Dušan Fischer: Donald Trump neodpustí Putinovu zradu

V4 sa na stratégii, ako sa zapáčiť novej americkej administratíve, nezhodne. Mohla by však zintenzívniť výdavky na obranu.

Dušan Fischer, výskumný pracovník Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku (SFPA), uvažuje o tom, ako bude vyzerať zahraničná politika budúceho amerického prezidenta.

Po zvolení Donalda Trumpa sme mohli vidieť, že vycúval z viacerých predvolebných sľubov. Ako to v súčasnosti vyzerá vo vojenskej oblasti, konkrétne s budúcnosťou NATO?

Trump z jeho predvolebnej rétoriky odchádza len sčasti. Veľa vecí sa len formuje. Je pravdou, že sa stále len informuje o tom, ako riadenie krajiny funguje. Môžeme tak očakávať, že do inaugurácie, 20. januára 2017, ešte zmení niektoré zo svojich postojov.

Skôr by som sa zameral na jeho bezpečnostných poradcov, hlavne generála Flynna, ktorý sa o NATO vyjadril dosť nešťastne.

Ľudia v Trumpovej blízkosti často hovoria, že sa zmení a celé to dopadne lepšie. Keď nastúpi do úradu a spozná, že NATO predstavuje lepšiu alternatívu, a zaváži tu istý pro-atlantický sentiment.

Rusi to na druhej strane vnímajú odlišne. Pozerajú sa skôr na to, čo Trump počas kampane hovoril a z toho si vyberajú veci, ktoré potom používajú v svoj prospech.

Rusku je úplne jedno, že Trumpovi poradcovia sa o Rusku vyjadrujú pozitívne, ak samotný Trump spochybňuje záväzok článku 5 a tým ochranu spojencov. Toto sú slová, na ktoré počúvajú a prispôsobujú im svoju zahraničnú politiku.

Spomínali ste generála Flynna. Ľudí, ktorí požadovali ubezpečenia ohľadom transatlantickej spolupráce, do značnej miery upokojila osoba Jamesa Mattisa na poste ministra obrany. Akým spôsobom sa formuje Trumpov tím? Na jednej strane máme Steva Bannona, ktorý je skôr pro-ruský, potom je tu práve Mattis, ktorý si uvedomuje nutnosť NATO.

Mattis je v istom ohľade dobrá voľba. Okrem toho, že má výrazné pro-atlantické smerovanie, zároveň je to aj človek, ktorý pozná región. Ľudia, s ktorými doposiaľ slúžil, sa o ňom vyjadrovali len v dobrom. Je posledným americkým veliteľom Spojeneckého veliteľstva pre transformáciu v Norfolku.

Na druhej strane, je to ten človek, ktorý potrebuje schválenie Senátom, keďže ide o pozíciu v kabinete. Navyše sa bojím o to, že nebude dodržaná tradícia civilnej kontroly ministerstva obrany.

Američania majú totiž klauzulu, ktorá hovorí o tom, že kandidát môže obsadiť post ministra obrany až keď je aspoň 7 rokov mimo aktívnej služby. Na Slovensku nič podobné nemáme.

Obávam sa militarizácie ministerstva obrany

Mattis bol ešte pred štyrmi rokmi v uniforme. Vzhľadom na minimálnu vojenskú skúsenosť Donalda Trumpa bude Mattis bude ako jeden z priamych poradcov.

Minister obrany je nielen hlavným poradcom prezidenta v otázkach obrany, ale je to hlavne manažér. Pod sebou má doslova milióny zamestnancov, ktorých musí každodenne manažovať. Preto napríklad po II. svetovej vojne USA zrušili ministerstvo vojny a nahradili ho ministerstvom obrany. Do úradu potom dosadili civila. Po odbornej stránke Mattis zaiste rozumie transatlantickému „prepojeniu“, bojím sa však militarizácie ministerstva obrany.

Pokiaľ si pamätám, tak sa každý novozvolený americký prezident usiloval o reštart vzťahov s Ruskom. Plynie z tohto nejaké ponaučenie?

Už by sme to viac nemali nazývať reštartom. Áno, často sa zabúda, že takmer každý prezident USA od konca studenej vojny chcel mať s Ruskom dobrý vzťah. Uvedomovali si totiž ruský vplyv a moc – obávali sa reakcie Ruska po skončení studenej vojny. Ich snahy teda vyplývali aj z istej miery strachu a neistoty nad ďalšími krokmi Ruska.

Na druhej strane to robili aj čisto z pragmatických dôvodov, ako napríklad Barack Obama. Videl, že v Kremli sedí nový človek, Medvedev, a chcel tento potenciál využiť. Nevyšlo to podľa plánu a samotný Obama neuposlúchol niektorých svojich poradcov, ktorí ho varovali, že Medvedev je len dočasné riešenie a Putin sa vráti.

Snahu o zlepšenie vzťahov USA-Rusko by sme už nemali nazývať reštartom

Podľa môjho názoru sa Trump nepokúsi o reštart, ale skôr zaujme pragmatický prístup, ktorý bude zameraný na ekonomické a bezpečnostné vzťahy medzi USA a Ruskom. Určí si priority, ktoré by s Ruskom dokázal spoločne riešiť – napríklad boj proti Daíš, riešenie politicko-bezpečnostnej situácie v Sýrii.

Obávam sa, že Trump na rozdiel od Clintonovej zabudne na iné problémy – nebude sa sústrediť na komplexnosť vzťahov medzi USA a Ruskom. Možno sa zameria na Sýriu, ale zabudne na Ukrajinu, na Krym, Pobaltie a opomenie záväzky NATO.

Ukázalo sa to pri zahraničnej politike Johana Kerryho. Ten bol ochotný rokovať so svojim ruským náprotivkom Lavrovom o iránskom jadrovom programe, ale zároveň mu stále pripomínal anexiu Krymu.

Bojím sa aj toho, ako by Trump reagoval v prípade, ak ho Vladimir Putin zradí. Trump je podnikateľ, ktorý neznáša „zradcov“ a nie je schopný zradu odpustiť.

Všeobecne si však nemyslím, že Trump bude robiť „veľké“ politiky, ale skôr pôjde po pragmatickej línii. Vzťah USA-Rusko bude určite iný, ale rozhodne by som to nedramatizoval.

Prebieha aj v USA diskusia o odvolaní sankcií voči Rusku?

Priznám sa, že neviem, aj keď voľba ministra zahraničných vecí Rexa Tillersona, šéfa ExxonMobile, ktorý otvorene obchodoval priamo s Putinom a verejne sa vyjadril proti sankciám nenaznačuje nič dobré. Trump sa vyjadril, že by bol ochotný toto povoliť. Ja som však presvedčený, že pozícia EÚ je voči Rusku silnejšia, obzvlášť v oblasti sankcií.

Je predpoklad, že otepľovanie vzťahov USA-Rusko vyváži silu Číny správny?

Považujem to za príliš geopolitické. Skôr si myslím, že vyvažovanie Číny začal už Obama dohodou o pacifickom partnerstve. Za ministrovania Hillary Clintonovej začalo akési zbližovanie s krajinami juhovýchodnej Ázie. Amerika v tomto smere začala propagovať programy na posilnenie demokracie. Nie vždy sa to podarilo. Častokrát šlo skôr o dobré P.R., ale reálne výsledky sa nedostavili. Videli sme to napríklad v Mjanmarsku.

Ak to chceme chápať ako jednu veľkú americko-ruskú koalíciu proti Číne, tak možno k niečomu dôjde. Trump s určitosťou považuje Čínu za väčšiu hrozbu ako Rusko a to minimálne z ekonomického pohľadu. Sčasti aj vojenského, kvôli krokom Číny v juhočínskom mori.

Trump s určitosťou považuje Čínu za väčšiu hrozbu ako Rusko

Čo môže pre svoju ochranu robiť V4, ak ako garanta bezpečnosti vníma NATO a USA?

Existujú dva pohľady:

Z toho zahranično-politického – ak sa na ňom V4 dohodne – by mala vytvoriť spoločnú stratégiu, ako sa „zapáčiť“ novej administratíve USA. Skôr ale predpokladám, že sa nedohodnú, pretože sú to štyri suverénne krajiny, ktoré majú veľmi malú inštitucionálnu základňu. Tá síce funguje, ale deje sa to len v niektorých oblastiach. Ukazuje sa, že suverenita vždy prekročí spoluprácu.

Štáty si však musia plniť aj svoje domáce úlohy. Okrem zintenzívnenia výdavkov na obranu tu máme takisto problém ochrany hraníc. Jedna vec je finančná stránka a druhá je regionálna spolupráca, či už na bilaterálnej alebo multilaterálnej úrovni. Potrebujeme budovať spôsobilosť ako v rámci NATO, tak v rámci EÚ, ale aj celej V4. Predsa len krajiny V4 sú našimi najbližšími partnermi, máme s nimi spoločnú históriu a spoločný pohľad na niektoré hrozby a výzvy.

Málo sa však rozpráva o treťom aspekte, ktorý je podľa mňa kľúčový. Hovorím o komunikácii do vnútra jednotlivých politických strán. Nakoniec sú to práve politici, ktorí rozhodujú. Analytici môžu prinášať rôzne plány o fungovaní spolupráce, avšak posledné slovo majú politici. Tí rozhodujú o schválení rozpočtu na vojenské misie, aj o vyslaní vojakov.

Vysvetliť občanom bezpečnostnú situáciu je alfou a omegou

Politici by mali v tejto oblasti prevziať reálnu zodpovednosť a odkomunikovať dôvody, prečo potrebujeme kvalitne vybudovanú obranu. Mali by tak robiť v rámci jednotlivých vlád, kabinetov, ministerstiev. Nehovorím len o ministerstve obrany, či zahraničných vecí, ale taktiež o ministerstve financií a hospodárstva, ktoré v tejto diskusii zohrávajú nemenej významnú úlohu. Následne je potrebné spomínané témy komunikovať aj navonok.

Musíme ľuďom rozprávať, prečo potrebujeme NATO, prečo potrebujeme investovať do obrany. To však neznamená opakovať, že NATO nás núti investovať do obrany 2% HDP. Nás nikto nenúti. Je to čisto na našej obrannej spôsobilosti. Tie peniaze slúžia nám samotným.

Komunikáciu zo strany politických predstaviteľov preto považujem za obzvlášť dôležitú. Ľudia potrebujú pochopiť bezpečnostnú situáciu. To je však niečo veľmi abstraktné.

Občania zväčša vnímajú ohrozenie, až keď je v ich viditeľnej blízkosti. Preto je potreba neustále vysvetľovať.

Priznávam, niekedy je to sizyfovská práca, ale napriek tomu to vnímam ako úplnú alfu a omegu. Keď to ľudom dostatočne vysvetlíme, tí budú buď ochotní voliť politikov s pro-atlantickým smerovaním alebo svoju dôveru odovzdajú tým, ktorí berú otázky obrany a bezpečnosti vážne.

  • MiroslavJan

    Preklep v nadpise nie je preklep ale úmysel. Nadpis: “Donald Trump neodpustí Putinovu zradu” je zjavná manipulácia, pretože ďalej pán Fischer píše len o tom, že keby náhodou Putin Trumpa zradil, tak by mu to Trump neodpustil. Nadpis je však o čase minulom,že keď ho Putin niekedy akože zradil, a on Trump mu to neodpustí.

    • Franjo Houdek

      ” keby náhodou Putin Trumpa zradil, tak by mu to Trump neodpustil ” a pán Fischer si môže trhnúť nohou a vylízať anus všetkým okolo seba. Totálni nezmysel, primitívni redaktor si prdol ?!

  • Ing. Petr Nedas

    “””V4 sa na stratégii, ako sa zapáčiť novej americkej administratíve, nezhodne. Mohla by však zintenzívniť výdavky na obranu.”””
    Slovensko nema nerastne suroviny – preto je pre vsetkych VELKYCH nezaujimave ( podobne ako Ukrajina bez Krymu a bez Luhanskej a Doneckej panvy ). Kupna sila obyvatelstva je slaba – takze ani ako obchodny trh nie sme magnetom. 2 % DPH do NATO je povinny poplatok zbrojarskej lobby – aby nas nenapadlo UFO. Armada SR je vsak potrebna a nevyhnutna na zabezpecenie vseobecneho poriadku – napriklad v pripade prirodnych katastrof velkeho rozsahu – ked napadne 10 cm snehu – alebo pre pripad ohrozenia demokracie – ak by nahodou vo volbach vyhrala NESPRAVNA strana – alebo pre pripad obcianskych nepokojov – ak by napriklad ozobraceny lud chcel naspät dostat do svojich ruk v privatizacii rozkradnuti spolocny majetok .
    Rozumkovanie Slovakov – kdo kde koho zradi – je smiesne…….zrada je pevnou sucastou politiky……..Nasi vladny predstavitelia tiez zradili ideu socializmu a komunizmu……………politici s CHRBTOVOU KOSTOU zjavne nie su v mode…….su jednoznacne neziaduci…….znervoznuju totiz svojou pritomnostou ostatnu ZOHRANU PARTIU…..

  • Stanislav Hrda

    Zaujímavé postrehy. Trump ako izolacionista bude možno riešiť iba svoju vnútornú US agendu za hradbou colných sadzieb. Jeho nezasahovanie nebude programové, skôr pôjde o jeho nezáujem riešiť tieto otázky. Otázka potom stojí tak, či iniciatívu budovať efektívnu obranu preberú na seba štruktúry EÚ napríklad pod vedením Francúzska, ako to Hollande avizoval. Nakoniec si budeme musieť položiť otázku ako s obranou vo vlastnej réžii, réžii V4 a EÚ. Keďže avízo že krajiny pod 2% výdavkov sú čierni pasažieri tu máme už dlho, len Trump bude prvý, ktorý to nebude len hovoriť, ale aj rozhodne o následkoch.

REKLAMA

REKLAMA