Balász Jarábik: Rusko predstavuje riziko, no nesmieme ho hľadať za každým problémom

Analytik Nadácie Carnegie hovorí v rozhovore pre český EurActiv o Rusku a vzťahoch Kremľa s Budapešťou, Bruselom a Kyjevom.

Balázs Jarábik je nerezidentný spolupracovník Carnegie Endowment for International Peace. Zameriava se na oblasť východnej a strednej Európy, predovšetkým na Ukrajinu.

Je Maďarsko, kde momentálne pôsobíte, pro-ruskou krajinou?

Maďarsko sa už najmenej osem rokov pokúša otvoriť viac na východ. Ide o dlhodobú zahraničnú politiku, ktorá zahŕňa nielen Rusko, ale aj krajiny Východného partnerstva alebo Čínu. Výsledky sú zmiešané a pre menšie členské krajiny môže byť táto voľba zvláštna – ale nie nevyhnutne zlá, pretože ide v prvom rade o biznis.

Ale môže to byť pre krajinu nebezpečné, ak ide napríklad o energetickú bezpečnosť. Maďarsko sa však chystá posilniť svoju závislosť na Rusku, kvôli projektu novej jadrovej elektrárne v lokalite Paks.

Dohoda o výstavbe jadrovej elektrárne Paks II bola uzavretá skutočne podozrivým spôsobom, napríklad aj bez verejnej súťaže. Na druhej strane Komisia dohodu s Ruskom schválila – s najväčšou pravdepodobnosťou preto, že to pre Maďarsko mohla byť naozaj tá najlepšia dohoda, ak vezmeme do úvahy všetky okolnosti. Rosatom mal navyše nízku konkurenciu, keď napríklad zvážite, s akými finančnými problémami sa potýka Westinghouse.

Vzťah Maďarska k Rusku medzi ostatnými krajinami Vyšehradskej štvorky vyniká. Putin a Orbán sa pravidelne stretávajú a objavujú sa napríklad podozrenia, že Moskva Orbána zapojila do ruského plynového biznisu.

Na druhej strane však Maďarsko pravidelne hlasuje pre európske sankcie voči Rusku. Táto téma bola síce opakovane riešená, ale najdôležitejšie je, že sankcie Maďarsko nikdy nevetovalo. Aktívny odpor prichádza z iných krajín, počínajúc Cyprom a končiac Talianskom.

Niektorí tiež vidia podobnosti medzi aktivitami Orbána v Maďarsku a tým, čo Putin robí v Rusku. Kopíruje Orbán ruský model?

Vidím tam veľa podobností jednoducho kvôli prechodu k tradicionalizmu. V Rusku aj v Maďarsku vidíme lokálnej dôsledky globálnych procesov. Lukašenko v Bielorusku bol prvý, kto sa uchýlil k tomu, čo voliči chápali ako tradičnú politiku (my jej hovoríme “neosovetská”). Urobil to po tom, čo šoková terapia ekonomickej transformácie poškodila rad ľudí, predovšetkým robotníkov z rôznych priemyselných odvetví, vyrábajúcich pre trhy bývalého ZSSR.

Maďarsko má inú tradíciu ako Rusko. Ale vidíme tam podobnosti v metódach, v spôsobe komunikácie a obzvlášť v spôsobe, akým riešia medzinárodné vzťahy. Ale nefunguje to tak, že Putin volá Orbánovi každý týždeň a hovorí: „Viktor, urob toto alebo tamto!“. Majú podobný spôsob uvažovania v mnohých oblastiach. Ale bolo by pomerne povrchné povedať, že všetko, čo sa deje v Maďarsku, sa deje kvôli Rusku.

Nefunguje to tak, že Putin volá Orbánovi každý týždeň a hovorí: „Viktor, urob toto alebo tamto!“.

Rusko chce uznanie

Počas posledných troch rokov začali niektoré európske krajiny vnímať Rusko ako skutočnú hrozbu svojej bezpečnosti. Niektorí Európania sú, pokiaľ ide o ruské správanie, podozrievaví.

Rusko je nový obetný baránok medzinárodného spoločenstva. Začalo to ešte pred ukrajinskou krízou, ale západné elity sa teraz cítia ukrivdené, pretože nemohli Rusku zabrániť v anexii Krymu. Teraz existuje celý rad novinárov a zahraničnopolitických analytikov, ktorí hľadajú a nachádzajú spojenie medzi Ruskom a rôznymi politickými rizikami. Myslím si, že Rusko predstavuje rizikový faktor, ale zároveň si myslím, že tieto názory strieľajú mimo.

Je pomerne ľahké pochopiť, prečo Rusi anektovali Krym.

Je pomerne ľahké pochopiť, prečo Rusi anektovali Krym. Cieľom bolo zabezpečiť základňu čiernomorskej flotily v Sevastopole uprostred veľkej politickej neistoty, ktorá na Ukrajine vznikla po Majdane. Áno, Moskva využila príležitosť, ktorú jej ponúkol šok po dramatických udalostiach v Kyjeve, ale samotný konflikt nevyvolala – aj keď prispela k jeho eskalácii prostredníctvom podpory [bývalého ukrajinského prezidenta Viktora] Janukoviča.

Nechcem Rusko obhajovať a myslím si, že si zaslúži trest. Ale nemyslím si, že je užitočné preceňovať riziko, ktoré Rusko predstavuje pre NATO.

Myslíte si, že má Rusko sofistikovanú stratégiu, ako zaobchádzať s EÚ, alebo žiadna neexistuje?

Je dôležité sa pýtať, aký je cieľ ruského správania sa voči EÚ. Chcelo by Rusko oslabiť EÚ? Rozhodne. Chcelo by Rusko, aby sa EÚ rozpadla? Nemyslím si. Rusko nie je v takom geopolitickom postavení, v akom bol Západ, keď sa rozpadal Sovietsky zväz.

Rokovali by potom s každou európskou krajinou zvlášť? Rusko na to nemá kapacity. Panuje konsenzus, že je to stále slabé bývalé impérium. Cieľom Ruska je, aby s ním Západ zaobchádzal inak. S väčším rešpektom, uznaním a pochopením. Svojim správaním samozrejme rešpekt a uznanie vzbudiť nemôže, aj keď západné reakcie si tak niektorí v Moskve môžu vykladať.

Cieľom Ruska je, aby s ním Západ zaobchádzal inak.

Takže neočakávate, že by Rusko po Ukrajine napadlo inú krajinu alebo iné časti Ukrajiny, ako sa niektorí ľudia obávajú.

Nemajú na to silu. Tiež si nemyslím, že by to bol ich strategický cieľ. Rusko stále potrebuje Ukrajinu ako strategického partnera aj keď ju už nemôže získať za spojenca. Podľa výpočtov západných vojenských analytikov nemá Rusko schopnosť podmaniť si Ukrajinu vojenskou silou. Môžu ju napadnúť, ale vyžadovalo by to významnú silu, aby si ju mohli podrobiť.

Existuje aj rozdiel medzi tým, čo sa stalo na Kryme, a tým čo sa stalo v Donbase. Krym bol naplánovanou ruskou inváziou, intervenciou. Donbas je oveľa chaotickejší. Spočiatku to nebola skutočná ruská invázia, ale skôr povstanie čiastočne inšpirované Ruskom. Anexia Krymu dala rebelom nádej, že ich Rusko bude tiež chrániť. Ale Rusko im v skutočnosti príliš nepomohlo.

Čo bude s Ukrajinou

Existuje pre situáciu na Ukrajine nejaké riešenie? Môžeme v tejto oblasti čakať ďalší zmrazený konflikt?

Myslím, že by sme mohli byť ešte radi, ak by išlo o zmrazený konflikt. No teraz to tak nie je. Ľudia umierajú každý deň. Existujú tam štyri alebo päť centier bojov a ani jedna zo strán nemá skutočný záujem tieto boje ukončiť. Rebeli sa môžu spoľahnúť na ruskú podporu a Ukrajina sa spolieha na podporu Západu. Ak by sa dosiahol mier, kto by zaplatil za reintegráciu a ako tam budú ľudia spoločne žiť? Mať na Ukrajine konflikt alebo zmrazený konflikt môže byť krátkodobo lacnejšie pre všetky zúčastnené strany.

Mať na Ukrajine konflikt alebo zmrazený konflikt môže byť krátkodobo lacnejšie pre všetky zúčastnené strany.

Ak by sme chceli hovoriť o možných riešeniach, objavuje sa mnoho názorov, že dohody z Minsku sú mŕtve a mali by byť nahradené. Čím ich však môžeme nahradiť? Minské dohody predstavujú rámec pre reguláciu konfliktu – prímerie, stiahnutie zbraní, budovanie dôvery a tak ďalej. Myslím, že to bude veľmi pomalé, no nakoniec skončíme pri scenári zmrazeného konfliktu.

Je to pre Ukrajincov dobrý scenár?

Nie som si istý, že to bude pre Ukrajinu dobré, ale konflikt súčasne dáva krajine určité výhody, pretože Ukrajincom aj Západu pripomína, že Rusko je nepriateľ. Pomáha budovať národné povedomie a mal by tlačiť na reformu v armáde alebo v iných oblastiach.

Ak konflikt napomôže Ukrajine uskutočňovať reformy, vytvoriť spoločenskú zmluvu a zabezpečiť, aby štát fungoval, mohlo by to byť pre ukrajinskú stranu výhodné. Pokiaľ bude Kyjev na tento konflikt len zvaľovať všetky svoje chyby a pokračovať v doterajších zvyklostiach, tak sa ku koncu ukrajinskej krízy nedopracujeme.

Čítajte aj: V druhej časti rozhovoru pre  EurActiv.cz hovoril Balász Jarábik najmä o situácii v Maďarsku, kde aj žije.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA