Europoslankyňa: Kurdská loby je v Bruseli omnoho menšia ako turecká

Podpredsedníčka Priateľskej skupiny Kurdov a Európskeho parlamentu BODIL VALEROVÁ považuje praktiky voči Kurdom v Turecku za diskriminujúce a neakceptovateľné.

Čo rola podpredsedníčky Priateľskej skupiny Kurdov a Európskeho parlamentu zahŕňa a odkiaľ pochádza Váš záujem o kurdskú otázku?

Ako podpredsedníčka sa spoločne s predsedom a ďalšími podpredsedami zaujímame o intenzívne sledovanie riešenia kurdskej otázky zo všetkých jej aspektov. Organizujeme stretnutia a pýtame sa tých správnych na to, ako by sme zvyšovali povedomie o tejto problematike v Európe.

Môj osobný záujem o túto tému je starý už niekoľko rokov. Vtedy som totiž žila v meste, ktoré malo obrovskú a veľmi aktívnu kurdskú diaspóru.

Výsledkom kurdského referenda v Iraku, ktoré bolo organizované pred niekoľkými týždňami, bolo jasné „áno“ za samostatnosť a odtrhnutie sa od Iraku.

Brusel, Washington, Moskva a aj Bagdad ho považujú za ilegálne. Irackí Kurdi by mali podľa nich riešiť situáciu dialógom s centrálnou irackou vládou. Mali by sa aj Kurdi vybrať zatiaľ Katalánskou cestou a vyhlásenie nezávislosti odkladať?

Vždy som bola presvedčená o tom, že dialóg je prvou možnosťou v riešení konfliktov, bez ohľadu na to, akého sú charakteru.

V prípade kurdskej nezávislosti v Iraku hovoríme aj o oblastiach, ktoré sú sporné a kde žijú rozličné etniká obyvateľov. Musíme preto nájsť také riešenie, ktoré bude vyhovovať a rešpektovať všetky skupiny, ktoré v tejto oblasti žijú a už dnes sa do takéhoto dialógu a diskusií zapájajú.

Takže áno, budem žiadať, aby sa kurdská autonómna vláda v Iraku zapojila do dialógu s irackou centrálnou vládou, ako aj ďalšími dotknutými skupinami.

Kurdi v referende potvrdili záujem o vlastný štát, neakceptoval by ho ale nikto iný

Pri dialógu s mnohými skupinami by sa ale mohlo stať, že by podnietili ďalšie skupiny k podobnej, autonómnej ceste. Obáva sa Európska únia v tejto súvislosti ďalšieho národnostného a etnického štiepenia v regióne?  

Európska únia si významne cení ideu teritoriálnej integrity a má veľmi málo pochopenia pre tých, ktorí chcú prekresľovať hranice. Nie všetci to ale tak vidia, a to najmä preto, lebo hranice boli zakresľované niekým iným. V prípade Kurdov rozdelili tieto hranice etnikum do štyroch štátov.

Strach, ktorý má Európa je, že sa o nezávislosť budú pokúšať aj ďalší, čo môže vyústiť do ďalších konfliktov a vojen.

Podobné obavy má aj Ankara a o samostatnosti hovoria Kurdi intenzívne aj v Sýrii. Ako vyhodnocujete ich snahy o samostatné krajiny alebo autonómie?

Dnes už v Sýrii vidím de facto existujúcu autonómiu kurdského regiónu, ktorá by mohla slúžiť aj ako model pre ostatných. Úplne ale chápem aj preferencie v samostatnosti Severného Kurdistanu (oblasti v Turecku, pozn. red.), pretože praktiky, ktoré štát (Turecko, pozn. red.) voči nim používa, sú diskriminujúce a neakceptovateľné.

Turecké nálety cielia v Sýrii na kurdské jednotky

Podľa mnohých, vrátane napríklad Ankary, sa Kurdom podarilo vytvoriť si silnú loby nielen vo Washingtone, ale aj v Bruseli. Ako silná je podľa vás táto skupina v hlavnom meste Európskej únie?

Neviem, aká loby pôsobí vo Washingtone, no v Bruseli sa som pri viacerých príležitostiach stretla s príslušníkmi kurdskej diaspóry. Rovnako, ako vo Švédsku, aj v Belgicku žije a pôsobí mnoho Kurdov. A tým myslím Kurdov z rozličných častí Kurdistanu.

Stretnutia s nimi sú rovnako prirodzené, ako stretnutia s akýmikoľvek zástupcami ich náprotivkov.

V prípade Turecka si myslím, že turecké autority majú v Bruseli omnoho silnejšiu „loby“ ako HDP (Ľudovo-demokratická strana, pro-kurdská opozičná strana v Turecku). Turci majú s Radou veľmi blízke vzťahy.

 V Turecku napríklad populárny líder opozičnej pro-kurdskej strany HDP, Selahattin Demirtaş, sedí vo väzbe už takmer rok, pričom čelí obvineniam za údajnú spoluprácu s teroristickou Kurdskou stranou pracujúcich (PKK) a hrozí mu až 142 rokov väzenia.

Európske inštitúcie však urobili málo pre to, aby túto záležitosť komentovali, riešili, alebo žiadali podrobné vysvetlenie od Ankary. Mala by Únia robiť viac?

Verím, že Európska únia môže robiť viac, no neviem vám zaručiť, že viem o všetkom, čo Únia robí. Diplomacia sa totiž odohráva hlavne za zatvorenými dverami. Európska únia má navyše v tomto momente veľmi ťažké obdobie vo vzťahoch s Tureckom. Najmä po pokuse o prevrat v krajine.

V Turecku vidíme stále silnejší autoritatívny režim. Prezidenta navyše už teraz vôbec nezaujíma, čo Európska únia hovorí.

Europoslankyňa: Našim tichom posilňujeme autoritárstvo v Turecku

Je pri vyjednávaniach o vstupe Turecka do Európskej únie vôbec kurdská otázka medzi oboma stranami témou?

Osobne si nemyslím, že ide o jednu zo zásadných otázkach v predvstupových rokovaniach. Zelení a ľavica sa ju snažia v rokovaniach tlačiť, no otázka o Kurdskej strane pracujúcich (PKK) a zozname teroristických organizácií je pre väčšinu strán v Európskom parlamente príliš ťažká.

Leave a Comment

REKLAMA

REKLAMA