravdu v tom, že už veľmi dlho zaostávame. Zaznamenali sme však ozajstný pokrok – zoberte si súčasnú českú vládu, ktorá presadila významný nárast verejných príjmov. Pri probléme, ktorý ste pomenovali, musíme v prvom rade zvýšiť našu produktivitu. Musíte investovať, vytvoriť nové pracovné miesta, ekonomiku spraviť konkurencieschopnejšou a inovatívnejšou. Niekedy sa to ale stáva, aj keď ľudia nedostanú rovnaký plat. Aj zahraničné firmy, ktoré som už spomínal – a nie len ony – repatriujú miliardy eur, ale zároveň platia neférové dane na minimálnej úrovni okolo jedného až dvoch percent. Toto vskutku znamená víťazstvo ako pre krajinu investora, tak pre hosťujúcu krajinu.

Avšak, celková situácia v strednej a východnej Európe sa mení. Už neplatí, že vyrábame iba súčiastky. Dokážme vybudovať veľký a spoľahlivý priemysel – chemický priemysel, strojníctvo, automobily, inovácie. Pre investície a podnikanie si musíme pripraviť lepšie prostredie – také, v ktorom budú prekvitať zručnosti, bude platiť nižšia regulácia, nižšie dane, a investorom prinesie viac výhod.

Nemali by existovať žiadne obmedzenia a žiadne regulácie. Potrebujeme vytvoriť také miesto ako dedinka z príbehu o Asterixovi a Obelixovi.

Keď menujete všetky neoliberálne prvky, ktoré vraj potrebujeme preto, aby sme západné ekonomiky dobehli, nedá mi neopýtať sa: Myslíte si, že Únia pomáha V4 alebo pre ňu predstavuje skôr prekážku?

Nemali by existovať žiadne obmedzenia a žiadne regulácie. Potrebujeme vytvoriť také miesto ako dedinka z príbehu o Asterixovi a Obelixovi. Všetko v jej vnútri by fungovalo hladko a prinášalo by to úžitok pre slobodný pohyb tovarov, služieb, ľudí a kapitálu. Neexistovala by tu nijaká diskriminácia a bariéry, mali by sme silné kontroly hraníc dôsledne namierené proti všetkým outsiderom, spoločne s jasnými pravidlami pre všetky vonkajšie vzťahy, ktoré by jej občanom dodávali odvahu a boli by pre nich oporou. Do takejto dedinky by nemal mať prístup hockto, kto túži po lepšom živote. To nestačí. Dedinka sa otvorí len tým, ktorí budú pripravení k spoločnému blahobytu prispieť.

Otvorený trh s uzavretými hranicami – európska autarkia?

Pre boj s migráciou musíme bojovať proti jej príčinám, nie proti následkom krízy.

V posledných dvoch rokoch však do Európy prišlo 1,4 milióna utečencov a migrantov, s ktorými sa taktiež musíme vysporiadať.

Do Ameriky všetci prichádzali cez Ellis Island. Musíme zdvihnúť telefón, zavolať Trumpovi a Putinovi a povedať: „Stretnime sa zajtra v hoteli a poďme rokovať o kríze v Sýrii.“

NATO potrebujeme zmeniť z obranného na útočný pakt.

Opakujem, 1,4 milióna utečencov už do Európy dorazilo a my im musíme pomôcť – rovnako ako krajinám, do ktorých sa hrnú.

V skutočnosti môžeme konať len mimo Európy. Hot-spoty v jej vnútri považujem za nezmysel. NATO potrebujeme zmeniť z obranného na útočný pakt. Máme totiž nepriateľov. Nehovorím len o Rusku. Je tu ISIS: terorizmus a podobne. V auguste 2015 som povedal: „Načo tu vlastne máme NATO?“ Prečo kupujeme bojové lietadlá a potom s nimi trénujme v Írsku. Mali by sme ich poslať do Stredozemného mora a zaútočiť na prázdne lode, ktoré sa pre tých zúfalých ľudí plavia, ešte pred tým, než zaplatia. Čo v súčasnosti podnikáme proti prevádzačom? Nič.

Nemáte pravdu. Posilnil sa predsa FRONTEX, a to čo sa týka rozpočtu, ľudí, aj jeho právomocí. Spolupracuje s NATO a štátnymi pohraničníkmi.

To, čo som v auguste 2015 povedal kancelárke Merkelovej, som o osem mesiacov neskôr zopakoval. Potom aj oni opakovali to, čo si o NATO myslím ja.

Ešte raz. Musíme predsa pomôcť ľuďom, ktorí už do Európy prišli a uviazli v táboroch v Grécku či v Taliansku.

Áno, musíme im pomôcť. Pomáhame však ukrajinským rodinám, ktoré taktiež utekajú pred vojnou.

V prípade Ukrajincov, ktorí k našim hraniciam prichádzajú, sa zväčša jedná o ekonomických migrantov, nie o utečencov. Pomáhame im tak, že im dáme prácu a oni na oplátku pomôžu našej ekonomike, ktorá čoraz viac starne.

Pomáhame tiež štátom, ktorých sa migrácia dotkla: posielame vojakov, policajtov, peniaze a veci, ktoré potrebujú. Je to však o neschopnosti Európy konať.

My nie sme Európa. Tvoria ju politici, ktorých zvolili ľudia. To oni sú neschopní.

Európa nie je niečo mimo vás. Európa to sme my, takže ak viníte Európu, hádžete vinu aj na vašu krajinu.

My nie sme Európa. Tvoria ju politici, ktorých zvolili ľudia. To oni sú neschopní. Navyše Európa nemá spoločnú zahraničnú politiku – to je dôvod jej neefektívnosti.

A viete prečo? Pretože členské štáty sa odmietajú vzdať svojej suverenity.

Musia sa zamerať na niektoré priority. Jedna z nich je migrácia. Pokiaľ nedosiahnete mier v Sýrii, nedokážete ju zastaviť. To sa dá docieliť jedine za účasti Ruska a Trumpa. Potom musíte vytvoriť Marshallov plán a investovať tak, aby rástli všetci.

Fíha. Z vašich úst to znie tak jednoducho.

Sýriu opustilo 20 miliónov ľudí. V Európe však nedokážeme prijať 20 miliónov Sýrčanov. Musíme dojednať mier. V roku 1979 som v Sýrii bol – bola to nádherná krajina. V Českej republike sme mali 2 500 integrovaných občanov Sýrie. V Mladej Boleslavi sme mali dokonca sýrskeho starostu. Študovali u nás, zobrali si naše ženy, takže sa integrovali. V Molenbeeku sa to ale neudialo. Nemáme tu tri milióny Turkov, ani deväť miliónov utečencov z Maghrebu. To je úplne odlišná migrácia, a preto potrebujeme uplatniť aj rozdielnu politiku.

2 Comments

  • Bureš, Bureš – čo len z teba bude? Agentom štb si už bol, bohatý si, ale nie si ani dôvtipný, ani chytrý, ani bystrý – taký obyčajný slovenský chmuľo. Ktohovie, že ako dlho ti to budú bratia Česi ešte žrať. Na Slovensku si síce svojich verných eštábkov podplatil, ale to ešte nie je ani koniec, ani víťazstvo v Čechách…

    • Ale ano “bratia Česi” ho preferují, ale není to proto, že by Češi “nevěděli s kým v jeho případě tančí”. Je to proto, že Babiš- ať je čímkoliv, je zatím to nejlepší z možných řešení – což je smutné velmi smutné, že v Česku je taková žumpa mezi politiky (Sobotka, ODSáci, KDU-ČSL, apod ) to jsou všechno lidé, kteří jsou schopni a ochotni prodat 10 000 000lidí- celý národ tzv. “za žvýkačku” komukoliv, kdo se nachomejtne. A je jedno, jestli to jsou elity EU, velvyslanec USA, anebo kdokoliv, z koho budou mít ti sviňáci osobní prospěch…Ten Babiš aspoň ty prachy točí v ČR ……
      Nevim proč jsme jako Češi takhle dopadli. Asi je to trest “zhůry”….Ještě že zatím spolu s V4 tady nemáme tsunami těch negrů a arabů. To by byl definitivní konec.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA