Europoslanec Lamassoure: Európa musí vziať obranu do vlastných rúk

Podľa Alaina Lamassourea je zvolenie Donalda Trumpa pre Európu bodom zlomu. Nastal čas, aby Európa vzala do vlastných rúk obrannú a zahraničnú politiku a na svetovej scéne prebrala pochodeň slobody a demokracie.

Francúz Alain Lamassoure je jedným z kandidátov na budúceho presedu Európskeho parlamentu. V  Európskej ľudovej strane ku krídlu „republikánov“. Je členom výboru pre finančné a menové záležitosti. Podieľal sa na písaní niektorých častí Lisabonskej zmluvy a v rokoch 2002-2003 spoluvytváral návrh “európskej ústavy”.

Rozprával sa vydavateľom a redaktorom portálu EurActiv.com Frédéricom Simonom.

Ako Trumpovo zvolenie ovplyvní transatlantickú spoluprácu v obrane? Mali by sme očakávať, že sa Spojené štáty stiahnu?

Po prvé, čokoľvek, čo Donald Trump doposiaľ ohľadom zahraničnej politiky povedal, nesmieme preceňovať. On totiž nemá v tejto oblasti absolútne žiadne znalosti. To nastane až keď sa ujme úradu, obklopí sa poradcami a vypočuje si svojich spojencov. Až potom dokáže predostrieť svoju víziu.

Rozhodne si ale myslím, že jeho víťazstvo urýchli proces amerického izolacionizmu, ktorý začali ešte jeho predchodcovia, obzvlášť Barack Obama. Obama už ohlásil zahraničnú politiku, ktorá strategické záujmy USA nasmerovala na západ, na Pacifik a Čínu. Obama sa domnieva, že starostlivosť o to, čo on nazýva „zadným dvorom“ , leží na pleciach Európanov.

Ich reakcia voči Arabskej jari, vojne v Sýrii, či konflikte na Ukrajine, ukázala, že nechcú veľmi priťahovať pozornosť. Je preto na Európe, aby prevzala vedúcu úlohu v politických, diplomatických a snáď aj vo vojenských operáciách.

Európa bude Trumpovo víťazstvo vnímať ako signál, že náš osud, obranu a zahraničnú politiku musíme naliehavo prevziať do vlastných rúk. Čakali sme až príliš dlho a máme čo dobiehať.

Obama ale z tejto politiky ustúpil. Opätovná prítomnosť ruského vplyvu ho donútila znova sa objaviť na európskej scéne. Očakávate, že Trump na toto nadviaže?

To angažovanie je veľmi obmedzené. Predstavitelia NATO sa na poslednom summite rozhodli poslať päť tisíc vojakov, aby dohliadali na hranicu Aliancie. Mal to byť akýsi varovný prst smerom k Putinovmu Rusku.

Američania nechceli hrať žiadnu úlohu v minskej dohode, ktorá upokojila situáciu na Ukrajine, pokiaľ sa konflikt nevyrieši. Na vyjednávaniach s prezidentom Porošenkom a Putinom sa zúčastnila Angela Merkelová a Franocis Hollande.

Prichádza tu k zmene, ktorú nemožno zvrátiť. Tento nevyhnutný vzťah medzi obranou a prežitím západu, ktorý sa zrodil s hrozbou jadrovej vojny, sa skončili s pádom berlínskeho múru a koncom studenej vojny. Samozrejme, z konca studenej vojny by sme sa mali tešiť. Dôsledky v podobe vzďaľovania sa Spojených štátov počas posledných 25 rokocv, sa dali predvídať. Majú iné priority a my sme neurobili nič, aby sme sa na to pripravili.

Teraz potrebujeme našu obranu vziať urýchlene do vlastných rúk. Nerozumiem, prečo francúzski prezidenti – Nicolas Sarkozy a potom Francois Hollande – nevyužili zmeny v Lisabonskej zmluve z roku 2009. Tá položila základy pre vybudovanie európskej obrany. Teraz nadišiel čas to urobiť.

Myslíte si, že zvolenie Donalda Trumpa spustí spoluprácu v oblasti európskej obrany?

V to dúfam. Tieto voľby by mali viesť k vážnym otázkam o fungovaní demokracie vo všetkých krajinách. Na úrovni EÚ musíme dokončiť skutočnú politickú Úniu. Okrem spomínaných problémov s obranou, nemôžeme očakávať, že americký prezident sa postaví za širšie demokratické hodnoty, ktoré zdieľame.

Paradox zvolenia Donalda Trumpa spočíva v tom, že dokázal sľúbiť návrat k americkým hodnotám, pričom ich počas celej kampane pošliapaval. Znamená to, že Európa ostane pri obrane demokracie, ľudských práv, ľudskej dôstojnosti a ďalších hodnôt v celosvetovom ponímaní sama.

Na našich pleciach leží zodpovednosť, aby sme zaistili vlastnú bezpečnosť, obranu a hájili vlastné záujmy. Svetu musíme ukázať, že sme to my, kto nesie symbolickú pochodeň a demokracie a slobody.

Myslíte si že Biely dom s Donaldom Trumpom povzbudí Rusko, aby zo svojej pozície ťažilo, ako to spravilo na Ukrajine?

Vyhnime sa unáhleným prirovnaniam predtým, než budeme poznať Trumpovo stanovisko. On zahraničnej politike nerozumie. Zatiaľ povedal len veci, ktoré chceli americkí voliči počuť. To aj fungovalo. Tento druh osobnosti sa však môže veľmi ľahko zmeniť z pacifistu na niekoho, kto chce vojnu. Ja preto nevidím zmysel v stavaní vzdušných zámkov.

Nie je pre Putina víťazstvom už len Trumpova rezervovanosť voči Severoatlantickej aliancii?

V tejto chvíli určite. Čokoľvek čo Ameriku oslabuje, zároveň predstavuje dobrú správu pre jej nepriateľov a hodnoty, ktoré s Európou zdieľa.

Trump do Bieleho domu reálne nastúpi až v januári, takže potom uvidíme. Medzitým sa toho môže ešte veľa udiať. Do veľkej miery to taktiež závisí od väčšiny, ktorou bude disponovať v Senáte a v Snemovni reprezentantov.

Putin bude zatiaľ čeliť vlastným problémom. Jeho dobrodružná vojnová zahraničná politika mu doposiaľ pomáhala zakrývať niektoré z jeho obrovských prešľapov na domácej scéne.

Sú tu však aj ďalšie hrozby a bezodkladné záležitosti. Jednou z nich je pozícia Číny v Svetovej obchodnej organizácii (WTO), o ktorej sa rozhodne 11. decembra. Toto kľúčová téma ako pre Američanov, tak pre nás.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA